Japonskú jar už tradične sprevádza takzvaný „čerešňový front“ (sakura zensen) – línia postupného kvitnutia čerešní, ktorá sa začína na juhu krajiny a šíri sa na sever.
V hlavnom meste Tokiu sa prvé kvety objavujú zvyčajne v druhej polovici marca. Mesto sa vtedy ponorí do ružovej záplavy a jeho ulice zaplnia davy miestnych aj turistov z celého sveta.
Výnimkou nebol ani utorok 24. marca 2026. Slnečné, no stále chladné ráno lákalo ľudí do tokijských ulíc. No scéna, ktorá sa odohrávala na jednej z nich, nemala s kvetmi nič spoločné.
Krátko pred deviatou hodinou prišiel pred budovu čínskeho veľvyslanectva v Tokiu Kódai Murata. Vtedy 23-ročný muž bol príslušníkom japonských pozemných síl sebaobrany.
V inkriminovaný utorok sa však službe nevenoval. Namiesto toho prenikol do areálu čínskeho veľvyslanectva. So sebou mal kuchynský nôž s približne 18 centimetrov dlhou čepeľou.
Murata následne zamestnancovi ambasády odovzdal odkaz, ktorý sa neskôr stal súčasťou súdneho konania: „Japonský vlastenec vás popraví v mene japonských bohov.“ Informáciu podrobne rozobral japonský denník Asahi.
Taiwanská rozbuška
Marcový incident je len jedným z prejavov prehlbujúcej sa nedôvery a rastúceho napätia medzi Čínou a Japonskom, dvoma susediacimi mocnosťami ázijsko-pacifického regiónu. Majú nevyriešených viacero sporov, medzi ktoré patria aj japonské zločiny z druhej svetovej vojny.
Do zoznamu sporov minulý rok pribudla vážna diplomatická kríza, ktorá sa začala na pôde japonského parlamentu. Premiérka Sanae Takaičová vtedy pred poslancami povedala, že prípadný ozbrojený útok Číny na Taiwan, napríklad aj v podobe blokády ostrova s použitím vojenských lodí, by za určitých okolností mohol pre Japonsko predstavovať „situáciu ohrozujúcu prežitie“. To znamená, že vláda by v rámci práva na kolektívnu sebaobranu mohla rozhodnúť o použití sily.
Taiwan je ostrov s rozlohou približne troch štvrtín Slovenska, ktorý leží medzi čínskou pevninou, japonskými ostrovmi, Filipínami a Tichým oceánom. Funguje ako samostatný štát, hoci väčšina krajín ho diplomaticky neuznáva. Patrí však medzi svetových lídrov vo výrobe moderných čipov – drobných elektronických súčiastok, ktoré spracúvajú údaje a riadia fungovanie mobilov, počítačov či áut. Mnohé krajiny vrátane Slovenska s ním preto obchodujú.
Čína sa dlhodobo usiluje dostať Taiwan pod svoju kontrolu a začleniť ho do svojho územia.
Hrozba čínskej vojenskej invázie na Taiwan patrí medzi najvážnejšie bezpečnostné témy vo svete. V tejto chvíli však upokojujúco pôsobí správa agentúry Reuters, podľa ktorej zdroje blízke vláde USA považujú čínsky útok na Taiwan tento alebo budúci rok za nepravdepodobný.
Peking by pritom akýkoľvek zásah zvonku v otázke Taiwanu vnímal ako hrubé porušenie svojej suverenity a vnútorných záležitostí.
Komu historicky patrí Taiwan?
Časová os
Čínska ríša (dynastia Čching) anektuje Taiwan. Ostrov je 212 rokov pod priamou správou pevninskej Číny.
Mao Ce-tung vyhráva občiansku vojnu na pevnine a zakladá komunistickú Čínsku ľudovú republiku (ČĽR). Porazená vláda Čínskej republiky (vedená Čankajškom) uteká na Taiwan.
Taiwan dnes funguje ako de facto nezávislý a demokratický štát s vlastnou armádou, menou a vládou.
„Špinavá hlava“
Japonská vláda ma na to iný názor a argumentuje geografickou realitou.
Najzápadnejší japonský ostrov Jonaguni je od Taiwanu vzdialený zhruba sto kilometrov. Akákoľvek vojenská intervencia na Taiwane by mohla ohroziť aj japonské územie vrátane amerických vojenských základní na Okinawe. Zároveň by narušila námorné trasy, po ktorých Japonsko dováža energie a ďalšie suroviny.
