Hormuzská úžina stále vytvára vrásky na čele analytikov a podnikateľov po celom svete. Ani týždne rokovaní medzi USA a Iránom zatiaľ nepriniesli trvalú dohodu o sprístupnení prielivu a v posledných dňoch sa znova objavili ozbrojené incidenty.
Ceny ropy napriek tomu opäť klesli pod sto amerických dolárov za barel európskej ropy typu Brent. Americká ropa WTI sa dokonca v piatok priebežne predávala za cenu tesne nad 87 dolárov za barel. Ceny na čerpacích staniciach v strednej Európe by preto mohli cez víkend o niečo klesnúť. Dôvodom je nádej na skorú dohodu a obnovenie prepravy ropy z Perzského zálivu.
Bez kontroly
Americký prezident Donald Trump v stredu potvrdil, že rokovania postupujú a Irán by ich chcel uzavrieť čo najskôr, treba však počkať na správny čas. Hormuzský prieliv by sa potom mal okamžite otvoriť pre komerčnú premávku a ostať súčasťou medzinárodných vôd, informuje agentúra Reuters.
USA podľa Trumpa nedovolia Iránu ani Ománu ovládať ho a vyberať za prechod cez prieliv poplatky. „Prieliv musí byť otvorený pre každého, nikto ho nebude kontrolovať, budeme na to dozerať. Oni by ho radi kontrolovali, ale nikto to nebude môcť robiť, to je súčasť rokovaní,“ povedal Trump na tlačovej konferencii.
Aj Omán sa musí správať ako každý iný, inak ho USA podľa Trumpa „budú musieť vyhodiť do vzduchu“. Omán to podľa neho už chápe. Voľný štatút úžiny je pre medzinárodný obchod kľúčový, pretože ňou prechádza zhruba 20 percent celosvetovej prepravy ropy a tretina dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG).
Vyberanie poplatkov za použitie prielivu by okamžite zdvihlo ceny palív, hnojív a ďalších chemikálií po celom svete. A nielen ich. Z Perzského zálivu sa vyváža aj veľa hliníka, ocele a iných energeticky náročných produktov, ktoré by zdraželi. Krajiny tohto regiónu by zároveň boli investične menej zaujímavé.
USA zrejme podráždili správy o rokovaní Ománu s Iránom o vyberaní poplatkov v prielive. Omán má s Iránom desaťročia dobré vzťahy. Doteraz však vystupoval ako neutrálny sprostredkovateľ medzi Iráncami, USA a ich spojencami.
Vyhladovaný Irán
Americký minister financií Scott Bessent vo štvrtok na sieti X informoval, že USA zaviedli ďalšie opatrenia, ktoré tlačia Irán do kúta. „Ich armáda nedostáva výplatu, policajti nepodávajú hlásenia a ostrov Kharg je uzavretý. Iránska ekonomika a mena prudko padajú.“
Kharg je najväčším iránskym prekladiskom ropy v Perzskom zálive. Pred vojnou ním prúdilo až 90 percent iránskeho exportu. USA ho nedávno zbombardovali. „Vďaka operácii Oceľová stena naše námorníctvo vytvorilo blokádu, aby Irán nedostal na more ani minimum svojej ropy,“ chváli sa Bessent.
USA podľa neho varovali všetky komerčné aj štátne inštitúcie, aby neplatili clá za prechod Hormuzskou úžinou. Nesmú ich ani maskovať ako vyplácanie podpory alebo humanitárnej pomoci iránskej strane. Krajinám, ktoré by to porušili, pohrozili Američania sankciami.
Zastavenie exportu iránskej ropy, plynu či chemikálií je pre krajinu obrovským problémom, lebo tvorí podstatnú časť jej príjmov. Bez vývozu musí bojovať s nedostatkom financií na nákup potravín a technológií aj na vyplácanie miezd pre silové zložky, ktoré sa búria.
USA navyše podľa Bessenta uvalili ďalšie sankcie na obe iránske letecké spoločnosti. Nebudú môcť žiadať o povolenia na pristátie, tankovať na medzinárodných letiskách ani predávať letenky cez rezervačné systémy. Pre Irán to prakticky znamená odrezanie od sveta. Lietať sa odtiaľ bude dať iba do Ruska a niekoľkých malých krajín.
Núdza na ceste
V zálive medzičasom opäť prišlo k viacerým vojenským akciám. Irán niekoľkými dronmi a raketami ostreľoval ciele v Kuvajte, všetky údery však protivzdušná obrana zneškodnila. USA zaútočili na dronovú základňu v juhoiránskom prístave Bandar Abbás, odkiaľ drony štartovali.
Napriek sporadickým konfliktom hodnotia burzy rokovania medzi oboma súpermi ako veľmi nádejné. Ceny ropy a plynu preto klesajú, akcie idú, naopak, nahor. Na druhej strane nejde o masívny pohyb, pretože dohoda je ešte ďaleko a rokovania sa môžu naťahovať veľmi dlho.
Zásoby leteckého paliva a nafty v Európe či skvapalneného ropného plynu LPG v Indii sa však dostávajú na kritickú úroveň, takže v lete môže hroziť ich nedostatok. Zatiaľ nedošlo k fyzickému narušeniu dodávok, ktoré by pocítili spotrebitelia, no k tomu nie je ďaleko.
Náhrady zďaleka
Nedostatok palív by ohrozil dovolenky mnohých Európanov. Prípadne by sa predražili pre palivový príplatok, ktorý môžu letecké spoločnosti zaviesť, ak by kerozín (palivo pre prúdové lietadlá) príliš zdražel. Nedostatok nafty by zasa ohrozil dodávky všetkých tovarov po celom kontinente aj železničnú a lodnú dopravu.
Postupne sa míňajúce zásoby ropy v európskych a ázijských skladoch vytvárajú riziko nedostatku tejto suroviny aj výrobkov z nej. Ak sa Hormuzská úžina do konca júna neuvoľní, situácia môže ochromiť priemysel a dopravu po celom svete. Prinieslo by to ďalšiu svetovú ekonomickú krízu, rast nezamestnanosti a chudoby najmä v regiónoch závislých od dovozu ropy.
