Káva, cukrová repa, kakao či ryža. Plodiny, ktoré čoskoro môžu byť úzkoprofilové. Klimatické zmeny totiž so sebou prinášajú ťažkosti s ich pestovaním a hrozí ich nedostatok. Najnovší strašiak sa volá Super El Niño. Pravidelne sa opakujúci meteorologický úkaz v Tichom oceáne môže zaskočiť aj Európu.
El Niño sa opakuje v intervaloch dvoch až siedmich rokov a trvá zvyčajne od šiestich do osemnástich mesiacov. Jeho nástup nastáva, keď stúpne teplota mora a oslabne vietor, ktorý ženie teplé vody Tichého oceána k Ázii a Austrálii.
Vianočný „darček“
Zohriata morská voda vtedy prúdi opačne – k brehom Južnej Ameriky, kde sa more viac zohrieva a mení sa počasie. Práve odtiaľ pochádza jeho názov El Niño, po španielsky „chlapček“, ale aj „Ježiško“. Juhoamerickí rybári si ho totiž všimli okolo Vianoc, keď v mori mizli ryby pre nedostatok planktónu, ktorý obľubuje chladnejšiu vodu.
V Južnej Amerike, ale aj Japonsku spôsobuje tento jav chladnejšie a daždivé počasie, v Austrálii a južnej Ázii zasa suché a horúce. Narúša monzúnové dažde v Indii, ktoré sa skracujú a sú menej intenzívne.
Aktuálny El Niño sa v Pacifiku rodí práve teraz. Po niekoľkých mesiacoch neutrálneho stavu sa morská voda silno zohriala. V niektorých častiach Tichého oceána podľa americkej vesmírnej agentúry NASA stúpla jej hladina až o 15 centimetrov.
Vedci sa preto obávajú, že s vyše 60-percentnou pravdepodobnosťou nastane extrémne silný meteorologický jav, nazývaný Super El Niño. Znamenalo by to oveľa silnejší vplyv na počasie nielen v Južnej Amerike a Ázii, ale po celom svete.
Deje sa tak najmä preto, že jav štartuje v čase, keď sa Zem rekordne oteplila a počas posledných 11 rokov prekonávala historické teplotné rekordy. Oceány pohltili množstvo tepla a teraz ho budú vracať do atmosféry, čo silu klimatického javu prudko zvýši.

Ekonomický šok
El Niño preto môže priniesť oveľa intenzívnejšie prívalové dažde a ničivejšie suchá než predtým, hovorí profesor Adam Scaife z britského meteorologického ústavu Met Office pre agentúru Bloomberg. Pre svetovú ekonomiku a najmä poľnohospodárstvo, oslabené nedostatkom ropy a hnojív pre vojnu na Blízkom východe, to bude ťažká skúška.
El Niño zvyčajne spôsobuje svetovej ekonomike výpadky stoviek miliárd eur v dôsledku škôd a slabšieho hospodárskeho rastu. Toto by však mohol byť najdrahší El Niño v celej histórii, hovorí pre americký portál USA Today vedec z americkej univerzity Dartmouth College Justin Mankin, ktorý jav dlhodobo študuje.
Ako sa El Niño konkrétne prejaví? V Južnej Amerike sa napríklad zhorší rybolov, pretože ryby sa za potravou presunú do chladnejších vôd. V Indii sa zasa oneskoria monzúnové dažde, čo ohrozí úrodu ryže a cukrovej trstiny. Subsaharská Afrika môže čeliť katastrofálnemu suchu. Neúroda môže zasiahnuť aj plodiny ako káva, kakao, olejové palmy v Ázii či pšenica v Austrálii.
Vplyv na Európu
V Európe El Niño ovplyvňuje počasie menej ako v tropických oblastiach. Prináša však teplejšie a daždivé zimy aj horúce letá v strednej Európe a viac vetra a dažďa na západe a juhu kontinentu.
Európa pocíti najmä jeho nepriame dosahy, napríklad nedostatok ryže, pšenice či kukurice pre sucho a neúrodu v Indii a Afrike. To povedie k zdraženiu potravín vo svete, k hladu v afrických štátoch a zvýšenej migrácii do Európy. Svetové ceny potravín by tak v nasledujúcich rokoch mohli vzrásť až o pätinu.
Výhodou to, naopak, môže byť pre európskych farmárov, ktorí sa boria s prebytkom potravín a plnými skladmi, napríklad cukru. V Európe sa preto zatvárajú cukrovary a farmári pre sucho a otepľovanie končia s pestovaním cukrovej repy v južných oblastiach.
Namiesto cukru sa z nej vyrába biobenzín, podobne ako z kukurice alebo zemiakov. V posledných mesiacoch sú sklady plné sušeného mlieka, na historicky nízkej úrovni sú aj ceny pšenice alebo kukurice. Európa teda má zásoby, z ktorých môže čerpať aj roky.
Cenové výkyvy pri komoditách, ktoré sa v Európe pestujú, teda zatiaľ nehrozia. Inak to je pri kakau a káve, prípadne ryži, ktoré sa dovážajú a v dôsledku neúrody v Afrike a Ázii môžu prudko zdražieť. Rovnako ako tropické ovocie.
Hrozivá história
Vedci však nedokážu presne odhadnúť, ako sa Super El Niño vo svete prejaví nielen v poľnohospodárstve, ale aj v energetike, doprave či ochrane pred katastrofami. Najsilnejší takýto jav v histórii zaznamenali v rokoch 1877 až 1878.
Priniesol dlhé sucho v Austrálii, Brazílii a Afrike, čo viedlo k nedostatku vody, neúrode a hladomoru vo viacerých častiach sveta. Vyžiadal si približne 50 miliónov obetí, teda zhruba 3,5 percenta vtedajšieho obyvateľstva planéty. Najviac ľudí zomrelo v Indii, Číne a Brazílii, uvádza časopis Americkej meteorologickej spoločnosti.
Dnes sa svet dokáže takýmto krízam brániť oveľa lepšie vďaka vzájomnej pomoci, zásobám trvanlivých potravín a medzinárodnému obchodu. Napriek tomu bude Super El Niño veľkou výzvou nielen pre Afriku a Áziu, ale aj z globálneho pohľadu.
Svet je dnes bohatší a lepšie prepojený než v 19. storočí, no to samo osebe nestačí. Super El Niño ukáže, či štáty dokážu včas chrániť úrodu, vodu, energetiku aj ľudí, ktorí sú na klimatické šoky najzraniteľnejší. Odpoveďou nie je len pomoc po katastrofe, ale aj odolnejšie poľnohospodárstvo, zásoby potravín, varovné systémy a energeticky úspornejší spôsob života. Inak budú výkyvy počasia čoraz častejšie ovplyvňovať bezpečnosť štátov aj každodenný život ľudí vrátane cien v obchodoch.













