Téma 21
cs Čeština sk Slovenčina
Kdo jsme?
🤍 Darujte
🤍 Darujte
No Result
View All Result
  • Domov
    • Slovensko
    • Česko
  • Ekonomika
  • Svet
    • Ukrajina
  • Spoločnosť
  • #podrobne
  • Němý vůl
piatok 18. septembra 2026
Téma 21
  • Domov
    • Slovensko
    • Česko
  • Ekonomika
  • Svet
    • Ukrajina
  • Spoločnosť
  • #podrobne
  • Němý vůl
cs Čeština sk Slovenčina
Kdo jsme?
🤍 Darujte
🤍 Darujte
No Result
View All Result
Téma 21

Arménsko sa vzďaľuje Moskve. Pašinjan dostal mandát hľadať krajine demokratickú budúcnosť

Peter Švec Peter Švec
11. 6. 2026
v Svet
Čas čítania: 5 min.

Arméni vo voľbách podporili premiéra Nikola Pašinjana, ktorý chce krajinu otvárať Západu, no zároveň úplne nespáliť mosty s Ruskom. Po strate Náhorného Karabachu a sklamaní z Moskvy ide o viac než výmenu vlády. Arménsko si pýta právo rozhodovať samo o sebe.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan vystupuje po voľbách v sídle svojej strany Občianska zmluva. Presvedčivé víťazstvo mu dáva mandát pokračovať v reformách a v úsilí o nezávislejšiu zahraničnú politiku Arménska, ktoré sa po strate Náhorného Karabachu a sklamaní z Ruska opatrne otvára Západu. FOTO: SITA/AP/Anthony Pizzoferrato

Arménsky premiér Nikol Pašinjan vystupuje po voľbách v sídle svojej strany Občianska zmluva. Presvedčivé víťazstvo mu dáva mandát pokračovať v reformách a v úsilí o nezávislejšiu zahraničnú politiku Arménska, ktoré sa po strate Náhorného Karabachu a sklamaní z Ruska opatrne otvára Západu. FOTO: SITA/AP/Anthony Pizzoferrato

Arménsko má za sebou parlamentné voľby, ktoré budú mať význam ďaleko za hranicami tejto malej kaukazskej krajiny. Premiér Nikol Pašinjan a jeho strana Občianska zmluva v nich podľa oficiálnych výsledkov získali 49,8 percenta hlasov. Vo voľbách, ktoré sa konali v nedeľu, skončila ako druhá strana Silné Arménsko rusko-arménskeho miliardára Samvela Karapetjana s 23,3 percentami.

Volebná účasť dosiahla podľa agentúry ČTK približne 59 percent. Výsledok je natoľko presvedčivý, že Pašinjan bude môcť zostaviť vládu bez koaličných partnerov a bez väčších problémov presadzovať svoj program.

Samotné voľby neboli len súbojom medzi vládou a opozíciou. V pozadí stála oveľa väčšia otázka: Aké miesto má mať Arménsko v meniacom sa geopolitickom prostredí? Krajina, ktorá bola po desaťročia jedným z najbližších spojencov Moskvy v postsovietskom priestore, sa dnes snaží nájsť novú rovnováhu medzi tradičnými väzbami a vlastnými národnými záujmami.

Strata dôvery

Vzťahy medzi Jerevanom a Moskvou sa začali výraznejšie zhoršovať po udalostiach v roku 2023. Vtedy susedný Azerbajdžan v krátkej vojenskej operácii definitívne prevzal kontrolu nad Náhorným Karabachom. Ide o hornatý región medzinárodne uznávaný ako súčasť Azerbajdžanu, no desaťročia obývaný prevažne etnickými Arménmi. Po ofenzíve z oblasti utiekla prakticky celá arménska populácia, približne 100-tisíc ľudí.

Mnohí Arméni očakávali, že Rusko ako bezpečnostný garant zasiahne alebo aspoň vyvinie výraznejší tlak na Baku. Nestalo sa tak.

Práve tento moment sa stal pre veľkú časť arménskej spoločnosti symbolom sklamania. Jerevan následne zmrazil svoju účasť v Organizácii zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, ktorá je vojensko-politickým zoskupením niektorých štátov bývalého Sovietskeho zväzu s dominantným vplyvom Ruska. Pripojil sa k Medzinárodnému trestnému súdu a minulý rok prijal zákon deklarujúci zámer uchádzať sa o členstvo v Európskej únii.

