Slovenské školstvo prechádza veľkou zmenou. Kým základné školy od septembra zavádzajú nový školský vzdelávací program, stredoškoláci hovoria, ako dnes vnímajú svoje školy, záťaž v nich, maturitu aj vlastnú budúcnosť.
Študentská rada stredných škôl (ŠRSŠ) už po druhýkrát pripravila Prieskum súčasného stredoškoláka. Tentoraz sa doň zapojilo 20-tisíc respondentov zo stredných škôl z celého Slovenska, čo predstavuje približne deväť percent všetkých stredoškolákov.
Takmer 60 percent účastníkov sú žiaci stredných odborných škôl s maturitou, zvyšok študuje na gymnáziách alebo školách bez maturity. Viac ako tritisíc respondentov pochádzalo z cirkevných a súkromných škôl, zvyšok chodí na štátom zriadené školy.
Škola na tri hviezdičky
Študenti odpovedali na otázky týkajúce sa bezpečnosti, kvality stredného školstva, duševného zdravia, viacúrovňovej maturity aj svojich plánov po skončení školy.
„Výsledky sú v mnohých oblastiach pozitívne, v mnohých alarmujúce. Prieskum odhalil vážne nedostatky, ktoré študenti pociťujú a nemožno ich ignorovať,“ povedala predsedníčka ŠRSŠ Vanesa Rumančíková.
Najviac študentov, zhruba 9-tisíc – ohodnotilo súčasný stav slovenského školstva tromi z piatich hviezdičiek. Takmer 5700 respondentov mu dalo dve hviezdičky a viac ako 2300 najnižšie hodnotenie. Päť hviezdičiek pridelilo iba niečo vyše 800 mladých ľudí a štyri získalo školstvo o čosi viac od dvoch tisícok.
Nie je to úplne zlé vysvedčenie. Zároveň však ukazuje školstvo, s ktorým je väčšina mladých spokojná len na polovicu, alebo skôr nespokojná. „Na tomto výsledku treba do budúcna zapracovať asi najviac,“ uviedla vedúca analytickej sekcie ŠRSŠ Eva Kubicová.
Škola pod tlakom
Výsledok je dôležitý aj preto, že prichádza v čase veľkých zmien. Reforma vzdelávania má postupne zmeniť spôsob učenia tak, aby žiaci viac rozumeli učivu, dokázali ho používať v praxi a učili sa spolupracovať.
Prieskum však ukazuje, že zmena obsahu sama osebe stačiť nebude. Ak má reforma fungovať, musí sa premietnuť aj do toho, ako žiak školu každý deň zažíva. A práve tu sa objavuje jeden z výrazných problémov.
Len približne desatina študentov v škole jednoznačne zažíva duševnú pohodu. Ďalšia viac ako štvrtina sa s tým skôr stotožňuje. Naopak, takmer štvrtina sa s týmto tvrdením skôr nestotožňuje a viac ako desatina rozhodne nesúhlasí.
Študenti vnímajú preťaženie zo školy, veľký stres, na ich duševné zdravie vplýva najmä nedostatok voľného času a oddychu. Nasledujú školské úlohy a termíny, testy a známky.
Školská záťaž pritom nie je iba otázkou počtu úloh. Súvisí aj s tým, ako bezpečne sa mladý človek v škole cíti. Takmer štyria z desiatich stredoškolákov uviedli, že sa niekedy báli položiť učiteľovi otázku.
Nechuť k matematike
Najväčšiu pozornosť získala v prieskume pripravovaná povinná viacúrovňová maturita z matematiky. Takmer dve tretiny študentov s ňou nesúhlasia. „Za“ je len niečo vyše sedem percent.
Zaujímavé však je, že vyše 17percent stredoškolákov by vyššiu úroveň matematiky akceptovalo, ak by sa dala použiť ako náhrada prijímacích skúšok na vysokú školu.
Práve tento rozdiel môže byť pri plánovaní zmien podstatný. Naznačuje totiž, že odpor nemusí smerovať proti náročnejšej matematike. Študenti môžu byť ochotnejší prijať vyššie nároky vtedy, keď presne vedia, čo za ne získajú.
Minister školstva Tomáš Drucker označil obavy študentov za prirodzené a ubezpečil, že o podobe maturity z matematiky chce rezort ďalej diskutovať.
Do celého obrazu zapadá aj ďalšia téma, a to je budúcnosť mladých ľudí po maturite. Slovensko patrí medzi krajiny OECD s najvyšším podielom vysokoškolákov študujúcich v zahraničí.
Vyšší podiel má iba Luxembursko. Každý piaty slovenský vysokoškolák študuje mimo krajiny a spomedzi najlepších maturantov pokračuje v zahraničí viac ako tretina.
Štúdium v zahraničí je pre mladých stále ľudí lákavé. Vyše polovica opýtaných študentov si však vie predstaviť študovať na Slovensku, ak by tu dostali štipendium. Mladí teda Slovensko automaticky neodpisujú, rozhodujú podmienky a perspektíva.
Dôležitá komunikácia
Výsledky prieskumu nehovoria, že stredoškoláci chcú menej náročnú školu. Skôr potrebujú vedieť, prečo od nich systém viac požaduje a čo im to prinesie.
Prieskum hovorí o dôvere mladých ľudí v školu a o tom, či v nej vidia priestor pre seba. Ak má byť cieľom reformy pripraviť žiakov na svet, v ktorom sa budú musieť samostatne rozhodovať, premýšľať a preberať zodpovednosť, podobne by mala fungovať aj stredná škola.
Riešením preto nemusí byť ustupovanie z nárokov. Dôležitejšie je nastaviť ich tak, aby mali pre študentov zrozumiteľný význam. Náročnejšia maturita bude motivujúca, ak zároveň otvorí dvere k ďalšiemu štúdiu.
Väčší dôraz na učenie môže fungovať, ak nepovedie iba k ďalším testom a povinnostiam, ale k lepšiemu pochopeniu učiva.
Rovnako dôležité bude vytvoriť priestor, v ktorom môžu študenti hovoriť o tom, čo v škole funguje a čo nie. Nie ako jednorazový prieskum po prijatí rozhodnutia, ale ako súčasť riadenia zmien.
Práve spätná väzba od tých, ktorí systém každý deň zažívajú, môže pomôcť odhaliť problémy skôr, než sa z nich stanú dôvody na odchod zo školy alebo zo Slovenska.
