„Poplatková fantázia,“ tak označuje slovenský ombudsman Róbert Dobrovodský množstvo poplatkov, ktoré platia pacienti v ambulanciách. Situácia je podľa neho vážna, mnohí ľudia odkladajú návštevu lekára, lebo už na poplatky nemajú peniaze. Neskôr aj tak prichádzajú do nemocnice alebo na vyšetrenia, no už v horšom stave, čo je pre štát napokon oveľa drahšie.
Ombudsman pripravil mimoriadnu správu, v ktorej sa venoval iba poplatkom u lekárov, čo svedčí o vážnosti celej situácie. Poslanci slovenského parlamentu majú o nej rokovať na prebiehajúcej schôdzi.
Existenčný rozdiel
Pre niektoré rodiny znamenajú poplatky u lekára doslova existenčný rozdiel, ktorý už nedokážu z domáceho rozpočtu zaplatiť. Napríklad podľa Silvie z Oravy vynaložia jej rodičia na lieky a lekárov ročne cez dvetisíc eur, čo zhltne dva celé mesačné dôchodky jej mamy a otca. „Keby sme im so sestrou finančne nepomáhali, tak by jednoducho nemali z čoho žiť,“ hovorí Silvia, ktorá nás požiadala, aby sme nezverejnili jej celé meno. Kontakt na ňu má však redakcia k dispozícii.
Z analýzy spoločnosti Advance Healthcare Management Institute uverejnenej v denníku N vyplýva, že pacienti na Slovensku ročne zaplatia na poplatkoch lekárom a ambulanciám 500 miliónov eur okrem toho, čo platia u zubárov. Na porovnanie výstavba bratislavskej Nemocnice Bory stála zhruba 400 miliónov eur.
Celkovo ide každý rok na Slovensku do zdravotníctva zhruba desať miliárd eur. Poplatky z nich teda tvoria päť percent.
Na správu verejného ochrancu práv reagovali aj lekári. Žiadajú komplexné riešenie, lebo poplatky podľa nich nie sú prejavom chamtivosti. „Sú dôsledkom situácie, keď štát a zdravotné poisťovne dlhodobo neuhrádzajú reálne náklady za poskytovanú starostlivosť,“ povedal viceprezident Slovenskej lekárskej komory (SLK) Karol Mičko.
Môžeme si dovoliť bezplatné zdravotníctvo alebo sa poplatkom nevyhneme? A dočká sa Slovensko riešenia rok pred parlamentnými voľbami?
Dva roky čakania
Keď prišla Ivana k ortopédovi v poliklinike v Banskej Bystrici, vypýtali si od nej 30 eur. Na bloku bolo napísané, že ide o poplatok za komplexný manažment pacienta. Zaniesla ho na župu so žiadosťou, aby posúdila, či má poliklinika právo takéto poplatky vyberať. Lekári na Slovensku totiž môžu inkasovať niektoré platby, ale nemôžu si účtovať čokoľvek.
Podobných podnetov, ako je Ivanin, evidoval Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) už viac. Požiadal preto zdravotnú poisťovňu a polikliniku o vyjadrenie a vykonal kontrolu.
„Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti svoju obranu založil na tvrdení, že poplatok vyberá dobrovoľne a že pacient má právo na slobodný výber lekára. A ak nechce poplatok uhradiť, má možnosť vybrať si iného lekára,“ tlmočí Vanesa Čierna z komunikačného oddelenia BBSK to, čo sa župa dozvedela, keď kontrolovala, či poliklinika mohla od Ivany žiadať poplatok.
Banskobystrický samosprávny kraj napokon po kontrole označil údajnú dobrovoľnosť poplatku u ortopéda za fiktívnu. Poliklinike udelil pokutu, tá sa však odvolala na ministerstvo zdravotníctva. O odvolaní rozhodovalo viac ako rok, hoci zákon stanovuje tridsať dní, v zložitých prípadoch deväťdesiat. Poliklinika medzitým poplatky vyberala ďalej.
Aké je riešenie?
Na zložitosť situácie okolo lekárskych poplatkov upozorňuje aj správa ombudsmana. Pacientom odporúča, aby si vždy odkladali pokladničné bločky. Bez nich je ťažké podnet prešetriť. Situáciu pri preverovaní komplikuje aj to, že lekári sa odvolávajú na ministerstvo zdravotníctva. To len výnimočne rozhodne do mesiaca či troch, priemerne mu to trvá 310 dní, teda skoro rok.