Pašinjan po voľbách zdôraznil, že chce pokračovať v otváraní krajiny smerom na Západ, no zároveň nechce úplne prerušiť vzťahy s Ruskom. To nebude jednoduché. Na území Arménska sa stále nachádza ruská vojenská základňa a ekonomické väzby medzi oboma krajinami zostávajú silné.

Svet
Read More
Ruský dron nad Rumunskom mení pravidlá hry
Peter Švec 30. 5. 2026
bytovkacivilistidronHeroohrozenieRumunskoRuskoTextUkrajinavojnazranenia
Po prvý raz od začiatku vojny na Ukrajine boli po zásahu dronu zranení civilisti mimo bojovej zóny na Ukrajine. Rumunské stíhačky F-16 nestihli zabrániť nárazu bezpilotného lietadla do panelového domu. Incident na území členského štátu NATO vyvolal nové otázky o bezpečnosti celej Európy.

Tlak zvonka

Ruský prezident Vladimir Putin ešte pred voľbami upozornil, že Arménsko nemôže byť súčasne členom EÚ a zároveň zostať súčasťou Euroázijskej hospodárskej únie, ekonomického integračného zoskupenia v postsovietskom priestore na čele s Ruskom.

Krátko pred hlasovaním Rusko zaviedlo obmedzenia na dovoz viacerých arménskych produktov vrátane brandy, minerálnej vody, kvetov či niektorých druhov zeleniny.

Predstavitelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) upozornili, že voľby sa konali v mimoriadne napätom geopolitickom prostredí. Vedúca delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v medzinárodnej pozorovateľskej misii Edita Estrella podľa agentúry Reuters vyhlásila, že tlak a hrozby zo strany Ruska dosiahli „bezprecedentnú a znepokojujúcu úroveň“.

Moskva, naopak, tvrdí, že voľby boli ovplyvnené Západom a že opozícia čelila nátlaku zo strany vlády. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová hovorila o polarizovanej spoločnosti a o zasahovaní zahraničných aktérov do vnútorných záležitostí krajiny.

Demokracia. Samozrejmosť?

Medzinárodnú pozorovateľskú misiu tvorili zástupcovia OBSE, Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a Európskeho parlamentu. Priebeh hlasovania hodnotili prevažne pozitívne. Voliči mali podľa nich možnosť vyberať si medzi reálnymi politickými alternatívami a väčšina volebných miestností fungovala bez vážnejších problémov.

Pozorovatelia zároveň upozornili na viacero nedostatkov. Kritizovali trestné stíhania niektorých opozičných predstaviteľov, ktoré podľa nich vytvárali dojem „selektívnej spravodlivosti“. Poukázali aj na polarizované médiá, agresívnu rétoriku, dezinformácie a používanie obsahu vytvoreného umelou inteligenciou na diskreditáciu politických súperov.

Skutočný význam týchto volieb však nespočíva v tom, či sa krajina prikloní viac k Rusku alebo Západu. Arméni vyslali signál, že chcú sami rozhodovať o svojej budúcnosti a že od svojich partnerov očakávajú viac než len historické sľuby a geopolitické frázy. V regióne, kde o osude menších národov často rozhodovali veľmoci, ide o odkaz, ktorý nemožno prehliadnuť a ignorovať.

Svet
Read More
Putinov účet za Ukrajinu: takmer dva milióny obetí
Peter Švec 1. 6. 2026
CSISfrontHerostratyUkrajinauskovojna
Rusko na Ukrajine postupuje len veľmi pomaly, no za každý meter platí krvavú cenu. Podľa analýzy CSIS prišla Moskva od začiatku invázie o približne 1,2 milióna vojakov – vrátane mŕtvych, zranených a nezvestných. Rozhodujúci zlom je stále v nedohľadne.

Author

  • Peter Švec
    Peter Švec

    Reportérom ČTK na Slovensku bol počas štúdií na Ekonomickej univerzite v Bratislave, neskôr písal pre týždenník TREND. Pôsobil ako hovorca Ministerstva financií SR. Pracoval v automobilovom priemysle, kde zodpovedal za vzťahy s inštitúciami. Bol štátnym tajomníkom Ministerstva hospodárstva SR. Je zakladateľom a predsedom ICEJ Slovensko. Je spolupracovníkom redakcie Téma.21, kde sa venuje zahraničnej politike, ekonomike a medzinárodným vzťahom.

