Život si nevyberá. Niekoho prinúti riešiť ťažké situácie, inému dopraje pohodu a bezstarostnosť. Lenže práve v období pokoja si človek často prestane vážiť, čo má, a problémy si napokon začne vytvárať sám.
Podobný dojem možno nadobudnúť pri pohľade na slovenský trh práce, ktorý sa po vyše dvoch rokoch vlády Roberta Fica a jeho „vlasteneckej koalície“ dostal do bodu mrazu. Počet pracovných ponúk od firiem je najnižší od covidovej pandémie v roku 2021.
V prvom štvrťroku tohto roka zamestnávatelia zverejnili na portáli Profesia 57-tisíc ponúk, čo je o desaťtisíc menej ako vlani. Na druhej strane, počet uchádzačov o prácu je rekordný. Vlani na jeden inzerát reagovalo v priemere 29 ľudí, tento rok je to už 40.
Priškrtená ekonomika
Experti hovoria, že tentoraz ide o hlbšie problémy, nielen o dočasný šok ako počas covidu. Nie je ťažké uhádnuť, odkiaľ prichádzajú. Vláda od začiatku svojho mandátu spustila vlnu konsolidácií verejných financií, predovšetkým na úkor firiem a občanov. Šetriť na sebe akosi zabúda.
Vyššie dane pre firmy aj zamestnancov, vyššie odvody z miezd, neustále zhoršovanie podnikateľského prostredia či katastrofálna reputácia krajiny v zahraničí – to všetko čím ďalej tým viac dusí ekonomiku.
Podnikatelia zareagovali podľa očakávania. Presúvajú firmy do zahraničia, menej na Slovensku investujú, šetria na zamestnancoch, pomalšie zvyšujú platy a obmedzujú nové projekty. Výsledkom je, že mnohým ľuďom klesajú reálne platy a zostáva im menej peňazí na bežné nákupy, rekonštrukcie domov a bytov či na kúpu ich vybavenia.
Celá ekonomika sa spomaľuje ako veľký kolotoč, keď obsluha vypne pohon. Nezastane ihneď, zotrvačnosťou sa ešte pár minút krúti, ale viditeľne sa už spomaľuje, až časom úplne zastane. Dôsledkom tohto spomaľovania je, že v hospodárskom raste Slovensko už citeľne zaostáva za Českom a Poľskom a ledva dokáže držať krok s podobne zbedačeným Maďarskom.
Na miere nezamestnanosti to zatiaľ necítiť, je len o niečo vyššia ako pred rokom. Pomáhajú tomu najmä aktivačné práce v ekonomicky slabších regiónoch, bez nich by na Slovensku bolo nezamestnaných ľudí o 13-tisíc viac.
Na druhej strane stúpa počet pracujúcich zo zahraničia, ktorých je na Slovensku už zhruba 150-tisíc, čo ukazuje na nízku kvalitu pracovnej sily na Slovensku či neochotu našincov akceptovať ponúkané platy.
Oslabená imunita
Zatiaľ je predčasné hovoriť o katastrofe. Slovensku v dohľadnom čase hlad ani bieda nehrozia. No varovné signály, ktoré po poklese výroby v priemysle prichádzajú aj z trhu práce, by mali byť alarmom, ktorý vládu postaví do pozoru. Je najvyšší čas prestať o finančnej disciplíne štátu len rozprávať, vláda už musí konať.
Pretože ak k nej nepristúpi v dobrých časoch, aké žijeme, môžu prísť časy horšie. Nemusí to byť pandémia, stačí nekonečná iránska vojna v Perzskom zálive, sprevádzaná horibilnými cenami ropy, všeobecným zdražovaním a celosvetovou ekonomickou krízou.
To by mohlo tisíce firiem prinútiť razantne privrieť kohútik investícií a zamestnanosti a dostať tak oslabenú ekonomiku doslova na kolená, čo by už výrazne pocítila väčšina ľudí na Slovensku.
Oslabovať ekonomiku v čase relatívneho pokoja je presným opakom toho, čo má zodpovedná vláda robiť. Krízy si netreba vytvárať, ony prídu aj samy. Radšej sa na ne treba pripraviť.
