Z Blízkeho východu zvyčajne prichádzajú správy o vojnách, násilí a politických krízach. O to väčšiu pozornosť vzbudila iniciatíva irackého premiéra Alího Fáliha al-Zaídího, ktorý vyzval kresťanov, nútených počas uplynulých dvoch desaťročí opustiť Irak, aby sa vrátili do vlasti. Podľa portálu Iraqi News im chce vláda ponúknuť administratívne úľavy, pozemky z programu „Milión stavebných pozemkov“ a podporu pri investovaní, predovšetkým v zdravotníctve a školstve.
Výzva zaznela v polovici júla na stretnutí s predstaviteľmi Chaldejskej katolíckej cirkvi na čele s patriarchom Pavlom III. Nonom. Premiér označil kresťanov za „nenahraditeľnú súčasť“ irackej spoločnosti a ich návrat za jednu z priorít svojej vlády. Navrátilci majú získať jednoduchší prístup k štátnej podpore bývania a podnikania. Kabinet zároveň vyzval kresťanských podnikateľov žijúcich v zahraničí, aby sa investíciami zapojili do obnovy krajiny.
Otázkou však zostáva, nakoľko je táto iniciatíva reálna. Po páde režimu Saddáma Husajna v roku 2003 zachvátili Irak sektárske konflikty medzi sunnitskými a šiitskými moslimami, ktoré ešte viac prehĺbil nástup teroristickej organizácie Islamský štát (ISIS) v roku 2014. Islamskí džihádisti vyháňali kresťanov z ich historických sídiel, ničili kostoly, unášali duchovných a prakticky vyľudnili celé kresťanské mestá a dediny. Kým pred rokom 2003 žilo v Iraku približne 1,5 milióna kresťanov, dnes ich podľa odhadov zostáva už len 200- až 300-tisíc.
Nádej a realita
Vládne plány tak vyvolávajú otázku, či dokážu presvedčiť kresťanov, ktorí po rokoch prenasledovania z Iraku ušli, aby sa vrátili. „Výzva irackého premiéra je dobrá, hoci má aj politický rozmer. Oceňujeme ju, pretože dáva nádej kresťanom, ktorí v Iraku zostali, a povzbudzuje ich, aby vo svojej krajine vytrvali,“ povedal pre Téma.21 melchitský gréckokatolícky kňaz a archimandrita Boulos G. Haddad z Jordánska, ktorý sa dlhé roky venuje pomoci irackým utečencom a ich rodinám.
Samotná výzva ani ekonomické stimuly podľa neho nestačia. „Myslím si, že každý, kto Irak opustil, sa vráti nanajvýš ako návštevník či turista, pretože vo svojej vlasti veľmi trpel práve pre svoju kresťanskú vieru.“
Podobne hodnotí situáciu aj sýrsky pravoslávny arcibiskup Nicodemus Matti Sharaf. Podľa magazínu The Catholic World Report vládnu výzvu privítal ako dôležitý signál, no upozornil, že bez odstránenia príčin masového odchodu kresťanov – najmä korupcie, nedostatočnej bezpečnosti a slabého politického zastúpenia – nemožno očakávať ich návrat vo väčšom počte.
Rozhoduje bezpečnosť
Rovnakú podmienku návratu kresťanov zdôraznil aj archimandrita Abouna Boulos G. Haddad. „Šanca na obnovu kresťanskej prítomnosti v Iraku existuje iba vtedy, ak sa podarí obnoviť bezpečnosť a stabilitu. Čím stabilnejší bude systém a čím dôslednejšie bude rešpektovať všetkých ľudí bez ohľadu na ich príslušnosť, tým ochotnejší budú kresťania zostať alebo sa vrátiť. Platí to nielen pre Irak, ale pre celý Blízky východ,“ povedal pre Téma.21.
Práve obnovenie bezpečnosti a dôvery bude pre irackú vládu najťažšou skúškou. Pozemky, daňové úľavy či investičná podpora môžu byť dôležitým impulzom pre obnovu krajiny, samy osebe však nepresvedčia ľudí, ktorí boli vyhnaní zo svojich domovov a často prišli o všetko. Ak chce Bagdad dosiahnuť, aby sa kresťania vrátili natrvalo, bude musieť ponúknuť oveľa viac než atraktívny program podpory. Predovšetkým musí vytvoriť podmienky, v ktorých sa už nikto nebude musieť obávať prenasledovania pre svoju vieru.