Tags: ArménskoNáhorný KarabachNikol Pašinjanparlamentné voľbyRuskoZápad
ZdieľaťPublikovať

Súvisiace články

Svet
Poľský premiér Donald Tusk (na snímke) v septembri varoval, že Rusko pripravuje útoky proti štátom podporujúcim Ukrajinu vrátane Poľska. Podľa neho môže Moskva skúšať, kam až môže voči krajinám NATO zájsť. FOTO: SITA/Kay Nietfeld/dpa via AP

Zaútočí Rusko na Poľsko? Varšava varuje pred ruskými útokmi

18. 9. 2026
Spoločnosť Svet
Srbsko čakajú 25. októbra predčasné parlamentné voľby, ktoré majú ukončiť vlečúcu sa politickú krízu. Dôležitý nebude iba ich výsledok, ale aj dôveryhodnosť hlasovania – medzinárodní pozorovatelia už v minulosti upozorňovali na tlak na voličov, zneužívanie verejných zdrojov a výraznú mediálnu prevahu vládneho tábora. FOTO: SITA/AP Photo/Darko Vojinovic

Srbský prezident Vučić mení kreslo, nie politiku

17. 9. 2026
Spoločnosť Svet
Adolf Hitler (vľavo) a Josif Vissarionovič Stalin (vpravo) v roku 1939 bezdôvodne napadli a rozdelili si Poľsko. Tak sa začala druhá svetová vojna. Vladimir Putin (v strede) dnes opiera ruský príbeh o druhej svetovej vojne o víťazstvo nad nacizmom, hoci boľševické sovietske Rusko s nacistickým Nemeckom v rokoch 1939 až 1941 úzko kolaborovalo. O to väčším paradoxom je, že Putin vojenskú inváziu na Ukrajinu zdôvodňuje aj potrebou jej „denacifikácie“. FOTO: SITA/Kirill Zykov/Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP/Bundesarchiv, Bild 183-H1216-0500-002/CC-BY-SA 3.0/Krasnay Niva/Nikolai Petrov. FOTOKOLÁŽ: redakcia.

17. september: Prečo okupanti z Červenej armády napadli Poľsko?

17. 9. 2026
Svet
Demonstrace v Dallasu proti postupu Trumpovy vlády v otázkách imigrace nebo války s Íránem. Foto: Avi Adelman / Zuma Press / Profimedia

Jak nevést válku. Trumpovým válečným slibům nevěří víc než polovina Američanů

17. 9. 2026
Česko Domov
Schůze Senátu v lednu 2026. O třetinu míst se letos utká 154 kandidátů napříč Českem. Foto: ČTK / Šulová Kateřina

ANO nemá co ztratit, STAN riskuje jedenáct křesel. Co mohou změnit senátní volby?

18. 9. 2026
Domov Ekonomika
Poľnohospodárstvoje odvetvím ekonomiky, ktoré je na využívaní fosílnych palív odkázané a ich zdražovanie sa automaticky prenáša do cien potravín. Ilustračné foto: SITA/Martin Havran

Drahá nafta: Znížiť dane všetkým, alebo pomôcť tým, ktorých zdražovanie naozaj ohrozuje?

18. 9. 2026
Česko Domov
Zelená střecha Pavilonu environmentálních studií ČZU pomáhá zachycovat dešťovou vodu a zároveň poskytuje příjemný prostor k odpočinku. FOTO: Archiv Adapterra

Co s vedry ve městech? Řešení jsou často překvapivě jednoduchá, shodují se radnice

18. 9. 2026
Česko Domov Spoločnosť
Ludmila Javorová zemřela ve věku 94 let. Foto: Roman Franc

Byl tady, a je dodnes, strach z ženy. Vzpomínka na Ludmilu Javorovou

17. 9. 2026
Svet
Lídri AfD Alice Weidel, vpravo a Tino Chrupalla, vľavo s lídrom kandidátky pre Sasko-Anhaltsko Ulrichom Siegmundom v strede oslavujú volebné víťazstvo. FOTO: SITA/AP Photo/Ebrahim Noroozi

Môžu radikáli z AfD ovládnuť celé Nemecko?

