Sú týždne, keď pozorovateľ slovenskej politiky nevie, kam skôr skočiť. Najmä ak nemá ambície a priestor glosovať udalosti na dennej báze ako novinári v denníkoch či agentúrach. A tak si zvolí iný žáner, súc inšpirovaný rôznymi rebríčkami typu Top Ten predaja kníh či Top Ten zárobkov tenistov/tenistiek v roku 2025/doteraz…
Problémom pri našom hodnotiacom rebríčku sú kritériá. Ak Carlos Alcaraz zarobil viac ako Jannik Sinner, ak si Dominika Dána prečítalo viac ľudí ako Dana Browna, poradie je jasné. Zaslúži si však vyššie miesto v našom rebríčku tzv. Trumpov mierový plán (ktorý nie je napokon ani Trumpov, ani mierový, a ak je zásadne pozmenený, je to ešte plán?) alebo Ficova reakcia naň?
S nespochybniteľným právom na vlastné poradie si skúsme priblížiť, čo determinovalo slovenský politický život v uplynulom hektickom týždni:
1. 28-bodový mierový plán ukončenia vojnového konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou
Čím viac o ňom zisťujeme, tým je menej jasné, kto je jeho autorom. Bez akéhokoľvek váhania sa však dá povedať, cui bono. Je to scenár ukrajinskej kapitulácie a takmer absolútneho naplnenia ruskej špeciálnej operácie – chýbajú tam už len vopred určené promoskovské výsledky ukrajinských volieb.
Či už to Biely dom vytvoril, alebo akceptoval požiadavky Kremľa, ide o najväčšiu hanbu americkej zahraničnej politiky za posledné desaťročia. Našťastie, ženevské rokovania európskych lídrov s americkým ministrom zahraničia Marcom Rubiom signalizujú, že ani táto kaša sa zrejme nebude jesť taká horúca (rokovania zástupcov USA a Ukrajiny v Ženeve o americkom pláne na ukončenie vojny priniesli posun, podľa Rubia išlo o „najproduktívnejšie a najzmysluplnejšie“ rokovanie s ukrajinskou delegáciou). Viac si pozrite v rozhovoroch s Davidom Svobodom a Miroslavom Wlachovským.
2. Reakcia Roberta Fica a slovenskej vlády na tzv. 28-bodový mierový plán ukončenia vojny
Označiť tento mníchovský variant kapitulácie Ukrajiny za „bombastický materiál“ a tvrdenie, že Rusko z toho vyjde ako víťaz a bude „mimoriadne morálne a ekonomicky posilnené“, potvrdili nielen doterajšie postoje Fica a vlády k vojnovému konfliktu, ale aj to, ako je mimo misu.
Ak by sa nebol tak ponáhľal s nadšenou podporou tohto projektu a počkal na ženevské rokovania, mohol vyznieť ako uvážlivý politik. Tak vám len poskytnem prvý aplikovaný Murphyho zákon – rýchlosť splašeného kremeľského agenta nie je relevantná.
3. Štátny tajomník a Ukrajina pod ruským vplyvom
Ak si Robert Fico pri mierovom pláne ponechal akési zadné vrátka, na ktoré sa bude zrejme odvolávať (s americkým mierovým plánom musí súhlasiť Ukrajina), štátny tajomník na ministerstve obrany Igor Melicher sa s tým vôbec nepáral a v televíznej diskusii vyhlásil, že „pre Slovensko by bolo dobré, ak by bola Ukrajina v hraniciach, ktoré mala pred rokom 2014, ale kompletne pod ruským vplyvom, aby sme mali prístup k lacným energiám a dostávali tranzitné poplatky“.
Zničujúce následky takéhoto susedstva si Melicher ani nedokáže predstaviť, ale vypustiť taký balónik je zrejme súčasťou rozvoľňovania vzťahu Slovenska s Európou.
