Za tisíckami detí, ktoré nevyrastajú so svojimi rodičmi, stoja často nenápadní hrdinovia – staré mamy, dedkovia, tety či strýkovia. Prijali ich do svojich domácností v čase, keď to najviac potrebovali.
Náhradná osobná starostlivosť sa dostala do centra pozornosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Náhradné rodiny však od budúceho roka čakajú častejšie kontroly a v krajnom prípade aj sankcie.
Minister Erik Tomáš tvrdí, že v niektorých prípadoch dochádza k zneužívaniu systému sociálnej podpory a avizuje sprísnenie dohľadu.
Ľudia z praxe však upozorňujú, že väčšina opatrovníkov sa stará o deti preto, že patria do rodiny, nie pre finančný prospech. Varujú pred vytváraním dojmu, že problém sa týka celého systému.
Diskusia sa dotýka približne 7-tisíc detí vyrastajúcich v náhradnej osobnej starostlivosti (NOS) v približne päťtisíc rodinách po celom Slovensku.
Čo je NOS?
Náhradná osobná starostlivosť (NOS) je forma starostlivosti o deti, ktoré nemôžu vyrastať so svojimi biologickými rodičmi. Poväčšine sa ich ujmú starí rodičia, niekedy tety a ujovia či iná blízka osoba. V jednej rodine býva v NOS obvykle jedno alebo dve deti.
Na rozdiel od adopcie dieťa nestráca právne väzby na svoju pôvodnú rodinu. Súd len rozhodne, kto sa oň bude každodenne starať. Cieľom je, aby dieťa nemuselo skončiť v ústavnej starostlivosti a zostalo v prostredí, ktoré pozná.
Komisár pre deti Jozef Mikloško dlhodobo upozorňuje, že pre dieťa je najlepšie vyrastať v rodinnom prostredí. NOS má podľa neho na Slovensku dlhú tradíciu a je to vynikajúce riešenie pre deti, ktoré nemôžu zostať vo vlastnej rodine.
Dieťa totiž zostáva medzi blízkymi ľuďmi a nemusí zažiť ďalší stres spojený s umiestnením do detského domova.
Minister hovorí o zneužívaní systému
Minister Erik Tomáš však tvrdí, že časť týchto náhradných starostlivostí existuje len formálne a ľudia zneužívajú systém. Súd síce zverí dieťa príbuznému, v skutočnosti však naďalej žije s biologickými rodičmi.
Rezort preto pripravil legislatívne zmeny a sprísňuje kontroly. Podľa nového zákona, ktorý má platiť od 1.1.2027, ak dieťa zostane po zverení do NOS v tej istej domácnosti ako predtým, sociálna kuratela bude rodinu kontrolovať každé tri mesiace.
„Ak sa zistí, že náhradná osobná starostlivosť je fiktívna, okamžite bude podaný návrh na súd na jej zrušenie,“ vyhlásil Tomáš.
Prídavok na dieťa v bežnej rodine predstavuje 60 eur mesačne. Túto sumu dostáva aj náhradný rodič, k tomu mu však štát navyše vypláca príspevok na starostlivosť o dieťa 250 eur za mesiac.
Ak je náhradný rodič priamy príbuzný, žiadne ďalšie príspevky nedostáva. Ak ide o cudziu osobu, dostáva ešte opakovaný príspevok ako odmenu pre rodiča, ktorá tento rok napríklad pri dvoch deťoch dosahuje sumu zhruba 286 eur mesačne.
Zmeny pri dávkach
Ministerstvo chce upraviť aj systém finančnej podpory. Pri novom zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti sa dnes vypláca jednorazový príspevok vo výške približne 830 eur. Po novom by sa však v dvoch prípadoch nemal vyplácať.
Prvým je, ak dieťa zostane bývať v tej istej domácnosti, druhým opakované presúvanie dieťaťa v rámci rodiny. „Nechceme dovoliť, aby si dieťa pohadzovali príbuzní medzi sebou,“ vysvetlil minister.
Sprísniť sa majú aj pravidlá pri záškoláctve. Ak dieťa nebude chodiť riadne do školy, prvé tri mesiace nebude dostávať prídavok na dieťa náhradný rodič, ale tzv. osobitný príjemca, najčastejšie obec.
Príspevok náhradnému rodičovi sa vtedy zníži o polovicu. Ak sa situácia nezlepší, rodič o príspevok príde úplne a ministerstvo podá návrh na zrušenie NOS.
Rezort priznáva, že bez posilnenia personálnych kapacít nebude možné nové kontroly zabezpečiť. Štát chce postupne zvýšiť počet pracovníkov sociálnej kurately z 800 na 1 460.
Rodiny šetria štátu milióny
Plánované zmeny vyvolali kritiku náhradných rodín, ktoré sa cítia podozrievané. Sociálna poradkyňa Natália Blahová upozorňuje, že náhradní rodičia prechádzajú dôkladným preverovaním zo strany úradov aj súdov ešte predtým, ako im dieťa zveria.
Podľa nej rodiny následne pravidelne monitorujú, sociálni pracovníci ich navštevujú minimálne dvakrát ročne. Blahová preto spochybňuje, že ďalšie kontroly každé tri mesiace prinesú zásadný efekt. Zároveň odmieta predstavu, že by ľudia vstupovali do náhradného rodičovstva kvôli peniazom.
„Náhradní rodičia často vychovávajú deti, ktoré si nesú následky zanedbávania alebo násilia“, hovorí. Neraz tak suplujú prácu psychológov, terapeutov či sociálnych pracovníkov. Mnohé rodiny financujú odborné vyšetrenia, terapie alebo rehabilitácie z vlastných zdrojov, prípadne im pomáha širšia rodina.
Zároveň platí, že dieťa v detskom domove stojí štát výrazne viac. Ukazujú to aj údaje z Centrálneho registra zmlúv. Bratislavské centrum pre deti a rodiny PETO s kapacitou 25 detí získalo napríklad na tento rok 680-tisíc eur. Starostlivosť o jedno dieťa teda stojí štát viac ako 2 270 eur mesačne.
Náklady na jedno dieťa v zariadení sú násobne vyššie ako príspevky, ktoré štát vypláca na starostlivosť o dieťa v NOS.
Debata o pripravovaných zmenách sa tak postupne mení na spor o dôveru. Otázkou zostáva, či nové pravidlá skutočne odhalia zneužívanie systému alebo predovšetkým zvýšia administratívnu záťaž tisícom rodín, ktoré štátu pomáhajú zabezpečiť, aby deti nevyrastali bez rodiny.