16. 9. 2026
Svet
Potřebuje AI hranice? Zjištění technologických firem z posledních týdnů varují před neregulovaným rozvojem. FOTO: Michaela Jílková / Česká ilustrační fotografie / Profimedia

Zneužití AI ve válce? Šéfové technologických firem žádají jasná pravidla

16. 9. 2026

O NÁS

Logo on dark background
nezávislé online médium
  • Čeština
Téma.21 s.r.o.

IČO: 56266235

Kontakt: info@tema21.sk

Viac o nás

RUBRIKY

  • Domov
  • Ekonomika
  • Svet
  • Spoločnosť
  • Lifestyle
  • Podcasty

ŠTÍTKY

#podrobne (23) Audio (39) Babiš (32) bezpečnost (14) Církev (20) deti (32) ekonomika (33) Evropa (14) Fico (31) filosofie (36) Hero (524) historie (21) Irán (32) Izrael (30) korupcia (30) Kultura (16) Maďarsko (24) NATO (24) náboženství (19) podcast (25) Politika (235) pomoc (13) prezident (13) Putin (14) Robert Fico (17) rodičovství (14) ropa (25) rozhovor (169) Rusko (66) Slovensko (43) Text (379) Trump (64) Téma.21 (22) Ukrajina (71) USA (120) Video (241) vláda (106) vojna (28) voľby (19) válka (22) zdravotnictví (20) Írán (17) Česko (26) Čína (16) život (16)

© 2025-2026 Téma.21 s.r.o. • Zásady ochrany osobních údajů • Cookies • Disclaimer

Jakékoli užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu vydavatele zakázáno. Bez souhlasu je zakázáno též rozmnožování obsahu pro účely automatizované analýzy textů nebo dat dle § 39c autorského zákona.

👉 Články nezamykáme. Chceme zostať otvorení – s vašou podporou.

❤️ Darujte!
X
Pomôžte nám robiť lepšiu novinárčinu 🗞️
Téma.21 stojí na hľadaní súvislostí a dátach 📊 Aby sme pre vás mohli náš web neustále vylepšovat, financovať chod nezávislej redakcie a vedeli, ktoré kauzy vás zaujímajú najviac, potrebujeme váš súhlas s využitím cookies 🍪 Kliknutím na „Podporiť a prijať všetko“ priamo podporíte našu prácu. Ďakujeme, že nás čítate 🤝
Funkčné Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup je nevyhnutne potrebný na legitímny účel umožnenia využívania konkrétnej služby, o ktorú odberateľ alebo používateľ výslovne požiadal, alebo výlučne na účely prenosu správ prostredníctvom siete elektronických komunikácií.
Preferences
The technical storage or access is necessary for the legitimate purpose of storing preferences that are not requested by the subscriber or user.
Štatistiky
Technické ukladanie alebo prístup, ktoré sa používajú výlučne na štatistické účely. Technické uloženie alebo prístup je nevyhnutne potrebný na legitímny účel umožnenia využívania konkrétnej služby, o ktorú odberateľ alebo používateľ výslovne požiadal, alebo výlučne na účely prenosu správ prostredníctvom siete elektronických komunikácií.
Marketing
Technické uloženie alebo prístup je nevyhnutne potrebný na legitímny účel umožnenia využívania konkrétnej služby, o ktorú odberateľ alebo používateľ výslovne požiadal, alebo výlučne na účely prenosu správ prostredníctvom siete elektronických komunikácií.
  • Spravovať možnosti
  • Správa služieb
  • Spravovať {vendor_count} dodávateľov
  • Prečítajte si viac o týchto účeloch
Predvoľby
  • {title}
  • {title}
  • {title}
No Result
View All Result
Podpořte nás
  • Domov
    • Slovensko
    • Česko
  • Ekonomika
  • Svet
    • Ukrajina
  • Spoločnosť
  • #podrobne
  • Němý vůl
  • skSlovenčina
    • cs Čeština
    • sk Slovenčina
Kdo jsme?

© 2025-2026 Téma.21 s.r.o. • Zásady ochrany osobních údajů • Cookies • Disclaimer

Jakékoli užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu vydavatele zakázáno. Bez souhlasu je zakázáno též rozmnožování obsahu pro účely automatizované analýzy textů nebo dat dle § 39c autorského zákona.

-
00:00
00:00

Queue

Update Required Flash plugin
-
00:00
00:00