Peking v uplynulom týždni oznámil vyšetrovanie najvyššie postaveného muža čínskej armády, generála Čanga Jou-sia. Dôvodom je „vážne porušenie disciplíny a zákona“. Ide o formuláciu, ktorú čínske orgány používajú ako oficiálny rámec pri disciplinárnych a protikorupčných zásahoch, no v tomto prípade má mimoriadnu váhu.
Čang totiž ako podpredseda Ústrednej vojenskej komisie stál v hierarchii ozbrojených síl hneď pod prezidentom Si Ťin-pchingom a dlhé roky patril medzi najvplyvnejších vojenských lídrov krajiny. Spolu s ním čelí rovnakému typu obvinení aj náčelník štábu vojenskej komisie Liou Čen-li.
Podľa agentúry ČTK, odvolávajúcej sa na zdroj Associated Press ide o najviditeľnejší zásah do armádneho velenia za dlhé obdobie. Vývoj pozorne sleduje aj Taiwan – demokraticky spravovaný ostrov pri čínskych brehoch, ktorý Čína považuje za svoju vzbúrenú provinciu. Je v prvej línii prípadnej vojenskej eskalácie v regióne.
Čistka v armáde ako skúška lojality
Zásah zapadá do širšieho rámca protikorupčnej kampane, ktorú Si Ťin-pching vedie od roku 2012 a ktorá opakovane zasiahla aj armádu. Tentoraz však nejde len o ďalší exemplárny prípad. Vyšetrovanie človeka z absolútnej špičky velenia naznačuje, že v Pekingu sa riešia hlbšie otázky vnútorného usporiadania moci, disciplíny a osobnej lojality voči najvyššiemu vedeniu.
Analytici citovaní britským denníkom The Guardian upozorňujú, že Čanga Jou-sia dlhodobo považovali za skúseného vojenského profesionála a zároveň človeka blízkeho prezidentovi. Práve to robí jeho pád politicky citlivým.
Ak ani osobnosť s takýmto postavením nie je nedotknuteľná, ide o jasný signál, že protikorupčná kampaň nemá „bezpečné zóny“ a že kontrola nad armádou zostáva pre Si Ťin-pchinga absolútnou prioritou.
Takýto vývoj prirodzene zvyšuje nervozitu v regióne. Taiwan označil zmeny vo vrcholnom čínskom vojenskom vedení za neobvyklé a dal najavo, že ich nevníma ako faktor znižujúci hrozbu zo strany Pekingu. Taiwanský minister obrany Wellington Koo v parlamente zdôraznil, že Tchaj-pej bude situáciu pozorne sledovať a zachová plnú obrannú pripravenosť.
Pre Taiwan nie je kľúčové len to, kto v Pekingu padá, ale čo to znamená pre schopnosť čínskej armády plánovať a realizovať operácie. Čistky môžu krátkodobo oslabiť koordináciu a rozhodovanie. No zároveň môžu viesť k vytvoreniu ešte disciplinovanejšieho a politicky poslušnejšieho velenia, čo by v dlhšom horizonte mohlo predstavovať vyššie bezpečnostné riziko.
Prečítajte si aj:
Americká touha po Grónsku má dlouhé kořeny. Nikdy ale žádný prezident nehrozil invazí
Šumy zo zákulisia a motív puču
Do tejto napätej atmosféry prenikli počas víkendu aj hlasy zo zákulisia, ktoré situáciu vyhodnotli ako pokus o puč zo strany časti armádnych štruktúr. Nešlo o oficiálne tvrdenia, ale o informácie z neformálnych komunikačných kanálov, ktoré následne presiakli aj do západných médií.
Podľa austrálskeho bezpečnostného analytika Carricka Ryana, bývalého príslušníka Austrálskych federálnych policajných zložiek, znamená aktuálna čistka v čínskom armádnom velení výraznú koncentráciu moci v rukách prezidenta Si Ťin-pchinga.
Z najvyšších veliteľov menovaných po straníckom zjazde v roku 2022 zostal vo funkcii prakticky už len jeden. Ním je Čang Šeng-min, ktorý vedie prezidentov „protikorupčný“ orgán – no ten podľa Ryana v podstate funguje ako vnútorná špionážna služba.
Komentátori stanice Sky News však upozorňujú, že v prípade Číny sa informačné vákuum často rýchlo zapĺňa dramatickými interpretáciami, ktoré vychádzajú skôr z nedostatku transparentnosti než z overených zdrojov. Čína v každom prípade prechádza tvrdou vnútornou čistkou v armádnom velení. Tá môže byť prejavom vnútorného boja o vplyv.
V systéme, kde sú ozbrojené sily úzko prepojené s komunistickou stranou, však každý zásah do vedenia armády vysiela signál o tom, kto má v rukách kontrolu nad kľúčovou inštitúciou režimu. A keď sa trasie vrchol Ústrednej vojenskej komisie, tak región – predovšetkým Taiwan – prirodzene sprísňuje pozornosť a sleduje, či sa z Pekingu nezačne ozývať aj volanie po zmene strategického kurzu.
