Šetrenie v podaní vlády Roberta Fica (Smer-SD) vyzerá na Slovensku doslova bizarne. Namiesto uťahovania opaskov v štátnych inštitúciách sa deje opak. Počet zamestnancov sa zvyšuje a ich platy nadpriemerne rastú. Za posledných desať rokov stúpli zárobky zamestnancov verejnej správy takmer o sto percent, zatiaľ čo v súkromnej sfére, kde pracovníkov ubúda, len o necelých 70 percent.
Na čoraz viac štátnych úradníkov platených z daní firiem a obyvateľov tak pracuje stále menej ľudí. Výsledkom je rastúci deficit štátu, stále väčšie zadlžovanie a hrozba kolapsu štátu. Upozornila na to Národná banka Slovenska (NBS).
Centrálna banka pod vedením nominanta Smeru a bývalého ministra financií tretej Ficovej vlády Petra Kažimíra (v tom čase bol aj podpredsedom Smeru-SD) sa zvyčajne k vláde nevyjadruje kriticky. V materiáli Ekonomický a menový vývoj, ktorý vydala pred pár dňami, však trpko konštatuje, že „fiškálne ciele vlády sa posunuli výrazne smerom k horším deficitom (…) bez ambície konsolidovať“.
Inými slovami, vláda hodila celú záťaž ozdravovania štátneho rozpočtu na firmy a obyvateľov, sama však nešetrí a radšej kopí nové dlhy. NBS predpokladá, že hrubý verejný dlh tento rok dosiahne 62,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a pokračujúce vysoké deficity za štvrtej vlády Roberta Fica spôsobia jeho rast až na 65 percent v roku 2028.
Pri nástupe Ficovej vlády koncom roka 2023 bol dlh iba na úrovni 56 percent HDP, teda necelých 69 miliárd eur. Keď bude súčasný premiér končiť svoje štvorročné obdobie v úrade, slovenský dlh sa podľa predpokladov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) priblíži k 100 miliardám eur. Ficova vláda teda Slovensko zadlží o ďalších vyše 30 miliárd.
„Puchnutie“ štátu
NBS konštatuje, že vo verejnej správe „nebadať vplyv konsolidácie“. Jej spotreba výrazne rastie, hoci vláda vydáva vyhlásenia o potrebe šetrenia ako na bežiacom páse.
Najlepšou ilustráciou priepasti medzi slovami a činmi je počet zamestnancov verejnej správy, ktorý naďalej rastie. Ich priemerné mzdy sa zvyšujú, čo je „hlavným ťahúňom bežných výdavkov“, píše sa v analýze centrálnej banky.
Počet pracovníkov vo verejnej správe a sociálnom zabezpečení sa podľa Štatistického úradu SR prudko zvýšil najmä za druhej a tretej Ficovej vlády. V roku 2012 ich bolo len 180-tisíc, do roku 2018 takmer 230-tisíc.
Neskôr počet štátnych zamestnancov klesol k 200-tisícom, vlani sa však opäť zvýšil na 224-tisíc. Inštitút INESS dokonca udáva ich počet vrátane školstva a zdravotníctva na vyše 450-tisíc.
Dajme im viac
NBS upozorňuje, že mzdy vo verejnom sektore rastú už desať rokov oveľa rýchlejšie ako v súkromných firmách. Vtedy bola priemerná hrubá mzda v oboch sektoroch zhruba rovnaká – okolo tisíc eur –, vlani však štát platil už o takmer 300 eur viac.
Vo verejnej sfére bol priemerný plat 1 976 eur a v súkromnej len 1 678 eur. Tento vývoj spôsobuje firmám ťažkosti. „Vytvára to tlak na rast miezd v súkromnom sektore nad úroveň rastu produktivity,“ upozorňuje NBS. „Firmy to nemusia byť schopné dlhodobo financovať.“
Komerčné spoločnosti teda zvyšujú platy, aj keď na to nemajú, aby im ľudia neodišli, pričom sa buď vzdajú časti zisku, alebo si na to požičajú. Mnohé si však na zvyšovanie platov nedokážu zarobiť a musia svoje podnikanie obmedziť alebo ukončiť. Dôvodom nie sú len mzdy, ale aj zvýšené odvody, poplatky či nové dane, ktoré im vláda v rámci „šetrenia“ uviazala na krk.
Miliarda nechýba
Verejný sektor zamestnáva približne pätinu všetkých pracujúcich na Slovensku, takže citeľne ovplyvňuje trh práce. V posledných troch rokoch tlačili na rast štátnych miezd najmä platy učiteľov, ktorí tvoria veľké percento verejných zamestnancov. Významne sa zvyšovali aj platy v obrane, najrýchlejšie však rástli v zdravotníctve. Tie sa zvyšujú pravidelne, keďže sú naviazané na priemernú mzdu v hospodárstve. Cieľom úpravy bolo zastaviť masívny odchod zdravotníkov do zahraničia, najmä do Českej republiky.
Podľa údajov INESS-u míňa Slovensko na mzdové výdavky zamestnancov verejnej správy oveľa viac ako priemer Európskej únie (EÚ). Ten v roku 2024 predstavoval tesne nad 20 percent celkových výdavkov štátu. Pre porovnanie, v Poľsku to bolo 21,6 percenta, v Česku 22,2 percenta a na Slovensku 23 percent. Ak by platy vo verejnom sektore boli na úrovni súkromného sektora, výdavky na ne by na Slovensku klesli pod úroveň Poľska.
Pokiaľ by sa počet štátnych zamestnancov znížil o príbuzných a kamarátov, ktorí často na úradoch nachádzajú teplé miestečka, verejné financie by výrazne ušetrili. Zníženie počtu o desatinu by štátu len na mzdách ušetrilo zhruba miliardu eur ročne.
Otázkou je, či štát dokáže znížiť počet zamestnancov a zefektívniť ich prácu, aby nevytváral ďalšie dlhy. Ak sa to v krátkom čase nepodarí, rast dlhov prinúti budúce vlády k bolestivým opatreniam vrátane prepúšťania a obmedzenia služieb štátu. Múdry hospodár by to radšej urobil v predstihu, pričom by to ekonomiku a ľudí bolelo oveľa menej.
