Nigéria, najľudnatejšia krajina Afriky, prežíva ďalšiu tragickú vlnu násilia, únosov a teroristických útokov, ktoré zasahujú najmä kresťanské komunity. V priebehu jediného týždňa (18. až 24. novembra) došlo k trom hromadným únosom – dvom útokom na školy a jednému na kostol. Len počas uplynulého piatka (21. novembra) ozbrojenci v skorých ranných hodinách uniesli viac než tristo detí z katolíckej internátnej školy St. Mary School v štáte Niger (členský štát Nigérijskej federatívnej republiky, rovnako ako všetky ďalšie štáty spomínané v texte). Z nich sa podľa aktuálnych správ podarilo utiecť približne 50 žiačkam a žiakom. Unesených je stále 253 detí spolu s 12 učiteľmi.
O dva dni skôr zmizlo 25 žiačok pri útoku na školu v štáte Kebbi a len o niekoľko dní predtým ozbrojenci napadli kostol Christ Apostolic Church v štáte Kwara, kde zabili dvoch kresťanov a tridsaťosem ľudí odviedli ako rukojemníkov.
Tieto udalosti, opísané na portáloch BBC či Le Monde, ale aj svetovými tlačovými agentúrami ukazujú, že pre mnohých kresťanov v Nigérii je riziko únosu či smrti každodennou realitou, ktorej musia čeliť. A zároveň ukazujú na dvojaký meter mediálneho sveta, v ktorom Gaza dostáva gigantický priestor, zatiaľ čo krvavé prenasledovanie kresťanov v Nigérii musíme v médiách doslova prácne vyhľadávať.
Džihádizmus a kriminalita
Korene tohto násilia sú hlboké a majú viacero podôb. Na severovýchode Nigérie pôsobí už od roku 2009 džihádistická organizácia Boko Haram, neskôr doplnená o odštiepenecké frakcie napojené na Islamský štát v Západnej Afrike (ISWAP). Útočia na dediny, kostoly, školy aj trhoviská a zabíjajú kresťanov aj moslimov, ktorých považujú za menej verných islamskej ideológii, a preto ich označujú za „nečistých“. Z domovov vyhnali už státisíce ľudí. Podľa údajov agentúry AFP si islamistické povstanie vyžiadalo už vyše 40-tisíc obetí, väčšinou z radov kresťanských komunít a roľníkov.
V centrálnej Nigérii dochádza k brutálnym stretom medzi roľníckymi komunitami, väčšinou kresťanskými, a kočovnými pastiermi z etnika Fulani. Ide o najväčšie etnikum západnej Afriky, prevažne moslimské. Nedostatok pôdy a vodných zdrojov, prehĺbený klimatickými zmenami a zmenami pastierskych trás, ich čoraz častejšie privádza do krvavých konfliktov s kresťanskými obyvateľmi. Hoci v týchto prípadoch zohrávajú úlohu aj ekonomické faktory, situácia je často kombináciou etnického napätia, náboženských rozdielov a brutálneho ozbrojeného násilia.
Na západe Nigérie zas pôsobia skupiny banditov – kriminálne skupiny špecializujúce sa na únosy za výkupné. Nejde im o ideológiu, ale o zisk. Zároveň však cielia na najzraniteľnejšie objekty: internátne školy, malé cirkevné komunity či bohoslužobné zhromaždenia. Spomínané únosy viac než tristo detí z katolíckej školy St. Mary School a veriacich z kostola Christ Apostolic Church sú tragickým príkladom toho, ako sa z bežného piatkového vyučovania či nedeľnej bohoslužby môže v priebehu niekoľkých minút stať boj o holý život.
Nečinnosť vlády
Nigérijská vláda tvrdí, že v krajine k systematickému prenasledovaniu kresťanov nedochádza, ale že terčom sú všetci, ktorí odmietajú ideológiu teroristov. Zároveň však priznáva vážne problémy v bezpečnostnom aparáte. Podľa správy Agentúry Európskej únie pre azyl (EUAA), citovanej BBC, až 25 percent policajtov v Nigérii slúži ako osobná ochranka politikov a vplyvných osôb namiesto toho, aby ochraňovali bežných občanov.
Prezident Bola Tinubu preto nariadil nábor 30-tisíc nových policajtov a stiahnutie príslušníkov z VIP ochraniek do ohrozených oblastí. Obyvatelia však opisujú, že počas útokov volajú o pomoc márne a jednotky prichádzajú až vtedy, keď už ostáva len „pozbierať mŕtve telá“, ako výstižne uviedol pre portál Crux jeden z tamojších kresťanských predstaviteľov.
Medzinárodná pozornosť zameraná na to, čo sa v Nigérii odohráva, sa prudko zvýšila po vyjadreniach amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ten začiatkom novembra vyhlásil, že Nigéria „dovoľuje zabíjanie kresťanov“, a pohrozil, že ak to bude pokračovať, Spojené štáty sú pripravené zvážiť aj vojenský zásah. Nigériu zaradil medzi krajiny „zvláštneho znepokojenia“ v oblasti náboženskej slobody (Country of Particular Concern). Nigérijský prezident Tinubu tieto slová odmietol, no sériu masových únosov v nasledujúcich týždňoch zastaviť nedokázal.
Silné varovanie zaznelo aj z Vatikánu. V prejave na Valnom zhromaždení OSN 29. septembra 2025 vatikánsky sekretár Sekcie pre vzťahy so štátmi arcibiskup Paul Richard Gallagher uviedol, že „kresťania sú najprenasledovanejšou náboženskou skupinou na svete“ a medzinárodné spoločenstvo „priviera oči pred ich utrpením“. Povedal, že vyše 360 miliónov kresťanov žije v oblastiach s vysokým stupňom prenasledovania a že útoky na kresťanské komunity sa za posledné roky zintenzívnili. Nigériu spomenul ako jeden z najvypuklejších príkladov.
Pomalé reakcie
Najnovšie zistenia organizácie Intersociety uvádzajú, že len od januára do novembra 2025 bolo v Nigérii zabitých viac než 7-tisíc kresťanov a stovky ďalších sú držané v lesných táboroch v štátoch Benue, Taraba, Kaduna či Niger. Niektoré útoky dosiahli rozmery masakrov: napríklad v Yelwate v štáte Benue (jún 2025), kde zahynulo najmenej 280 ľudí v priebehu dvoch dní. V štáte Taraba bolo medzi 9. až 11. novembrom zabitých najmenej 20 kresťanov, ďalšie desiatky v štátoch Kaduna, Plateau a Enugu.
Pre Slovensko je to vzdialená realita, no dnešný deň 26. novembra – Červená streda – nám pripomína, že sloboda vierovyznania nie je samozrejmosťou. Nigéria je jedným z najvýraznejších symbolov prenasledovania kresťanov – unesené deti, napadnuté kostoly, mučení kňazi, vypálené dediny a tisíce rodín, ktoré žijú v strachu zo západu slnka. Dnes, keď si pripomíname trpiacich kresťanov na celom svete, má význam vysloviť aj meno tejto krajiny: Nigéria. Za číslami obetí v tejto krajine sú konkrétne životy a konkrétne tváre, ktoré platia cenu, akú si v našich zemepisných šírkach ani nevieme predstaviť.
