Na konci minulého roka žili v 120-miliónovej krajine vyše štyri milióny cudzincov s trvalým pobytom v Japonsku. Ich počet medziročne vzrástol o 9,5 percenta. Podobne ako v mnohých iných štátoch sveta, aj tu má časť obyvateľstva s prisťahovalectvom problém a odráža sa to aj vo vyjadreniach politikov.
Premiérka Sanae Takaičiová tvrdí, že niektorí Japonci sa pre zvýšenú prítomnosť cudzincov v krajine cítia menej bezpečne a majú pocit nespravodlivosti z toho, že prisťahovalci príliš zaťažujú ich sociálny systém. „Japonská vláda chce na tieto obavy reagovať. Cieľom je dosiahnuť, aby japonskí občania, rovnako ako cudzinci mohli žiť v bezpečí a v istote,“ napísala v príspevku na sociálnej sieti X len niekoľko dní pred začiatkom októbra, odkedy v krajine platia nové migračné pravidlá.
Viac ako Japonci
Ak chcel doteraz niekto požiadať o trvalý pobyt, musel na imigračnom úrade doložiť, že býva v Japonsku aspoň desať rokov a najmenej päť rokov z toho pracuje alebo sa venuje inej činnosti, ktorú zákon požaduje na schválenie žiadosti, napríklad podniká, je vysokošpecializovaným odborníkom alebo umelcom, či novinárom. Samozrejmosťou medzi požiadavkami bola daňová disciplína či bezúhonnosť a podanie žiadosti vyšlo cudzinca na 10-tisíc jenov (asi 56 eur).
Od 1. októbra tohto roku však poplatok stúpol až na 200-tisíc jenov (asi 1 130 eur), teda o 1 900 percent.
Nové pravidlá pre cudzincov v Japonsku
V Nemecku podobný byrokratický úkon stojí zhruba 100 eur, vo Francúzsku 350 eur. Extrémom zostáva Spojené kráľovstvo. Za žiadosť o trvalý pobyt tam v prepočte zaplatíte 3 700 eur.
Nová výška poplatku nie je hlavným problémom. Oveľa väčšie kontroverzie vyvolali ďalšie zmeny podmienok na získanie trvalého pobytu. Po novom musia napríklad cudzinci deklarovať rovnaký alebo vyšší príjem, ako má porovnateľná japonská domácnosť. Priemerný ročný príjem trojčlennej domácnosti sa pritom pohybuje od 6,5 do 8 miliónov jenov (36,7 tisíca až 45,2 tisíca eur).
Takisto sú cudzinci oveľa prísnejšie kontrolovaní, či si platia dôchodkové zabezpečenie, aby sa v budúcnosti nestali nadmernou ťarchou pre japonský sociálny systém.
Japonská spoločnosť patrí medzi najviac homogénne na svete – väčšina obyvateľov má podobný pôvod, jazyk aj kultúrne zázemie. Oproti Austrálii či Singapuru nie je na cudzincov prirodzene zvyknutá a aj pestrá európska rôznorodosť je Japonsku skôr cudzia.
Krajina dnes stojí na križovatke. Kým jej stagnujúca ekonomika a povesť jedného z najstarších štátov na svete zúfalo volajú po pracovitých rukách zo zahraničia, politika a spoločnosť vysielajú opačný signál. Strach a nedôvera Japoncov voči ľuďom z iných krajín či kultúr rastie a cudzinci sa po zmenách „migračného“ zákona cítia byť vylučovaní zo spoločnosti, informuje japonský spravodajský portál Mainichi Japan.
Prečo sa názor Japoncov na cudzincov zhoršuje? Vysvetlením môže byť okrem iného aj obrovský záujem a nápor turistov.
Masový a virálny
Cudzincov Japonsko veľmi láka najmä vďaka špecifickej estetike a známej popkultúre – mange, japonskému popu či tamojším animovaným filmom a seriálom, takzvaným anime. Aj preto dlhodobo patrí do zoznamu najnavštevovanejších krajín na svete.
Zároveň je však veľkou obeťou virality – toho, ako môže jedno krátke video na sociálnych sieťach odhaliť nenápadný vidiecky vláčik či výhľad na horu Fudži doslova miliónom ľudí.
Turisti sa potom nekontrolovateľne nahrnú do lokality, často bez toho, aby rešpektovali miestne pravidlá. Výsledkom nezriedka bývajú kolaps miestnej infraštruktúry, hromady odpadkov aj nešťastie domácich, ktorých masy vytláčajú z ich vlastných ulíc, čo zdokumentovala aj singapurská televízna stanica CNA Insider.
V očiach bežného Japonca sa hlučný turista v japonskej svätyni a dlhodobý expat, teda prisťahovalec, ktorý pracuje v miestnej nemocnici, môžu zliať do rovnakej skupiny – „cudzinec“.
Ako vo Švédsku?
Téma.21 v súvislosti s tým, ako Japonci vnímajú cudzincov, oslovila Matouša Marvana. Čech, ktorý už roky žije a pracuje v japonskom meste Sabae v prefektúre Fukui, vníma, že atmosféra v spoločnosti sa skutočne mení.
Súčasná premiérka podľa neho presadzuje patrioticky orientovanú rétoriku po vzore Donalda Trumpa, ktorá nachádza silnú odozvu medzi domácim obyvateľstvom. A pod pláštikom ochrany vlastnej kultúry sa podľa českého migranta začínajú objavovať aj radikálnejšie názory.
„Aj niektorí moji tunajší kamaráti sú s týmito zmenami v pohode. Jeden mi na rovinu povedal, že je to správne a že nechce veľa cudzincov pre obavy z kriminality, zo záťaže pre sociálny systém či pre kultúrny nesúlad, hlavne čo sa týka islamu,“ opisuje Matouš.
Prezradil tiež, že Japonci sa na ulici nenávistných prejavov nedopúšťajú. Ich hnev voči cudzincom však veľmi rýchlo odhalíte v digitálnom priestore. „Japonský internet je plný nenávistných príspevkov,“ hovorí.
Aj v diskusných vláknach pod príspevkami o nových obmedzeniach sa hromadia japonské komentáre, podľa ktorých by mali byť podmienky pre migrantov ešte prísnejšie. Niektorí si želajú zatvoriť dvere zahraničiu úplne.
„Mali by povolenia na trvalý pobyt zrušiť rovnako ako Švédi,“ píše na sociálnej sieti X jeden z kritikov. „Stále je to málo. V ideálnom prípade by žiadosť mala stáť desať miliónov jenov,“ pridáva sa ďalší. Situáciu zhoršuje aj umelá inteligencia a samotné nastavenie sociálnych sietí, ktoré nenávistný obsah pretláčajú do popredia.
Po nedávnych zmenách sa tak okrem peňaženky ľahšej o 200-tisíc jenov vynárajú aj otázky, čo dnes znamená byť cudzincom v Japonsku a kedy vás krajina, v ktorej ste strávili roky svojho života, začne považovať za jedného zo svojich. A či vôbec.
