Mlieko sa vylieva z brehov. Prebytok na svetovom trhu zráža európskych farmárov do kolien. Surové mlieko predávajú výrazne pod výrobné náklady a tlačia na vlády, aby im straty nahradili.
Podľa údajov Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) predávali farmári mliekarňam ešte vlani v septembri kilogram, teda zhruba liter, surového kravského mlieka za cenu tesne pod 50 centov. Tento rok v apríli zaň dostali už len 37,60 eurocenta. Do konca roka očakávajú pokles pod 35 centov.
Mliekarne zo surového mlieka vyrábajú maslo, syry, smotanu či jogurty. Polotučné trvanlivé mlieko je výrazne odtučnené, napriek tomu sa na pultoch predáva od 40 do 80 centov za liter.
Pád cien
Je to podstatne menej ako vlani. V obchodoch zlacneli maslo aj jogurty. Dvestopäťdesiatgramová „hruda“ masla, ktorá sa pred dvoma rokmi počas jeho nedostatku predávala za štyri až päť eur, je dnes na Slovensku bežne v ponuke za dve eurá. V Česku dokonca za euro, v akciách aj za menej.
Dôvodom je najmä cenový tlak zahraničných dodávateľov, veľkých mliekarní v Poľsku a Nemecku. Ceny sa znižujú na celom svete. Príčin je podľa generálnej sekretárky Slovenského mliekarenského zväzu Zuzany Nouzovskej viacero.
Pomohla najmä vlaňajšia dobrá úroda krmovín v Európe, ktorá prispela k ich nižším cenám a zvýšeniu produkcie mlieka. Paradoxne, ceny mlieka stlačila nadol aj epidémia slintačky a krívačky, keď menej kráv smerovalo na bitúnok a viac ich farmári ponechali na dojenie.
V Európskej únii sa vlani vyrobilo 152 miliárd litrov mlieka, o dve miliardy viac ako rok predtým. V roku 2024 sa však zastavil export sušeného mlieka z EÚ do Číny, pretože Peking naň zaviedol clo ako odvetu za európske clá na dovoz čínskych áut.
Produkty z plných skladov sa preto začali tlačiť do obchodných reťazcov za nižšie ceny, vysvetľuje Nouzovská pre Televíziu Markíza. Už na jeseň to bolo cítiť na poklese cien dovtedy drahého masla.
Domácich mliekarní už na Slovensku nie je veľa. Okrem Tami s prevádzkami v Kežmarku, Nitre a Senici, Zvolenskej mliekarne a závodov vo Veľkom Mederi, Sabinove a Leviciach patria ostatné zahraničným koncernom Meggle, Savencia či Bel.
Strata s každým litrom
Vlani, keď sa výkupné ceny pohybovali tesne pod úrovňou 50 centov za kilogram, prerábali dodávatelia surového mlieka na Slovensku podľa SZPM jeden a pol až dva milióny eur mesačne. Straty im vyrovnávala dotácia Ministerstva pôdohospodárstva SR vo výške sedem centov na kilogram. Vďaka nej bolo odvetvie každý mesiac v zisku približne tri milióny eur.
Ku koncu roka sa však zisk vrátane dotácie znížil na pol milióna eur. Tento rok predajná cena mlieka klesla natoľko, že farmári začali výrazne prerábať. Hoci sa podpora z ministerstva od nového roka zvýšila na 8,1 centa, v marci farmári prerobili viac ako päť miliónov eur a v apríli vyše šesť miliónov. Zvýšili sa im totiž aj produkčné náklady.
Zväz SZPM konštatuje, že „mliečna kríza narúša slovenský sektor produkcie mlieka, hrozí ďalší pokles počtu dojníc a podnikov, ktoré mlieko produkujú“. Z národohospodárskeho hľadiska je podľa zväzu ohrozená sebestačnosť v rámci tejto komodity.
Od ministerstva preto zväz žiada mimoriadnu podporu 30 miliónov eur na tento rok a povýšenie produkcie mlieka na strategický sektor národného hospodárstva. Žiada tiež Európsku úniu o intervenčné nákupy masla a sušeného mlieka, ako aj o podporu exportu a spotreby mlieka. To by odbúralo nahromadené zásoby a pomohlo oživiť trhovú cenu.
Dotácie alebo analýzy
Podobný problém rieši aj Česká republika. Podľa českého ministerstva poľnohospodárstva stúpol dovoz mliečnych výrobkov do krajiny od roku 2020 do roku 2024 zo 45 na 55 percent. Česká vláda preto pripravuje zvýšenie záloh pre chovateľov dojníc o 100 miliónov českých korún, teda približne o štyri milióny eur, a nový dotačný program pre mlieko vyššej kvality, píše Asociácia súkromného poľnohospodárstva ČR.
Znižovanie stád hovädzieho dobytka prebieha v celej Európe. V nemeckej spolkovej krajine Bádensko-Württembersko je v súčasnosti 4 800 fariem, ktoré produkujú surové mlieko, so zhruba 300-tisíc dojnicami. Oproti roku 2010 sa počet fariem znížil na polovicu, píše portál nemeckej verejnoprávnej stanice Südwestrundfunk (SWR).
Pre malých slovenských farmárov, ktorí denne dodajú zhruba jednu cisternu mlieka, je ťažké zvládnuť kolísanie cien a finančne sa nepoložiť. Spotrebiteľov v obchodoch síce poteší lacnejšie maslo či jogurt, ale v dôsledku výrazného zníženia produkcie na Slovensku hrozí našej krajine strata relatívnej potravinovej bezpečnosti.
Na druhej strane farmári dostávajú viacero druhov dotácií. Nielen na produkciu mlieka, ale aj na každú dojnicu. Štát im zároveň vracia časť spotrebnej dane cez systém zelenej nafty.
Koľko a čo za to
Producenti teraz žiadajú, aby im štát uhradil aj náklady na očkovanie zvierat či platby plemenárskym podnikom. Takéto dotácie súhrnne dosahujú už stovky miliónov eur ročne. Je preto namieste zvážiť, či je produkcia mlieka natoľko strategickým odvetvím, že sa na jej udržanie musia skladať milióny daňových poplatníkov na Slovensku.
Očakáva sa pritom, že pokles cien je len prechodný. Zvýšili sa ceny pohonných hmôt, zdraželi hnojivá aj ďalšie chemické produkty. To by malo veľkých producentov mlieka a mliečnych výrobkov v Nemecku a Francúzsku prinútiť obmedziť alebo zdražiť produkciu.
Na Slovensku sa preto treba podrobnejšie pozrieť na mliekarenský sektor a zvážiť, aký objem produkcie je skutočne strategický a či ho musí štát chrániť aj za cenu vysokých dotácií. Okrem potravinovej bezpečnosti je v hre aj podpora zamestnanosti na vidieku. Nestačí však donekonečna hasiť krízy ďalšími miliónmi. Štát musí jasne povedať, čo chce v poľnohospodárstve udržať, koľko je za to ochotný zaplatiť – a čo za tieto peniaze dostanú daňoví poplatníci.
