Konflikt na Blízkom východe otriasa globálnou ekonomikou a oberá ju o dôveru. Na víkendový útok Izraela a USA na Irán a následnú iránsku odvetu svetové burzy nereagovali v pondelok ešte príliš hystericky. No utorok už priniesol paniku pre obavy, že konflikt potrvá dlho.
Ceny akcií v Európe, Ázii i USA padli o tisícky bodov, čiže o niekoľko percent. Ropa sa postupne blíži k „magickej“ hranici sto dolárov za barel (159 litrov) a plyn sa v Európe predáva za vyše 65 eur za megawatthodinu, najdrahšie za posledné tri roky. Posilňuje sa zlato aj americký dolár.
Tankovanie zdražie
Obchodníci sa boja najmä nedostatku ropy a plynu. Čierne zlato, ako niektorí ropu označujú, sa z Perzského zálivu vozí najmä do Číny, Indie, Japonska a Južnej Kórey. Teraz však tankery stoja pred Hormuzským prielivom medzi Iránom a Ománom. Boja sa pokračovať, keďže Irán sa vyhráža, že „každú loď zapáli“.
Cez úžinu bežne prechádza až pätina svetových dodávok ropy a tretina skvapalneného plynu LNG. Ak sa takéto objemy na dlhšie zablokujú, bude to na trhu chýbať. Ázijci si ropu, ktorú zvyčajne nakupujú z Kuvajtu či Bahrajnu, budú musieť kúpiť inde, v USA, Nigérii či Líbyi.
Menšia ponuka ropy následne spôsobí, že jej cena pôjde hore. Združenie producentov ropy OPEC síce prisľúbilo, že zvýši ťažbu, lenže tak rýchlo a jednoducho to nepôjde. Výsledkom bude rast cien palív na čerpacích staniciach.
Na Slovensku zatiaľ ceny na pumpách nestúpli, možno to však očakávať už cez víkend. Ak by konflikt trval dlho a ropa by zdražela nad sto dolárov za barel, benzín a nafta by sa mohli priblížiť k dvom eurám za liter.
Uviaznutý plyn
Ešte horšia je situácia s plynom. Európa je po výraznom znížení dovozu zemného plynu z Ruska odkázaná na skvapalnený plyn z Perzského zálivu. Jeho dodávateľ QatarEnergy však už v pondelok zastavil produkciu v závodoch Rás Laffan a Masaíd, ktoré zasiahli drony.
Ak by však plyn aj stláčali a plnili do tankerov, tie by sa nedostali cez Hormuzský prieliv, takže európski zákazníci by na dodávky čakali zbytočne. Pre končiacu sa zimu to zatiaľ nie je hrozbou. Zásobníky v Európe sú síce takmer prázdne, no do jari vystačia.
Treba ich však dopĺňať, pretože plyn využíva aj veľa priemyselných firiem, napríklad pri produkcii hnojív, výbušnín či na výrobu elektriny. Jeho dlhodobý nedostatok a zdraženie by teda viedli k utlmeniu energetiky či priemyslu, zabrzdeniu ekonomiky a rastu nezamestnanosti.
Najviac plynu dodávajú Európe Nórsko či Alžírsko cez plynovody, veľké objemy LNG sa v posledných rokoch dovážajú aj z USA. Katar však pokrýva až 20 percent celosvetových dodávok LNG, čo je nemožné v krátkom čase nahradiť.
Krízoví chytráci
Ako to už v ťažkých situáciách býva, vždy sa nájdu chytráci, ktorí nevynechajú príležitosť zarobiť na kríze. USA majú zemného plynu prebytok a radi ho loďami dopravia aj do Európy. Cena za prepravu LNG tankerom z USA do Európy cez Atlantický oceán však v posledných dňoch vzrástla z desaťtisíc na vyše 160-tisíc dolárov za deň.
Burzy v páde
Zdražovanie ropy a plynu umocňuje aj posilnenie amerického dolára, v ktorom sa suroviny zvyčajne obchodujú. Z nedávnych 1,18 dolára za jedno euro sa od začiatku útokov na Irán dostal už na hodnotu takmer 1,15 dolára za euro. Posilňuje aj zlato, ktoré investori používajú ako bezpečnú investíciu. Z rovnakého dôvodu rastú aj úroky štátnych dlhopisov.
Akcie, naopak, smerujú nadol s výnimkou zbrojárskych, ropných a energetických firiem. Podľa portálu cnbc.com obavami z dlhodobej vojny najviac trpia technologické akcie, napríklad producenti čipov či pamätí ako Nvidia a Broadcom.
Japonský akciový index Nikkei od víkendu stratil už skoro päť percent hodnoty, nemecký DAX až sedem, podobne aj britský FTSE alebo americký Dow Jones. Výrazný pokles cien akcií hrozí dočasnými stratami pre drobných investorov, najmä sporiteľov v dôchodkových fondoch. Výkyvy sa však môžu čoskoro obrátiť.
Firmy sa teraz obávajú, že ceny palív a energií vystrelia vysoko, čo opäť prinesie vysokú infláciu, šetrenie vlád, firiem i obyvateľstva a tým aj ekonomický útlm. Najmä dlhodobá blokáda Hormuzského prielivu by výrazne narušila obchod so surovinami po celom svete.
Horúci región
Pre globálnu ekonomiku je preto kľúčové prieliv uvoľniť, za čo sa zasadzuje aj Čína, keď dokonca varovala Irán pred ostreľovaním lodí. USA medzitým potopili niekoľko iránskych bojových lodí a usilujú sa získať kontrolu nad citlivou úžinou.
To, aký citeľný bude vplyv konfliktu medzi Iránom a USA, Izraelom a ich arabskými spojencami, ukážu najbližšie dni. Ak sa podarí vymeniť militantných islamistov na čele iránskeho režimu a dosiahnuť prímerie, vývoz ropy a plynu z krajín Perzského zálivu, ale aj samotného Iránu sa môže znova rozbehnúť.
Trhy sa o niekoľko dní upokoja a ceny opäť klesnú na bežnú úroveň, takže obyvatelia to ani nepocítia. Vlečúci sa konflikt by však výrazne poznačil životnú úroveň nielen obyvateľov Blízkeho východu, ale aj Európy či Ázie, ktoré sú od surovín z tohto regiónu energeticky závislé.
