Jedným z nezanedbateľných rozdielov medzi súčasnou opozíciou a koalíciou pri výkone moci je, že vlády vedené Robertom Ficom (Smer-SD) nejdú pri riešení vnútrokoaličných sporov tak často na hranu a k extrémnym riešeniam pristupujú len výnimočne. V takých prípadoch Fico neváha zmeniť pomery vo vláde a odobrať post aj koaličnému partnerovi, spoliehajúc sa na to, že koaliční partneri vedia, že bez neho a Smeru by prišli o moc úplne.
Končia predčasne
Fenomén predčasných volieb sa spája s premiérmi Mikulášom Dzurindom, Ivetou Radičovou (obaja zo Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie, ktorá dnes už nefunguje), Igorom Matovičom (Hnutie Slovensko) a Eduardom Hegerom (Demokrati). Dokonca ani masové protesty po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej neviedli k predčasným voľbám. Roberta Fica na poste predsedu vlády vtedy nahradil jeho v tom čase stranícky kolega Peter Pellegrini.
Pripomeňme, že v Matovičovej vláde, ktorá v roku 2020 získala ústavnú väčšinu, prišla už po roku výmena predsedu vlády. Matoviča nahradil Heger. Do predčasných volieb napokon dovládla úradnícka vláda Ľudovíta Ódora.
Asi treba opakovane zdôrazniť, že zo štyroch nemečiarovských a neficovských vlád dovládla celé funkčné obdobie iba prvá vláda Mikuláša Dzurindu (1998 – 2002). Ficove vlády sú stabilnejšie ako vlády jeho protivníkov. Z mnohých iných hľadísk – právny štát a demokracia, boj s kriminalitou, prerastanie moci s organizovaným zločinom, ekonomická stagnácia, reformy, zahraničnopolitická orientácia či zadlžovanie štátu – sú Ficove vlády pre Slovensko skôr pohromou ako progresom.
Vyostriť či nechať vyhniť?
Aktuálna politická situácia to len potvrdzuje. Koaličné strany presunuli rokovanie o sporných bodoch v parlamente až na jeseň, po parlamentných prázdninách.
Mohli sa, podobne ako kedysi Igor Matovič a Richard Sulík, do krvi pohádať, vzájomne vydierať a skrátiť si vládnutie predčasnými voľbami. Táto koalícia si však uvedomuje, že odsúvanie sporov je pre ňu výhodnejšie. Ako povedal predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko, je to „určite lepšie, ako keby sme robili divoké hlasovania a nejaký zákon by stroskotal“.
Predseda Národnej rady SR Richard Raši tvrdí, že konflikty v koalícii zatiaľ nie sú vážne. Reagoval najmä na spory medzi SNS a poslancami okolo Rudolfa Huliaka, ministra cestovného ruchu a športu. Huliak vedie Stranu vidieka, ktorá vznikla premenovaním Národnej koalície. Jej politici sa do parlamentu dostali na kandidátke SNS. Podľa Rašiho by problém nastal až vtedy, keby sa vládne strany nevedeli dohodnúť na zákonoch alebo by vládne návrhy neprechádzali v parlamente. To sa však zatiaľ nedeje.
Hlasovanie poštou
Napätie v koalícii môže vyvolať novela volebného zákona, ktorú predložili poslanci Smeru-SD. Chcú zrušiť možnosť voliť zo zahraničia poštou a nahradiť ju osobnou voľbou na ambasádach. Opozícia, viacerí právnici aj inštitúcie to kritizujú ako obmedzenie volebných práv. Podľa kritikov ide o účelovú zmenu, ktorá by skomplikovala voľby tisíckam Slovákov v zahraničí – pracujúcim, študentom či športovcom.
Osobitný vklad do sporu o novelu volebného zákona priniesli poslanci SNS. Tí žiadajú zvýšiť kvórum pre preferenčné hlasy zo súčasných troch na osem percent. Narazili však na odpor troch poslancov Strany vidieka, ktorí takéto navýšenie zásadne odmietajú.
SNS sa chce vyšším kvórom vyhnúť opakovaniu tristnej situácie, keď sa na jej kandidátke do parlamentu prekrúžkovali nečlenovia strany – okrem iných aj trojica poslancov okolo Rudolfa Huliaka. Tí dobre vedia, že vyššie kvórum by výrazne znížilo ich šance prekrúžkovať sa v najbližších parlamentných voľbách na kandidátke akejkoľvek strany. Novo založená Strana vidieka totiž podľa všetkého nemá reálnu šancu dostať sa do Národnej rady samostatne.
Kto ustúpi?
Koalícia si teda momentálne vyberá, či sa postaví za Andreja Danka alebo Rudolfa Huliaka, alebo nájde kompromis. Netlačí však na pílu, a preto tento spor odložila na neskôr.
Ak neustúpi ani jedna strana, zrušenie voľby poštou napokon nemusí prejsť. Huliak aj Danko totiž majú potenciál zablokovať hlasovanie v Národnej rade. V konečnom dôsledku ide o počet voličov zodpovedajúci približne jednému, nanajvýš dvom mandátom v parlamente, preto je možný takmer akýkoľvek výsledok. Nedá sa vylúčiť ani zachovanie súčasného stavu: voľba poštou zostane, kvórum pre preferenčné hlasy ostane na troch percentách a Andrej Danko zostaví kandidátku už iba z členov SNS.
Podľa kritikov volebnej novely je možné, že spor bude napokon „vykšeftovaný“, len nie je jasná jeho cena
Najbližší ring: referendum
Obyvatelia Slovenska tak majú pred sebou opäť a opakovane jednoduchú dilemu – či a dokedy mienia preferovať stabilitu podľa Fica, ktorá im z väčšiny ostatných hľadísk prináša predovšetkým problémy a ekonomické zaostávanie Slovenska za ostatnými štátmi Európskej únie. Či však opozičné strany robia dosť pre pochopenie tohto stavu, je otázne.
Po spore o vyslovenie dôvery vláde či pokusoch o zmeny ústavy, ktorým sa budeme venovať osobitne, čaká totiž koalíciu a opozíciu prvá veľká konfrontácia voličských blokov. Referendum je už o niekoľko dní – 4. júla.
Je takmer axiómou, že pravdepodobne nízku účasť na referende o Ficovej doživotnej rente a o zlikvidovaní NAKA a špeciálnej prokuratúry bude vedieť súčasná koalícia veľmi efektívne využiť. Nezdá sa však, že by si túto hrozbu lídri parlamentných opozičných strán – Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska, Igor Matovič, Milan Majerský z Kresťanskodemokratického hnutia a Branislav Gröhling zo Slobody a Solidarity – naplno uvedomovali.
Všimli ste si nejaké aktivity spomenutých pánov súvisiace s referendom? Azda okrem Demokratov Jaroslava Naďa, ktorí referendum iniciovali.