4. Desaťtisíce ľudí si pripomínali sviatok demokracie, Fico hovoril o komunistickom puči
Kým na Slovensku si desaťtisíce ľudí na námestiach pripomínali 17. november 1989, označovaný Robertom Ficom za komunistický puč, predseda vlády v nitrianskom Agrokomplexe vyzval ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby obnovili vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Odvolával sa pritom na jednu pasáž z mailovej komunikácie medzi Jeffreym Epsteinom a súčasným premiérovým poradcom Miroslavom Lajčákom. Nečakanou novinkou je, že aj Eštok, aj Žilinka túto premiérovu výzvu zamietli.
5. Zrušený rozkaz ministra vnútra
Správny súd v Bratislave zrušil personálny rozkaz, ktorým minister vnútra Matúš Šutaj Eštok postavil mimo služby vyšetrovateľa bývalej Národnej kriminálnej agentúry Pavla Ďurku. Policajtov advokát Peter Kubina potvrdil, že „minister porušil pri tom všetky zákony, ktoré mu stáli v ceste – nielen zákon o ochrane oznamovateľov, ale aj zákon o štátnej službe policajtov“.
Šutaj Eštok v reakcii na svoje zlyhanie pripravil zákon, ktorým bude v zrýchlenom konaní zrušený Úrad na ochranu oznamovateľov, pričom ho nahradí Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Súčasná šéfka Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzana Dlugošová vo svojej funkcii skončí.
6. Európska komisia začala voči Slovensku oficiálne konanie, tzv. infringement
Dôvodom je nedávno schválená novela našej ústavy, v podstate jej článok 7, ktorý nadraďuje slovenské právo nad európske. Ide o text týkajúci sa zvrchovanosti predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami.
Tento text bol kritizovaný nielen opozíciou, ale aj desiatkami ústavných právnikov (v Téme 21 sme sa problému venovali v rozhovoroch s právničkou Luciou Berdisovou a podpredsedom KDH Viliamom Karasom). Podľa experta na Európsku úniu a vydavateľa portálu Euractiv.sk Radovana Geista, ktorý pre portál Aktuality.sk povedal, že „nie je jasné, či to bude viesť k vystúpeniu Slovenska z EÚ, ale sme k nemu bližšie ako pred tromi rokmi“.
7. Tarabov darček Babišovi
O tomto bode rebríčka si prečítajte v texte Petra Kremského „Minister Taraba sa chystá dať Babišovi polmiliardový darček“. Lepšie to neurobím, iba zakcentujem, že suma 500 až 700 miliónov eur za vyčistenie pozemkov je brutálna. Ak by však nastalo znečistenie vody pod Žitným ostrovom, boli by to drobné. Ľahostajnosť voči životnému prostrediu sa vracia ako bumerang.
8. Debakel v Nemecku
V deň, keď si desaťtisíce obyvateľov Slovenska na námestiach pripomínali 17. november 1989, deklasovalo Nemecko v Lipsku slovenskú futbalovú reprezentáciu 6 : 0. Nič to nezmenilo na fakte, že podobne ako Česko, aj Slovensko postúpilo do baráže na MS vo futbale, kde sa stretne najprv s Kosovom (teda s mužstvom štátu, ktorý Slovensko doteraz oficiálne neuznalo – podobne ako Španielsko, Rumunsko, Grécko a Cyprus). Futbal teda budeme hrať, hádam s neexistujúcim štátom neprehráme.
9. Spor českého prezidenta Petra Pavla a pravdepodobného premiéra Andreja Babiša
Keďže sme česko-slovenské médium, neobíďme ani dianie na druhej strane rieky Moravy, kde vyvoláva veľkú pozornosť spor prezidenta Petra Pavla a pravdepodobného premiéra Andreja Babiša o vymenovanie Filipa Turka za ministra zahraničia. Najviac tomu asi fandí Tomio Okamura, lebo jeho pozícia predsedu Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky je z podobného vreca ako Turkov post.
10. Ak ste došli až sem, zaslúžite si odmenu, aplikovanú „murphológiu“:
„Čím viac sa ponáhľaš, tým viac vodičov pred tebou dodržiava predpísanú rýchlosť.“
