Po niekoľkých dňoch vajatania slovenského ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka o tom, či sú dopravné kamery, ktoré polícia testovala od mája takmer do polovice augusta, ruské alebo nie, a či z nich hrozí únik významných dát, rozhodol o závažnosti celej kauzy Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Posudzoval aj riziko, že neznámy subjekt by po zavedení 279 dopravných kamier mohol získať prehľad o pohybe vozidiel na slovenských cestách, vojenské presuny nevynímajúc.
Podľa stanoviska úradu sú testované kamery ruské, ohrozujú bezpečnosť Slovenskej republiky a krajina nemá kontrolu nad výstupmi z nich.
To je v kocke prúser, ktorý sa stal v rezorte, ktorý vedie Šutaj Eštok. Ak máte pocit, že pohár s jeho prešľapmi preteká už dlhší čas, vidíte to podobne ako autor článku. V tejto krajine je to ale asi tak všetko, čo s tým môžete reálne urobiť.
NBÚ nemožno obviniť zo spolupráce s predstaviteľmi Progresívneho Slovenska (PS), ktorí na riziko s dopravnými kamerami upozornili ako prví. Máme teda vážny problém. A nielen s bezpečnosťou krajiny. Lebo kde je istota, že podobný prienik cudzieho subjektu, napríklad ruských hackerov alebo Federálnej bezpečnostnej služby Ruskej federácie (FSB), nenastal pri iných životne dôležitých inštitúciách, napríklad v rezortoch obrany, vnútra či hospodárstva? S istotou však už vieme, že k nemu došlo v rezorte vnútra na čele so Šutajom Eštokom, ktorý nesie za bezpečnosť krajiny politickú zodpovednosť.
Eštok naopak
Najlepší sumár celého príbehu – od objednania, testovania, počiatočného zmätočného obhajovania dopravných kamier aj s postrehmi o zákulisí a pravdepodobných motiváciách jednotlivých aktérov – uverejnil na sociálnej sieti bezpečnostný analytik Radovan Bránik. Pre potreby tohto komentára si vystačíme s kratším resumé celej tejto paródie na ochranu štátu.
Na počiatku boli zistenia Petra Bátora a Jaroslava Spišiaka (obaja PS), ktorí upozornili, že štát začal po Slovensku montovať nový radarový systém ruského pôvodu, z ktorého by mohli unikať údaje do Ruska. Tento systém podľa nich „dokáže rozlišovať značky vozidiel, ich pohyb, zhotovovať fotografie a videá, vrátane ľudí, ktorí v nich sedia“. Môže sledovať presun slovenskej a zahraničnej vojenskej techniky či najvyšších ústavných činiteľov. Teda všetko, čo je na ceste, ukladať to a posielať ďalej.
Spočiatku išlo iba o dve kamery v testovacom režime, ale nebyť vyhlásení PS a investigatívnej práce viacerých médií, mohlo sa hroziace riziko stať skutočnosťou. Dokazuje to aj pôvodná argumentácia rezortu vnútra. Ten podozrenia politikov a médií najprv odmietal, neskôr spochybňoval a bagatelizoval. Napokon však ich sústredenému tlaku neodolal, nariadil odmontovanie oboch testovacích kamier a požiadal NBÚ o ich preverenie.
Ak máte pocit, že pracovnou metódou Šutaja Eštoka je riešiť problémy v opačnom poradí – poslať financie na prezidentskú kampaň Petra Pellegriniho až päť mesiacov po jeho zvolení, zaplatiť za dovolenku až po návrate z nej a preveriť bezpečnosť radarového systému až po jeho namontovaní do testovacej prevádzky – zrejme ste udreli klinec po hlavičke. Matúš Šutaj Eštok je jednoducho taký a doteraz mu to prechádza beztrestne.
Bez prístupu k dátam
NBÚ vo svojom stanovisku potvrdil všetky podozrenia týkajúce sa testovaného radarového systému. Varoval pred významnou kybernetickou hrozbou spojenou s používaním viacerých typov cestných rýchlomerov s kamerou vrátane tých ruských.
Zároveň v testovanom systéme „identifikoval viaceré bezpečnostné riziká, skutočný pôvod hardvéru a softvéru kamier, či mechanizmov vzdialeného prístupu a správy produktu, ktorých konfigurácia nie je v plnom rozsahu dostupná používateľovi“. Čo znamená, že na výstupy z ruských kamier nemá ich používateľ dosah.
NBÚ upozornil prevádzkovateľov kamerových systémov a všetkých ostatných, ktorých sa to týka, na významnú kybernetickú hrozbu, ktorá mohla spôsobiť závažný kybernetický bezpečnostný incident alebo mať iný vplyv na ich siete a informačné systémy a spôsobiť štátu veľkú škodu.
Bezpečnostný úrad odporúča aj iným štátnym inštitúciám, aby si skontrolovali, či neurobili podobný lapsus. Ak zistia, že áno, majú sa obrátiť na NBÚ.
Rozklad štátu
Radovan Bránik v už spomínanom texte vecne a bez krvavých očí vykresľuje kontext, v akom sa tento pochybný kontrakt odohral. Racionálna verzia bez špiónskeho pozadia hovorí o chaotickej snahe vyhnúť sa strate desiatok miliónov eur z plánu obnovy a narýchlo urobiť niečo, čo túto hrozbu odvráti. Ako vraví známy bonmot bývalého ruského premiéra Viktora Černomyrdina, mysleli sme to dobre, dopadlo to ako vždy. Hoci teraz nevieme, či to mysleli dobre, či to bola neschopnosť alebo zámer až kolaborácia s cudzou mocou.
Ak však ide o de facto ruské kamery a dodávateľa v minulosti prepojeného na FSB, nevystačíme si s typickým slovenským šlendriánstvom a musíme vziať do úvahy aj ruskú stopu. Alebo prinajmenej, ako píše Bránik, „toto permanentné zlyhávanie imunitného systému štátu by bez nepochopiteľnej zhovievavosti z najvyšších poschodí nebolo možné. Toto už nie je stav, v ktorom by niekto niečo slabo chránil: toto je vedomé rozhodnutie tolerovať rozklad bezpečnostného systému krajiny v priamom prenose“.
A tu je demisia to najmenej, čo by mal minister Eštok urobiť. Alebo čo by mal od neho predseda vlády Robert Fico žiadať. Ten však mlčí. A Eštok demisiu nepodá, lebo nemusí. A prečo jeden mlčí a druhý nemusí abdikovať, si povieme v najbližšom texte už zajtra.
Prvá Ficova reakcia na kauzu radarov – „Chytám sa za brucho, keď čítam, ako niekto píše, že dve kamery ohrozujú bezpečnosť Slovenskej republiky“ – však naznačuje, že keby konal v zhode s cudzími záujmami, nekonal by inak.
