V sobotu v ranných hodinách spustili Izrael a USA koordinované vojenské údery proti Iránu, ktoré izraelská strana označila za preventívne. Podľa agentúry AP sa lídri oboch krajín vyjadrili, že cieľom útokov bolo odstrániť „existenčnú hrozbu“, ktorú iránsky režim predstavuje pre bezpečnosť Izraela a jeho spojencov. Ako informoval server Ynet Global, izraelský minister obrany Jisrael Kac oznámil, že útoky boli zamerané na elimináciu nebezpečenstva pre štát Izrael a jeho obyvateľov.
Podľa ČTK a svetových agentúr sa nad Teheránom a ďalšími mestami skoro ráno ozývali silné explózie. Izrael vyhlásil stav núdze, sirény zneli v mestách a úrady odporúčali obyvateľom vyhľadať si úkryt. Kryty sa v najhustejšie obývanej aglomerácii Guš Dan v okolí Tel Avivu otvárali už počas piatka. Očakáva sa, že operácia bude pokračovať aj v nasledujúcich dňoch, keďže podľa Washingtonu je cieľom zničiť raketové a vojenské kapacity Iránu a zabrániť, aby jeho jadrový program dosiahol tzv. okamih zvratu.
Vojenská infraštruktúra
Nemenované izraelské zdroje uviedli, že medzi hlavné ciele patrili odpaľovacie zariadenia balistických rakiet, sklady zbraní, systémy protivzdušnej obrany a objekty spojené s velením elitných Islamských revolučných gárd. Počas prvých hodín útoku malo byť údajne zničených niekoľko desiatok odpaľovacích zariadení, čím sa výrazne obmedzila schopnosť Iránu okamžite reagovať. Cieľom operácie je systematické potlačenie útočných kapacít režimu a vytvorenie podmienok, ktoré oslabia jeho politické aj vojenské vedenie.
Americký prezident Donald Trump v prejave uviedol, že Irán dlhodobo ohrozuje stabilitu regiónu aj sveta a cieľom operácie je ochrániť americký ľud a jeho spojencov. Šéf Bieleho domu v uplynulých dňoch pre CBS News povedal, že počet obetí brutálneho zásahu iránskeho režimu proti demonštrantom dosiahol v januári približne 32-tisíc. USA so zásahom v Iráne dlho váhali. Minulý týždeň sa jeden z prezidentových blízkych poradcov vyjadril, že USA by privítali, keby zásah v Iráne ako prvý spustil Izrael, čo sa dnes nad ránom aj udialo.
Trump v prejave vyzval iránske bezpečnostné sily, aby zložili zbrane, a občanov Iránu, aby sa postavili proti súčasnému režimu. Toto je zároveň zlomový bod úspechu či neúspechu celej operácie, ktorú svet v týchto hodinách sleduje. Kľúčovou zložkou, ktorá drží režim pri živote, nie sú ajatolláhovia, ale elitné a veľmi dobre vyzbrojené Islamské revolučné gardy. Zároveň platí, že takmer 50 rokov vládnuci režim nezvrhne ani Izrael, ani USA. Urobiť to môžu len občania Iránu. Tí v doteraz poslednej mohutnej vlne odporu v desaťtisícoch stáli v uliciach miest Iránu na prelome decembra a januára.
Aj duchovné vedenie
Satelitné snímky a správy z terénu naznačujú, že údery zasiahli aj oblasti spojené s iránskym vedením. Podľa denníka The New York Post boli v Teheráne hlásené explózie v blízkosti rezidencie ajatolláha Alího Chameneího a ďalších kľúčových objektov vrátane kancelárií prezidenta. Podľa dostupných informácií boli viaceré budovy zničené. Aktuálny pobyt najvyššieho duchovného vodcu Iránu nie je známy. Tento areál slúži ako jeho oficiálna rezidencia.
Irán odpovedal raketovými a dronovými útokmi nielen na izraelské územie, aj na americké základne v Katare, Bahrajne, Kuvajte, Spojených arabských emirátoch a Iraku, kde sa nachádzajú americké vojenské zariadenia. Niektoré štáty dočasne uzavreli vzdušný priestor a aktivovali systémy protivzdušnej obrany.
Iránske štátne médiá informovali o údajných civilných obetiach izraelsko-amerických úderov. Podľa ich tvrdení zahynuli desiatky ľudí vrátane žien a detí pri zásahoch v južnom Iráne. Tieto informácie zatiaľ nebolo možné nezávisle overiť.
Podpora terorizmu
Iránsky režim vedený ajatolláhom Alím Chameneím dlhodobo odmieta zastaviť jadrový program, vývoj balistických rakiet aj podporu teroristických skupín. Podľa Izraela a USA je to hlavný dôvod ich zásahu a cieľom je vedenie režimu, nie obyvatelia Iránu. Problémom je tiež agresívna ideologická a zahraničnopolitická línia Teheránu, ktorá ohrozuje nielen Izrael a širší región, ale v konečnom dôsledku aj celý svet i samotných Iráncov. Ukázalo to krvavé potlačenie januárových protestov.
Rovnako ako Izrael a USA, aj viaceré európske vlády uznávajú, že iránsky jadrový program a podpora regionálnych militantných skupín predstavujú dlhodobú bezpečnostnú hrozbu. Zároveň sa však objavujú vážne obavy, že súčasná eskalácia môže prerásť do širšieho regionálneho konfliktu s dôsledkami pre celý Blízky východ aj globálnu ekonomiku.
