Veľké svetové mestá sa preľudňujú. Podľa údajov Organizácie Spojených národov žilo v roku 1950 v mestách 20 percent obyvateľov sveta, vlani to však bolo už takmer 60 percent, čiže 4,8 miliardy ľudí. Do roku 2050 by ich malo byť až 6,5 miliardy, teda dve tretiny obyvateľov planéty.
Samozrejme, za mestá sa považujú ich aglomerácie, teda nielen to, čo sa zahŕňa do mestských častí. K najväčším na svete patria Jakarta v Indonézii s takmer 42 miliónmi ľudí či Dháka v Bangladéši, ktorú obýva 36,6 milióna ľudí.
Nasledujú japonské Tokio, indické Dillí, čínske mestá Šanghaj a Kuang-čou, ďalej Káhira, Manila, Kalkata či Soul. Kým v roku 1975 bolo megamiest nad 10 miliónov obyvateľov iba osem, vlani už 33 a ich počet stále rastie. Dôvodom je najmä sťahovanie sa z vidieka do miest za prácou, ale aj zábavou.
Nafúknuté metropoly
V Českej republike a na Slovensku je tento jav dlhé roky známy a ťažia z neho centrá ako Praha, Bratislava alebo Brno. Najmä hlavné mestá sú magnetom prisťahovalcov z menších miest a dedín, hoci aj ony zaznamenali odlev obyvateľov za lacnejšími domami za hranicami mesta.
Po miernom poklese počas 90. rokov napríklad Praha posledných 15 rokov v počte obyvateľov rastie – z 1,27 milióna v roku 2011 na takmer 1,4 milióna v roku 2024. Podobne sa za ten čas podľa Českého statistického úřadu zvýšil počet obyvateľov v Brne – z 386-tisíc na vyše 402-tisíc.
Mierne rastú počty aj v ďalších krajských mestách, najmä Plzni, Liberci či Olomouci. Naopak, za 15 rokov klesol počet obyvateľov Ostravy a Ústí nad Labem. Metropola severnej Moravy napríklad od pádu totality stratila zhruba 50-tisíc obyvateľov a dnes ich má zhruba 283-tisíc, aj keď v posledných rokoch ich počet prestal klesať.
Podobne ako v prípade Slovenska však ide len o počet obyvateľov konkrétnych miest, nie ich spádových oblastí. Napríklad v Bratislave sa za jej aglomeráciu považuje aj veľká časť Záhoria, Podunajskej nížiny, malokarpatskej oblasti či dokonca niektoré maďarské a rakúske prihraničné regióny, odkiaľ väčšina ľudí odchádza za prácou do Bratislavy.
Hoci hlavné mesto Slovenska má štatisticky „len“ 480-tisíc obyvateľov, jeho aglomerácia zahŕňa ďalších minimálne 200-tisíc ľudí v okolí. Bratislava je pritom jediným z veľkých slovenských miest, ktoré podľa údajov Štatistického úradu SR za posledných 15 rokov rástli, v roku 2011 mala iba 411-tisíc obyvateľov.
Počty sa prudko zvýšili najmä medzi rokmi 2020 a 2021, keď sa v Bratislave zavádzala prísna parkovacia politika. Výhodné karty dostali len obyvatelia s trvalým pobytom a vtedy z roka na rok pribudlo zhruba 40-tisíc Bratislavčanov.
Mestá sa scvrkli
Metropola východu Košice, naopak, vtedy prišla o zhruba 10-tisíc občanov. Dovtedy sa ich počet udržiaval okolo 240-tisícovej hranice, po roku 2020 však klesol na vlaňajších necelých 224-tisíc. Ešte horšie sa čo do počtu obyvateľov vyvíja tretie najväčšie slovenské mesto Prešov. Obýva ho už len 81 700 ľudí, teda o celých 10-tisíc menej ako pred 15 rokmi.
Podobný vývoj, rýchlejší alebo pomalší pokles, vidieť aj v ostatných krajských mestách. Výnimkou je iba Žilina, ktorá sa od roku 2011 drží tesne nad hranicou 80-tisíc obyvateľov, a Nitra. Tá sa po dlhom klesaní tiež rozrástla v roku 2021, odvtedy však opäť mierne klesá.
