Na trh práce prichádza nová generácia. Zamestnávatelia by sa mali tešiť, lenže majú skôr obavy. Generácia Z s ročníkom narodenia od 1996 po 2012 je iná. Vyrástla počas digitálnej revolúcie, so smartfónom a notebookom, ponorená hlboko vo virtuálnom svete internetu, sociálnych sietí a videohier. Bude schopná zapojiť sa do pracovného života v reálnom svete?
Gen Z má do roku 2030 tvoriť 30 percent európskej pracovnej sily. Mala by živiť dnešnú silnú generáciu štyridsiatnikov a päťdesiatnikov, ktorá v tom čase pôjde do dôchodku. Dnes je generácia Z v širokom rozptyle od stredoškolákov po takmer tridsiatnikov. To, že ich vychoval digitálny svet, počítačové hry a sociálne siete, im však dalo do života spoločné črty.
Mentalita z videohier
„Sú technologicky veľmi zdatní, preferujú rýchlu komunikáciu, vyžadujú otvorenosť a transparentné vedenie. Potrebujú tiež rýchlu spätnú väzbu, jasné očakávania od nadriadených a dynamickejší kariérny rast,“ vysvetľuje PR manažérka Ľubica Melcerová z firmy Alma Career Slovakia, ktorá stojí za portálom profesia.sk.
Technologická obratnosť môže byť na trhu práce veľkou výhodou, najmä pre skúsenosti s využívaním sociálnych sietí, umelej inteligencie či robotiky. Na druhej strane však túžba po rýchlom kariérnom raste robí zo „zetkárov“ nestálych a menej lojálnych zamestnancov.
Nie sú ochotní obetovať práci toľko času a energie ako generácie pred nimi, ktoré často pracujú aj počas choroby či dovolenky, zdôrazňuje Melcerová. Oveľa viac sa podľa nej starajú o duševné zdravie a dbajú na rovnováhu medzi súkromným a pracovným životom. Teda o hodnoty, ktoré generácie pred nimi objavia často až pred dôchodkom, ak vôbec.
Príkladom je práca z domu, ktorú vnímajú mladí ako samozrejmosť, kým pre staršie generácie je to dlho nepoznaný benefit, ktorý sa začal výraznejšie využívať až počas covidu. Generáciu Z najviac frustrujú rutinné úlohy. Keď v nich nevidí zmysel, rýchlo stráca motiváciu. Je pre ňu ťažké vydržať pri náročnejšej práci a často hľadá skratky.
Toto sa zdá byť typickou črtou mladých – chcú napredovať rýchlejšie, ísť za lepšou ponukou, uprednostniť to, čo je pre nich výhodnejšie, aj na úkor stability. Podobne ako v počítačovej hre chcú rýchlo prekonať prekážky a dostať sa na čo najvyšší level. Je pre nich ťažké pochopiť, že v reálnom živote na to nie je presný a zaručený návod.
Keď sa im nepodarí rýchlo sa dostať na požadovaný level, majú tendenciu vypnúť a prejsť do inej hry – teda odísť inde. Potvrdzujú to aj dáta z najnovšieho prieskumu JobsIndex. Za posledných 12 mesiacov zmenilo zamestnávateľa 27 percent zamestnancov z generácie Z, zatiaľ čo vo veku 45 až 54 rokov to bolo 12 percent a z tých po 55. roku iba 9 percent.
Ako neodbiehať na Instagram
Pre zamestnávateľov je nová generácia stále hádankou. Husákove deti, teda generácia X, narodená medzi rokmi 1965 a 1980, je známa svojou pracovitosťou a skromnosťou. Je zvyknutá najskôr dokázať svoju hodnotu, až potom žiadať o zvýšenie platu. Podobne to platí o dnešných tridsiatnikoch až štyridsiatnikoch, teda generácii Y – mileniáloch. Mnohé konzervatívne firmy preto radšej siahnu po ľuďoch pred dôchodkom ako po mladých absolventoch.
