Svetový trh s ropou a plynom vstupuje do novej krízy. Ceny sa stále zvyšujú a pred pár dňami pribudol ďalší vážny dôvod, prečo zrejme klesať nebudú. Jemenskí húsíovci obsadili pobrežie Červeného mora a chystajú sa zablokovať úžinu Báb al-Mandab. Tá je kľúčová pre lodnú dopravu cez Suezský prieplav medzi Európou a Áziou.
Jemenskí húsíovci sú šiitským ozbrojeným a politickým hnutím, podporovaným náboženským extrémistickým režimom v Iráne. Ovládajú veľkú časť severného a západného Jemenu.
Nová blokáda
Ceny ropy a plynu by mohla spomínaná blokáda vystreliť do nových výšin. Cez Báb al-Mandab totiž doteraz prúdila ropa zo Saudskej Arábie do Ázie a Austrálie, čím obchádzala Hormuzský prieliv, zablokovaný Iránom. Húsíovci sú úhlavnými nepriateľmi Saudov, takže možno očakávať, že im budú škodiť, ako sa dá.
Dobytie pobrežia Červeného mora húsíovcami rozbehlo minulý týždeň zdražovanie ropy. Európska zmes Brent sa včera dostala nad 108 amerických dolárov za barel (159 l), čo je najviac od mája. Ešte koncom augusta bola pod 90 dolármi.
Zemný plyn v Európe zdražel na 80 eur za megawatthodinu, čo je trojnásobok bežných cien z posledných rokov.
Prielom v Jemene
Na Blízkom východe sa minulý týždeň odohralo viacero udalostí, ktoré naznačujú, že kríza nebude krátka ani malá. Najzásadnejšou je postup húsíovcov, ktorí vytlačili jemenské vládne jednotky z mesta Mokka na pobreží Červeného mora a neskôr bez boja obsadili aj strategický ostrov Perim, ktorý leží v úžine Báb al-Mandab.
Povstalci majú silnú podporu Iránu. Dodáva im zbrane a koordinuje aj terajšiu ofenzívu. Velitelia iránskych jednotiek Kuds sú priamo na mieste bojov v Jemene. Húsíovci aj doteraz útočili na saudské tankery, plávajúce úžinou. Teraz nad ňou získali priamu kontrolu, čo je veľká hrozba pre medzinárodnú prepravu strategických komodít.
Saudská Arábia musela pre útoky húsíovcov koncom týždňa odstaviť ropovod smerujúci z Perzského zálivu na pobrežie Červeného mora do prístavu Janbu. Zaútočil naň dron, pravdepodobne iránsky, a značne ho poškodil.
Firma Saudi Aramco tento rok ropovod naplno využívala po vypuknutí konfliktu s Iránom, aby sa vyhla Hormuzskému prielivu. Ak sa však nebude využívať dlhšie, môže to ochromiť export štyroch percent z celkových svetových dodávok ropy, uvádza agentúra Reuters.
Arktická Buchta
Ropný a plynový šok sa už dlhšie prejavuje v globálnej ekonomike. Zvyšuje ceny pohonných hmôt, kúrenia, elektriny, umelých hnojív, plastov a tým aj potravín a prakticky všetkých výrobkov.
Ceny nafty v USA sa minulý týždeň podľa amerického portálu CNBC zvýšili už na šesť dolárov za galón. Zvyčajne sa ceny hýbu okolo troch až štyroch dolárov. Patrick De Haan, analytik spoločnosti GasBuddy, sa obáva, že takáto úroveň cien bude „tichým zabijakom americkej ekonomiky“.
Problémy budú mať aj ďalšie ekonomiky vrátane európskej. Naftu tankujú nielen kamióny, ale aj stavebné a poľnohospodárske stroje, lode. V mnohých krajinách sa používa na kúrenie alebo výrobu elektriny. Európa pociťuje jej silný nedostatok. Doteraz ju odoberala najmä z Ruska a Perzského zálivu.
Oba zdroje sú teraz zablokované, a ak sa zníži aj dovoz zo Saudskej Arábie, ceny nafty sa pred zimou môžu ešte zvýšiť. Podobne je na tom aj Ázia, ktorá bola do vojny zásobovaná primárne z Perzského zálivu.
Zo situácie ťaží Rusko, ktoré ázijským krajinám ponúka ropu a plyn so zľavou oproti svetovým cenám. Indický premiér Naréndra Módí využil prítomnosť ruského prezidenta v Naí Dillí a dohodol zvýšenie objemu vzájomného obchodu z doterajších 70 miliárd dolárov na 100 do roku 2030.
Podiel Ruska na dovoze ropy do Indie tento rok podľa televízie TA3 vzrástol a v júli dosiahol rekordných 51 percent. Ďalšia ropa v Ázii pribudne z nového projektu Vostok Oil, ktorým Rusi začiatkom septembra začali dodávať ľahkú sibírsku ropu do terminálu Buchta v arktickom Tajmýrskom kraji. O rok by sa ťažba mala dostať na 30 miliónov ton ročne. Arktickými tankermi ju budú dodávať do Číny alebo Japonska.
Elektroautá „dupli na plyn“
Ceny nafty v západnej Európe sa medzitým dostali vysoko nad dve eurá za liter. Tento týždeň zrejme prekročia túto hranicu aj na Slovensku a v Česku.
Riešením dlhodobého zdražovania ropy je postupný prechod na elektromobilitu. Najmä v mestskej a prímestskej verejnej doprave, ale aj v dodávkových vozidlách a vlakoch. Konflikt v Perzskom zálive výrazne zdvihol dopyt po elektrických autách v Európe.
V júli sa podľa portálu MôjElektromobil zaregistrovalo v Európe 288-tisíc nových vozidiel, o polovicu viac ako vlani. Tvorili už štvrtinu európskeho trhu, spolu s nabíjateľnými hybridmi takmer 40 percent. Rast priniesli nové lacnejšie modely aj príchod čínskych značiek, ktoré rozšírili ponuku.