Súvisí to s veľkými investíciami automobiliek Kia v Žiline v roku 2007 a Jaguar v Nitre v roku 2018. Oba závody pritiahli mnoho svojich dodávateľov a výrazne rozhýbali priemyselný rozvoj regiónu, čím prilákali tisíce pracovníkov a nových obyvateľov.
Nitra vďaka tomu opäť predbehla Banskú Bystricu a stala sa piatym najväčším slovenským mestom, Žilina zrejme čoskoro predbehne Prešov na tretej priečke. Výraznejší pokles počtu obyvateľov zaznamenala okrem Bystrice aj Trnava.
Z miest na ďalších priečkach trpia výrazným úbytkom ľudí najmä Martin, Poprad, Prievidza, Zvolen či Považská Bystrica. Od roku 2011 stratili zvyčajne desatinu aj viac obyvateľov, zrejme práve v prospech Bratislavy a iných väčších miest. Rastom sa môžu pochváliť len mestá okolo Bratislavy ako Pezinok, Senec, Malacky, Šamorín, Stupava, Galanta či Dunajská Streda.
Cudzinci a odídenci
Veľa obyvateľov odišlo aj do zahraničia. Oficiálne štatistiky uvádzajú od roku 2010 len zhruba 45-tisíc vysťahovaných zo Slovenska do zahraničia, v skutočnosti však žije za hranicami 300- až 350-tisíc Slovákov, z toho minimálne polovica v Česku. Slovenské a české štatistiky si pritom výrazne odporujú.
V roku 2017 napríklad slovenský štatistický úrad hlásil 3 466 odsťahovaných, z toho 1 205 do Česka. Český štatistický úrad však eviduje v rovnakom období až 4 400 prisťahovaných Slovákov ako príslušníkov druhej najpočetnejšej národnosti po Ukrajincoch. Okrem Českej republiky sa Slováci často sťahujú aj do Rakúska, Nemecka či Spojeného kráľovstva.
Zaujímavé sú aj ďalšie dáta Štatistického úradu SR o slovenských mestách. Najmladší mediánový vek z krajských miest má Bratislava s necelými 44 rokmi, aj tá však oproti roku 2010 „zostarla“ o 4 roky. Najstaršia je Banská Bystrica s mediánom 46 rokov. Má takmer o 7 rokov vyšší mediánový vek ako pred 15 rokmi.
Výrazne zostarli aj Prešov a Košice. Potvrdzuje to trend starnutia obyvateľstva, ale hlavne nižšej pôrodnosti a odchodu mladých ľudí zo Slovenska. Podľa skorších výskumov sa chystá opustiť krajinu až tretina maturantov najmä z elitných škôl vo väčších mestách.
Naopak, zvyšuje sa počet cudzincov. V Bratislave ich vlani žilo už 18-tisíc, teda takmer päť percent obyvateľov mesta. Ešte do roku 2015 to bolo necelých 10-tisíc. Na porovnanie v Prahe žije až 350-tisíc cudzincov a tvoria štvrtinu obyvateľov. Pred 25 rokmi ich tam bývalo iba 60-tisíc.
Najpočetnejšie komunity v Prahe dnes tvoria Ukrajinci, Slováci, Vietnamci a Rusi. Slovákov je oficiálne len 31-tisíc. V skutočnosti však bude obyvateľov so slovenským pôvodom, ktorí už získali české občianstvo, niekoľkonásobne viac.
Dôvod zostať
Pohyb obyvateľov medzi mestami a štátmi ovplyvňujú rodinné i pracovné udalosti, výrazne ho však určuje najmä prosperita, ktorú regióny a štáty ponúkajú. Preto ľudia na celom svete migrujú do veľkých miest a preto mnoho obyvateľov Slovenska krajinu opúšťa. Platí to zvlášť o ľuďoch z malých miest, kde je málo pracovných príležitostí.
Krajina, ktorá sa nedokáže postarať o svojich obyvateľov, ich mnoho stratí a iná, ktorá pre nich vytvára podmienky na prosperitu, ich bude získavať viac a viac. To je aj príbeh Slovenska a Česka, miest Ostravy a Prahy, Prešova a Bratislavy.
Podnikateľské prostredie, kvalita života a atraktívnosť miest sú magnety, ktoré priťahujú a rozhodujú o tom, ktoré mestá a krajiny sa rozvíjajú a ktoré stagnujú. Ak má štát o svojich občanov záujem, mal by im vytvárať také podmienky na život, aby sa v krajine či meste cítili dobre a mali dôvod zostať.
