Hormuzský prieliv medzi Iránom a Ománom sa opäť stal miestom, na ktoré sa upierajú pohľady celého sveta. S dvojtýždňovým prímerím súhlasili USA a jeho spojenci aj Irán. Prinieslo novú nádej, že prebiehajúci vojnový konflikt o vládu nad Perzským zálivom sa bolestivo neprejaví v peňaženkách ľudí od Japonska cez Berlín až po Mexiko.
Viac ako mesiac vojny, bombardovania, lietajúcich dronov a rakiet, mŕtvych a zranených. Dovolenkové destinácie ako Dubaj, Katar či Izrael zmrazené pre strach z ďalších útokov. Zastavené letecké spojenia a tisíce ľudí, ktorí sa nemohli dostať domov. A dvojnásobné ceny ropy, ktoré hrozia ekonomickou krízou.
To všetko sa po vyhlásení prímeria dostalo do úzadia. Ceny ropy na svetových trhoch sa okamžite znížili zhruba o 20 percent, akcie na burzách po celom svete stúpli. Lenže úľava môže byť iba chvíľková. Kríza sa totiž nevyrieši vyhlásením politikov, dôležité je obnovenie tovarových tokov.
Vidina mieru
Ropa a skvapalnený zemný plyn či hnojivá, hliník, alebo parafín totiž z Perzského zálivu stále neprúdia. Okrem toho sa objavili protichodné signály. Už po vyhlásení prímeria Irán zaútočil na ropné zariadenia v Kuvajte, Bahrajne a Spojených arabských emirátoch, hlásené boli aj útoky na iránske zariadenia.
Irán poškodil aj ropovod v Saudskej Arábii, ktorým prúdi ropa do prístavu Janbu v Červenom mori, čím obchádza Iránom blokovanú Hormuzskú úžinu. Na druhej strane Izrael pokračoval vo výdatnom bombardovaní juhu Libanonu v rámci svojho boja s teroristami z Hizballáhu.
Z Perzského zálivu medzitým vyplávali iba dve lode, ďalších zhruba dvetisíc, ktoré v ňom ostali uviaznuté už vyše mesiaca, sa len pripravuje na presun. Región ostáva extrémne rizikovou oblasťou. Dopravné spoločnosti čakajú na upresnenie, ako bude vlastne doprava cez úžinu fungovať.
„Z hľadiska poistenia lodí prímerie určite vítame, lenže je veľmi nepravdepodobné, že obchod v Perzskom zálive sa len tak jednoducho vráti do starých koľají,“ vysvetľuje pre portál Euronews Neil Roberts, šéf odboru námornej a leteckej dopravy spoločnosti Lloyd’s. Dopravca Hapag-Lloyd očakáva, že úplné otvorenie prielivu môže trvať šesť až osem týždňov.
Drahá sloboda
Irán a Omán navyše plánujú vyberať za využívanie Hormuzského prielivu poplatky až 1,7 milióna eur za každú loď. To by dopravu z regiónu predražovalo a predstavovalo by to obrovské výpalné pre Irán, ktorý by si zaň rád obnovil vojnou poškodenú infraštruktúru.
Poplatky pre Irán však odporujú požiadavkám prezidenta USA Donalda Trumpa na „slobodné a neobmedzené“ využívanie úžiny pre všetky lode. Reálne tak stále zostáva pod kontrolou Iránu a preplávať cez ňu budú môcť len tie lode, ktorým to Irán dovolí.
Na druhej strane Trump tvrdí, že prímerie je jeho víťazstvom, pretože v Iráne došlo k „zmene režimu“, ktorý si už nedovolí obohacovať urán. Trump zároveň ohlásil, že USA zavedú 50-percentné clo na dovoz všetkých tovarov z krajín, ktoré by Teheránu dodali zbrane, ako píše agentúra Reuters. Varovanie je zjavne určené najmä pre Čínu.
Neistota a vojna
Pre svetovú ekonomiku je nejednoznačná komunikácia prímeria zdrojom ďalšej neistoty. Aj keby sa dodávky ropy, plynu a ďalších komodít rozbehli už dnes, ich ceny sa vrátia do predvojnového normálu až o niekoľko mesiacov. A krajiny Perzského zálivu, ktoré boli ešte donedávna atraktívnymi dodávateľmi, ostanú rizikové ešte roky.
Drahá ropa a plyn medzitým spôsobia rast cien väčšiny výrobkov, od pohonných hmôt, elektriny a tepla až po potraviny, plasty, oblečenie alebo autá. Ropné produkty sa totiž využívajú aj v stavebníctve, elektrotechnike, chemickom priemysle alebo hutníctve. Možno preto očakávať zdražovanie, vysokú infláciu a pokles životnej úrovne po celom svete.
To, aký silný tento vplyv bude, záleží od schopnosti ekonomiky nahradiť produkty z Perzského zálivu inými zdrojmi. Nebude to ľahké, pretože cez Hormuzský prieliv pred vojnou prúdilo 20 percent celosvetovej spotreby ropy a tretina zemného plynu prepravovaného po mori.
Niektoré krajiny však z toho môžu aj vyťažiť. Napríklad USA ako jeden z najväčších exportérov ropy na svete, podobne ako Nórsko, Spojené kráľovstvo či niektoré africké ropné veľmoci.
Situácia pomôže aj rozvoju viacerých ropných a plynárenských projektov a ťažby v Stredozemnom mori pri pobreží Cypru, Izraela či Egypta. Môže výdatne pomôcť aj Rusku, ktoré už vďaka blízkovýchodnej vojne dostalo dočasné povolenie dodávať ropu do Indie.
Nádej pre alternatívy
Ropné spoločnosti sa však obávajú, že nedostatok ropy prinúti zákazníkov nahradiť ju inými surovinami a zdrojmi. Čiastočne sa to už stalo, keď v Európe i USA výrazne stúpol záujem o elektromobily a hybridy. Podobne stúpol dopyt po solárnych paneloch či tepelných čerpadlách.
V doprave sa stále hlasnejšie hovorí o zavedení benzínu s 20-percentným podielom biozložky, ktorý je teraz desaťpercentný, pri nafte podobne. Odpoveďou na drahé pohonné hmoty je aj verejná hromadná doprava, ktorá najmä v mestách stále viac využíva elektrinu. Namiesto lietania možno v Európe využiť diaľkové superrýchle vlaky.
Každá kríza je pre ľudstvo zároveň príležitosťou niečo zmeniť a zbaviť sa nehospodárnych zlozvykov. Doba lacnej ropy je, zdá sa, zrejme navždy preč. A tak je čas uskromniť sa v spotrebe, aby aj menšie množstvo zdrojov stačilo pre potreby všetkých.