Nedostatok ľudí však firmám nedovolí príliš si vyberať, a tak si musia nájsť cestu aj ku generácii Z. „Pracujeme s nimi už dlhšie a vidíme viacero výziev, typických pre túto generáciu,“ priznáva Martin, manažér hotela na južnom Slovensku. „Vyžadujú si aktívny prístup, jasnú spätnú väzbu a rýchle riešenie problémov, s ktorými sa stretnú. Ak sa ich otázky alebo frustrácie neriešia, už pri prvých prekážkach sa vzdávajú a zvažujú odchod,“ dodáva.
Skúsenosti podľa neho ukazujú, že generácia Z oceňuje zmysluplnosť práce, transparentnú komunikáciu a férové podmienky. Dôležité je, aby mladí videli priestor na osobný rast a rozvoj kompetencií. Ak cítia stagnáciu alebo nejasné očakávania, rýchlo strácajú motiváciu.
Digitálne prostredie a neustála online komunikácia sú pre nich prirodzené, takže výzvou je udržať ich pozornosť, pretože ich to často ťahá prerušovať prácu a sledovať sociálne siete či chatovať, čo ovplyvňuje ich výkon.
„Zároveň však platí, že pri správnom vedení, dôvere a motivácii dokážu priniesť kreativitu a rýchlu adaptáciu na nové technológie, čo je v cestovnom ruchu veľkou pridanou hodnotou,“ vysvetľuje si Martin. „Ich zručnosti využívame v marketingových kampaniach, najmä na sociálnych sieťach.“
Na druhej strane manažér pražskej technologickej firmy Pavel nesúhlasí s paušálnym pohľadom na generácie. „Je to umelé a škodlivé, sú to normálni zamestnanci,“ vysvetľuje. „Ako každý, potrebujú peniaze a ponúkajú za to svoj čas, skúsenosti, vzdelanie a energiu.“
Umelá alebo ľudská inteligencia?
Dokážu sa firmy prispôsobiť svojim najmladším prírastkom, vyžadujúcim iný prístup? Podľa Melcerovej sú mnohé z nich pripravené poskytnúť svojim zamestnancom možnosť flexibilnej práce a firemnú kultúru s otvorenou spätnou väzbou, kopírovaním technologických trendov a ponukou benefitov.
Generácia Z by sa však najradšej klasickým zamestnaniam vyhla. Ideálom jej príslušníkov je stať sa influencerom, obchodovať s kryptomenami či rozbiehať startupy. Túžia po slobode, finančnej nezávislosti a živote podľa vlastných pravidiel. Prieskum agentúry Harris Poll v USA prezrádza, že mladí chcú dosiahnuť finančnú nezávislosť priemerne už v 32 rokoch. Odmietajú preto klasické pracovné úväzky.
Keďže informačné technológie sú im blízke, ľahko si nájdu prácu pri správe sociálnych sietí, dátových centier alebo mobilných operátorov a pracujú na diaľku. Často sa však púšťajú aj do „nudných“ povolaní, ako je účtovníctvo alebo finančné analýzy či výpočty. Mnohí sa stávajú digitálnymi nomádmi, žijú v tropických krajinách a jediné, čo ich spája s ich prácou, je notebook alebo smartfón.
Zatiaľ sa zdá, že najväčším konkurentom pre generáciu Z je umelá inteligencia. Podľa britského denníka The Guardian prieskum medzi manažérmi ukázal, že 41 percent z nich už AI využíva na znižovanie počtu zamestnancov. Postihuje to hlavne absolventov, ktorým rušia pozície a vzdelávanie nahrádzajú automatizáciou.
Pre mladých je preto kľúčové naučiť sa využívať chatboty tak, aby im slúžili, nie ich nahradili. Práve na to je kľúčová kreativita, otvorená myseľ a schopnosť hľadať riešenia aj mimo zaužívaných hraníc. Majú na to dobré predpoklady a výbavu presadiť sa vo svete, ktorý bude o 10 až 20 rokov iný, ako je dnes.
