Zrejme mnohí poznajú text Alexandra Dumasa o tom, ako francúzske médiá menili titulky počas Napoleonovho návratu z Elby v marci 1815. Je to síce fikcia, ale veľmi dobre vypovedá o istej ohybnosti človeka.
1. „Korzický ľudožrút ušiel z ostrova Elba.“
2. „Uzurpátor vstúpil do Lyonu.“
3. „Bonaparte dorazil do Grenoblu.“
4. „Jeho cisárske veličenstvo očakávajú dnes večer v Paríži.“
Občas si stačí na dobrú pointu počkať. Podobne ako v prípade francúzskych médií sa totiž vyvíjali aj postoje šéfa najmenšej koaličnej strany SNS (Slovenská národná strana) a podpredsedu parlamentu Andreja Danka počas jeho sporu s ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom (nominantom SNS).
Spočiatku to vyzeralo ako vážny koaličný konflikt s potenciálom rekonštrukcie vlády, v prípade ministra Tarabu skutočne potrebnej. Na konci príde našincovi na um známy bonmot bývalého ruského premiéra Viktora Černomyrdina: „Mysleli sme to dobre, dopadlo to ako vždy.“
Jeden alebo šesť?
Spor o post ministra Tarabu odštartoval predseda Danko „šalamúnskym listom“, v ktorom žiadal výmenu Tarabu, ak sa bude konať rekonštrukcia vlády. Dôvodom podľa neho bolo, že SNS nemá na ministerstve životného prostredia žiaden vplyv ani žiadne informácie o tom, čo sa v rezorte pripravuje. Popri tejto požiadavke dodal Danko svoj zvyčajný konštrukt, že on túto vládu nepoloží.
Na reakciu Roberta Fica, že musí tento návrh zvažovať, aby neprišiel o jedného koaličného poslanca a neohrozil väčšinu v NR SR, prešiel Danko do pozície jemného vyhrážania: „Keď mi Robert Fico povedal, že sa bude zamýšľať, aby nestratil poslanca – môže stratiť aj šiestich poslancov, takže to už je otázka politickej korektnosti a rozhodnutia,“ povedal Danko.
Dodal, že vraj Ficovi nevie zaručiť väčšinu v parlamente a môže blokovať niektoré návrhy zákonov: „Preto sme aj koaličných partnerov upozornili, že pokiaľ sa nevyriešia tie vzťahy, tak jednoducho niektoré veci, ktoré sú vládne, nemusia prechádzať.“
Blafujú všetci
Už na tomto mieste sa zdalo, že blafujú obaja, Danko aj Fico, lebo predstava, ako Danko blokuje vládne návrhy a Tomáš Taraba ide „na matrace“ a spája sa s opozíciou, sa môže udiať nanajvýš v nejakom paralelnom vesmíre.
Súčasne však treba priznať, že podľa koaličnej dohody má SNS právo na ministerské kreslá, a teda aj na výmenu svojho kandidáta. V kuloároch sa zvažovali rôzne varianty personálnych rošád, podľa jednej sa dokonca minister športu Rudolf Huliak mal stať ministrom životného prostredia a Andrej Danko mal získať post ministra športu – na ministerstve, ktorého vznik de facto on sám presadil.
Problém Andreja Danka je okrem iného v tom, že hoci má občas dobré nápady (paušálne výdavky pre živnostníkov a SZČO alebo zrušenie transakčnej dane), súbežne ich devalvuje inými neakceptovateľnými postojmi. Napríklad k rusko-ukrajinskému konfliktu, Bruselu, menšinám či opozícii, čo ešte zvykne vyšperkovať kľúčovou pozíciou, že túto vládu nepoloží, lebo nesmie pripustiť, aby na Slovensku vládol Matovič alebo Šimečka.
Je až nepochopiteľné, že mu nedochádza, ako týmto zatvrdilým provládnym postojom minimalizuje silu svojich vlastných požiadaviek. Nemôžem tomuto obrazu odolať: predstavte si bankového lupiča, ktorý mieri na pokladníčku pištoľou a žiada od nej peniaze, pričom ju uisťuje, že jej určite neublíži. Pokladníčka teda zavrie trezor, stiahne okienko a odíde. A lupič? Ten odíde tiež.
Asi takto vyzerá Andrej Danko, keď sa vyhráža svojim koaličným partnerom.
Vysoké karty nanič
Pritom všetky hviezdy boli na jeho strane. Koalícia je v takých vážnych problémoch, že si ďalší vnútorný konflikt a gradovanie napätia nemôže dovoliť. Tristný stav verejných financií, hrozba straty eurofondov, opozíciou stále nedocenený škandál s prešovskou nemocnicou – to všetko hrá v prospech Andreja Danka.
A priam neuveriteľná je zhoda okolností, že v čase, keď o spore o Tarabov post rokujú premiér Fico, Danko a Taraba, vypovedá na špecializovanom súde Zoltán Andruskó a svojimi slovami obviní podpredsedu Smeru Tibora Gašpara a bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika až do takej miery, že v každej inej demokratickej krajine by to vyvolalo vládnu krízu. Kedy, ak nie teraz, by mal Danko presadiť tú zmenu na poste ministra životného prostredia?
Ako vždy
A aký je výsledok? Danko nielenže akceptuje odloženie riešenia do 30. septembra, a ak sa dovtedy s Tarabom nedohodne, premiér ministra odvolá (Taraba sľúbil, že demisiu podá v takom prípade on sám). SNS však dokonca proaktívne vyhlási, že vládnu koalíciu nepoloží, ani keby predseda vlády Robert Fico na jej žiadosť neodvolal ministra životného prostredia Tomáša Tarabu.
Keby dnes žil Jiři Wolker, zrejme by svoju báseň Pokora aktualizoval:
Stanu se menším a ještě menším,
až budu nejmenším (koaličním politikem) na celém světě.
Súčasný postoj Andreja Danka by mohlo racionálne vysvetliť jedine to, ak by dostal ponuku, akú nemohol odmietnuť. A tu sa práve vynára podobnosť s donom Corleonem, mafiánskym „krstným otcom“ z rovnomennej knihy. V Corleoneho svete takáto ponuka neznamená, že ide o bežné dohodovanie, ale o niečo, čo sa odmieta len veľmi ťažko – buď preto, že ponuka je priveľmi výhodná, alebo preto, že za ňou cítiť tlak, moc či zákulisnú dohodu.