Podobne to vnímal aj bývalý japonský premiér Šinzó Abe, ktorý v roku 2021 povedal, že ohrozenie Taiwanu znamená hrozbu pre Japonsko aj jeho spojenca, Spojené štáty.
Diplomatickú krízu dokonale vyhrotil generálny konzul Číny v japonskej Osake Süe Ťien, ktorý premiérke na sociálnej sieti adresoval odkaz: „Tú špinavú hlavu, ktorá sa k nám tak drzo strká, treba bez váhania sťať.“ Pripomeňme, že takéto reakcie prichádzajú z krajiny, kde od polovice minulého storočia vládne komunistická strana, ktorá má na svedomí desiatky miliónov obetí, najmä z obdobia, keď sa dostávala k moci.
Čína dnes podľa britského denníka The Guardian obviňuje Japonsko z „nového bezohľadného militarizmu“, čím sa snaží spájať jeho súčasnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku s japonskou agresiou počas druhej svetovej vojny. Japonci vtedy pripravili o život aj milióny čínskych obyvateľov a zanechali za sebou viaceré historické rany a traumy.
Obrana či útok?
Po druhej svetovej vojne sa Japonsko vydalo cestou pacifizmu, ktorý zakotvilo aj v ústave. Hranica medzi sebaobranou a útokom však môže byť tenká. Čína tvrdí, že prípadný japonský vojenský zásah na obranu Taiwanu by túto hranicu prekročil.
Sú obavy z nového japonského militarizmu opodstatnené? Šéf katedry ázijských štúdií na Metropolitnej univerzite v Prahe Michal Kolmaš si myslí, že nie. „To neznamená, že nedochádza k zmenám. Japonská armáda už môže zasahovať prakticky do ktoréhokoľvek konfliktu, čo predtým podľa ústavy nemohla.“
Japonsko je bezpečnou krajinou s nízkou kriminalitou, ktorá sa zatiaľ priamo nezapája do ozbrojených konfliktov. Jeho pacifizmus je podľa Kolmaša spochybňovaný od samého začiatku. Diskusie o ňom v posledných tridsiatich rokoch naberajú na sile. Prispieva k tomu vonkajší tlak, najmä zo strany silnejúcej Číny, aj vnútorná premena Japonska.
Pri moci sa drží Liberálnodemokratická strana (LDP), v ktorej už dlhšie dominuje konzervatívna frakcia. Politici ako zosnulý expremiér Abe či súčasná premiérka Sanae Takaičová otvorene volajú po návrate k národnej hrdosti a oslave japonskej histórie, pričom si do istej miery zatvárajú oči pred vojnovými zločinmi, ktorých sa Japonsko dopustilo počas druhej svetovej vojny.
Čo bude ďalej?
Budúci rok si obe krajiny pripomenú 55. výročie normalizácie vzájomných diplomatických vzťahov. Nevraživosť medzi historickými rivalmi napriek tomu pretrváva.
Na blízku budúcnosť hľadí svet s obavami a pozitívne sa nevyvíja ani nálada ľudí v oboch krajinách. Nedávny prieskum verejnej mienky, ktorý zverejnilo americké výskumné centrum Pew Research Center, ukázal, že Čínu vníma negatívne až 88 percent Japoncov. Podobné nálady, ale v opačnom garde, prevládajú aj medzi Číňanmi.
Obdobný obraz priniesol aj prieskum japonského think-tanku Genron NPO z roku 2024. Postoje Číňanov k Japonsku sa vtedy zhoršili najviac za ostatných dvadsať rokov. Negatívnejšie vnímali Čínu aj Japonci.
V inom prieskume zas viac než 85 percent Japoncov uviedlo, že aktuálne vzťahy medzi Tokiom a Pekingom sú zlé. Zároveň však ten istý prieskum ukazuje, že vyše 70 percent Japoncov považuje budúci rozvoj vzťahov s Čínou za dôležitý.
Šéf čínskej diplomacie Wang I podľa čínskej štátnej agentúry Sin-chua vyzval Japonsko, aby čo najskôr napravilo „nesprávne slová a konanie“ v otázke Taiwanu. Zároveň uviedol, že vzťahy sú veľmi napäté a treba ich znovu normalizovať.
Diplomatické kanály teda zostávajú otvorené. Otázne je, či sa obom krajinám podarí udržať dialóg aj napriek rastúcej vzájomnej nedôvere. A či sa spor o Taiwan postupne nestane problémom, ktorý bude formovať bezpečnostné prostredie celej východnej Ázie aj zvyšku sveta.