Takýto prístup ministerstva sťažuje župám život. Štát na ne preniesol zodpovednosť za poplatkové kontroly, no nehradí im náklady na to. A ministerstvo im nepomáha ani usmerneniami ani svojím prístupom, keďže ignoruje lehoty pri odvolaniach a pre nejasné zákony rozhodnutia o pokutách navyše ruší. Župy majú obmedzené možnosti. Nemôžu poliklinikám odobrať povolenie na činnosť len preto, lebo vyberajú poplatky.
Poplatky rieši aj Česko. Ministerstvo zdravotníctva od januára zakázalo poplatky za výkony hradené zo zdravotného poistenia. Vyberať ich možno len za doplnkové služby a len vtedy, ak má ambulancia zverejnený cenník.
Stúpli aj sankcie. Pri poplatku za registráciu pacienta hrozí pokuta až 300-tisíc českých korún (zhruba 13,3 tisíca eur). Ak si lekár či ambulancia účtuje poplatok za ošetrenie hradené z poistenia, pokuta môže byť až milión českých korún (41-tisíc eur).
Pražský magistrát rieši od januára 30 podnetov, pokutu zatiaľ neuložil. „Najviac podnetov sa týka poplatkov za objednanie alebo za ročnú starostlivosť. Pri prešetrovaní je náročné nespochybniteľne preukázať vinu, ak chýba potvrdenie o zaplatení,“ povedal pre Téma.21 hovorca magistrátu Vít Hofman.
Všeobecná zdravotní pojišťovna ČR si všimla, že ambulancie obchádzajú zákaz tak, že poplatky vyberajú ako dobrovoľné dary. Pacientov preto vyzvala, aby si pýtali potvrdenie o odmietnutí ošetrenia, ak poplatky neuhradia.
Žilinská župa napríklad prijala voči jednej z polikliník za posledné tri roky vyše 150 podnetov. Udeľuje pokuty, ministerstvo však zdĺhavo rieši odvolania a poliklinika od ľudí naďalej vyberá desať eur za každú návštevu.
„Pravidelne žiadam ministerstvo o aktualizáciu prác na právnej úprave priamych úhrad v zdravotníctve,“ povedal pre Tému 21 ombudsman Dobrovodský. Do príprav zapojený nie je. Nevie, či rezort jeho návrhy zohľadní. Minister zdravotníctva Kamil Šaško sľúbil, že zmeny v zákone zverejní v septembri.
Župy už prvý návrh zmeneného zákona videli. Stojí na rozdelení ordinačných hodín na bezplatné a spoplatnené. Toto riešenie však považujú za nedostatočné.
Ombudsman, lekári i župy sa zhodujú, že treba jasne určiť, za čo pacient platí a za čo nie, alebo poplatky úplne zakázať. V takom prípade
však ambulanciám treba doplatiť peniaze, ktoré im budú chýbať.
Obyčajný zákaz poplatkov zrejme situáciu nevyrieši. Platby od zdravotných poisťovní dnes podľa lekárskej komory nestačia na všetky náklady ambulancií. SLK tvrdí, že v prípade niektorých výkonov pokryjú ambulanciám len dve pätiny ich nákladov. Lekári potom neraz volia riešenia, ktoré ľuďom dostupnosť zdravotnej starostlivosti ešte viac zhoršujú. Napríklad tým, že ukončia zmluvy s poisťovňami, prejdú na súkromnú prax a od pacientov žiadajú plnú úhradu za zdravotnícky výkon.
Detský kútik
Zdrojmi ombudsmanovej správy boli okrem iného prieskum a podnety občanov. Minulý rok ich dostal 30 a v prieskume zistil, že župy ich za dva roky evidujú dokopy vyše päťsto. Ďalšie stovky vybavujú telefonicky či emailom.
Je zaujímavé, za čo všetko ľudia u lekárov platia. Nájdu sa tam ročné či vstupné poplatky, úhrady za manažment pacienta, za chod ambulancie, manipulačné poplatky alebo poplatky za nadštandard, napríklad za kontaktovanie alebo ošetrenie mimo ordinačných hodín. Ale aj kuriózne poplatky – za detský kútik či návleky na obuv. Počas energokrízy to boli zas poplatky za zvýšené náklady na energie.
