Mierové rokovania o ukončení ruskej vojny proti Ukrajine sa v Berlíne posunuli do fázy, v ktorej sa otvorene stretávajú zásadne odlišné politické a bezpečnostné predstavy oboch strán. Moskva dáva najavo, že zo svojich vojnových ziskov nehodlá ustúpiť.
Naopak, požaduje aj územia, na ktoré noha ruského vojaka ešte nevstúpila. Ukrajina odmieta akékoľvek odovzdanie okupovaných území a európski spojenci kladú dôraz na bezpečnostné záruky a tlak na Rusko. Spojené štáty tlačia na rýchlejší posun k dohode, pričom jadrom rokovaní majú byť silné a záväzné garancie.
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov podľa ČTK vyhlásil, že Rusko „za žiadnych okolností“ nepristúpi na kompromis v otázke Krymu, Donbasu ani tzv. Novoruska (ide o ruský imperiálny pojem pre juhovýchod Ukrajiny, najčastejšie sa vzťahuje na oblasti okolo Odesy a Charkova).
Akýkoľvek ústup by podľa neho znamenal „zásah do základov ruskej štátnosti zakotvených v ústave“. Moskva zároveň absolútne odmieta rozmiestnenie vojsk členských štátov NATO na Ukrajine.
Moskva nechce ani vianočné prímerie
Rusko pritvrdilo aj pozíciu v otázke dočasného prímeria. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odmietol vianočný pokoj zbraní s tým, že Rusko „nechce prímerie, ktoré by dalo Ukrajine čas na oddych a prípravu na pokračovanie vojny“.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na rokovaniach v Berlíne zopakoval, že Kyjev neuzná okupované územia ako ruské ani de iure, ani de facto. „Donbas sa nestane ruským územím a nevznikne tam žiadna zóna pod kontrolou Moskvy,“ uviedol.
Zdôraznil, že nejde o hotový mierový plán, ale o pracovný rámec, ktorý musí viesť ku kvalitnému a udržateľnému mieru. Podmienkou sú právne záväzné bezpečnostné záruky s podporou amerického Kongresu.
Zelenskyj zároveň upozornil na rastúce finančné problémy Ukrajiny a vyhlásil, že bez využitia zmrazených ruských aktív „Ukrajina nemôže zostať silná“.
Spojené štáty hovoria o citeľnom diplomatickom posune. Prezident Donald Trump sebavedomo vyhlásil, že dohoda o ukončení vojny „nikdy nebola bližšie“.
Americkí predstavitelia potvrdili, že základom rokovaní sú bezpečnostné garancie, fungujúce podobne ako článok päť Severoatlantickej zmluvy, teda na princípe kolektívnej obrany. Otázka ruských územných nárokov však podľa Washingtonu zostáva najväčšou prekážkou dohody.
Západné záruky a nejednotná EÚ
Európski lídri potvrdili pripravenosť poskytovať Ukrajine bezpečnostné záruky aj podporu obnovy, no Európska únia zároveň čelí vnútorným rozporom. Belgicko spolu s Maďarskom, Slovenskom, Talianskom, Bulharskom, Maltou a Českom odmietli navrhované využitie zmrazených ruských aktív.
Slovensko sa zároveň nezúčastnilo stretnutia východného krídla NATO a EÚ v Helsinkách, čo vyvolalo kritiku opozície. Premiér Robert Fico navyše avizoval, že Slovensko už nebude podporovať vojenské výdavky Kyjeva.
Rokovania tak odhaľujú základnú líniu sporu: Rusko presadzuje mier, ktorý by potvrdil výsledky jeho agresie, zatiaľ čo Ukrajina a jej spojenci trvajú na medzinárodnom práve, bezpečnostných zárukách a zodpovednosti Moskvy za zločin agresie.
Výsledok rokovaní nebude otázkou dobrej vôle, ale schopnosti Západu udržať jednotu a presadiť mier, ktorý nebude odmenou za použitie sily.
