Stávkovanie je na vzostupe. Napriek tomu, že na Slovensku reálne mzdy rastú len veľmi pomaly, ľudia stále vkladajú peniaze do hazardu. V Českej republike, kde platy stúpajú rýchlejšie, sa hazard teší ešte väčšej obľube.
Majstrovstvá sveta v hokeji, vo futbale či zápasy národných reprezentácií. Tieto podujatia priťahujú stávkujúcich a ich vklady rastú. Zápasy sú prešpikované reklamou na stávkové spoločnosti. Pri zápasoch svetového šampionátu v hokeji bola asi polovica reklám od stávkových spoločností.
Česko cez bilión
Ľudia na Slovensku vlani minuli na hazard 26,8 miliardy eur a cez výhry dostali z toho naspäť 25,2 miliardy. Výťažok firiem, teda to, čo ľudia prehrali, bol 1,55 miliardy eur, o vyše sedem percent viac ako v roku 2024, uvádza správa Úradu pre reguláciu hazardných hier (ÚRHH).
Slovenský štátny rozpočet z toho na daniach z hazardu získal približne 370 miliónov eur. Trh hazardu však už dávno netvoria len kurzové stávky na športové zápasy alebo výherné automaty v krčmách. Obrovskú časť hrania predstavujú internetové kasína, ktoré prijali viac ako polovicu vkladov z celého hazardu – takmer 15 miliárd eur. Nasledujú kamenné herne, kasína a až potom stávkové hry. Do nich vlani tipujúci vložili 2,7 miliardy eur, prehrali z toho 320 miliónov. Číselné lotérie a žreby tvoria iba malú časť trhu.
V Česku vlani stávky vzrástli o deväť percent, čo je najviac v histórii. Dosiahli takmer 1,1 bilióna českých korún (43 miliárd eur). Tu boli športové stávky na druhom mieste, keď do nich ľudia vložili 138,5 miliardy korún (5,6 miliardy eur). Medziročne je to pokles o 4,6 percenta. Stávkujúci z toho prehrali 15,9 miliardy korún (650 miliónov eur). Vyplýva to z údajov českej Finančnej správy.
Zo štatistiky vidno, že Slováci hazardujú viac, uprednostňujú však internetové rulety, poker či herne. Česi stávkujú viac na šport.
Lepkavé slogany
Najväčšie stávkové firmy ako Fortuna, Tipsport alebo Synot tip už dávno expandovali z jednej krajiny do druhej a ovládli médiá počas športových prenosov na oboch brehoch rieky Moravy. Lákajú chytľavými sloganmi ako „strhujúce zážitky“, „parádne výhry“ alebo výzvou stať sa členom „komunity tipérov“.
Dokonca prichádzajú aj lákadlá „keď neuhádneš, vrátime ti vklad“. Reklamy presviedčajú divákov, že zážitok zo sledovania športového podujatia a vzrušenie z neho bude väčšie, keď si stavia na výsledok. Všetko je na hrane reklamnej etiky, občas aj za ňou. Príkladom je spot českej stávkovej spoločnosti Tipsport „Stačí len začať“ z roku 2024. Podľa Rady pre reklamu na Slovensku porušil Kódex zodpovednej reklamy, keď vytváral dojem, že stávkovanie je prirodzená súčasť života tvrdeniami ako „jedno ti môžem zaručiť, že si to užiješ“ a „stačí len začať“.
Spot prezentuje stávkové hry, akoby išlo o učenie sa bežnej činnosti, ako je napríklad šoférovanie či korčuľovanie. Reklama navádza k účasti na hazardných hrách aj divákov, ktorí sa ich doteraz nezúčastňovali. Kódex pritom výslovne uvádza, že „neprípustnou je aj reklama, ktorá podnecuje k neuváženej účasti na hazardných hrách“, píše rada podľa portálu nm.sk.
Zľaknuté zväzy
Na Slovensku sa roky diskutuje o regulácii reklamy na hazardné hry tak, aby bola povolená len po 22. hodine, podobne ako reklama na alkohol. Ochránilo by to pred jej vplyvom aspoň deti. Hlavným protiargumentom je, že stávkové spoločnosti sú najväčším sponzorom športu a bez nich by chýbali peniaze najmä na rozvoj mládeže.
V Česku vlani takýto návrh vyvolal hystériu v športových zväzoch, ktoré podľa portálu Mediaguru varovali pred kolapsom futbalových a hokejových súťaží. Návrh nakoniec vládna koalícia nepodporila.
Legislatívnu zmenu však na Slovensku pripravuje práve ÚRHH. Nemala by obmedziť čas vysielania, ale obsah reklamy. Úprava má napríklad zakázať agresívne navádzanie na hranie a obmedziť ponuky konkrétnych bonusov.
„Dáta zo zahraničia ukazujú, že pokiaľ sa vyhneme komunikácii produktov a navádzaniu na hranie hazardných hier, efekt je výraznejší ako regulácia množstva reklamy,“ povedal výkonný riaditeľ Inštitútu pre reguláciu hazardných hier (IPRHH) a bývalý šéf ÚRHH Dávid Lenčéš v správach slovenskej verejnoprávnej televízie.
Podľa neho napríklad vo Veľkej Británii, kde zakázali reklamy na hazard počas zápasov, sa presunuli do digitálneho priestoru, najmä pred zápasmi a po nich. Tam regulácia úplne chýba.
Bezzubé regulácie
Ťažko si preto predstaviť, že by sa vtieravá reklama na hazard počas športových podujatí úplne zakázala. Desiatky až stovky miliónov eur, ktoré do nej prúdia, predstavujú priveľký objem peňazí na to, aby sa ho médiá a športové zväzy vzdali bez boja.
Bezzubá metodika, čo v reklame smie a nesmie byť, však nebude mať skutočnú vymožiteľnosť. Namiesto jasných pravidiel prinesie len ďalšie spory o to, čo už je za hranicou etiky.
Riešením sú jasné pravidlá propagácie športového stávkovania. Hazard by sa nemal tváriť ako prirodzená súčasť športového zážitku, najmä ak pri obrazovkách sedia aj deti. Štát by mal obmedziť reklamy počas priamych prenosov, zakázať agresívne bonusy a vymáhať pravidlá aj v online priestore.
Zároveň treba znižovať závislosť športu od peňazí z reklamy, aby ochrana mladých fanúšikov nebola v rozpore so záujmami zväzov, klubov a médií. Napríklad tak, že pevná časť príjmov štátu zo zdanenia hazardu bude smerovať do rozvoja športu.
