Experiment sa nevydaril
„Experiment s názvom novela Trestného zákona v časti korupcie a zvlášť zmena organizačnej štruktúry orgánov Policajného zboru sa nevydarili. Inštitucionálny rámec a stav boja proti korupcii v roku 2025 je katastrofálny.“
To nie sú slová radikálneho kritika súčasnej vlády, ale výrok generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Konštatoval to na tlačovej konferencii, zvolanej v súvislosti s jeho pondelkovým stretnutím s predsedom vlády Robertom Ficom.
Rokovanie si vyžiadal premiér – dôvodom stretnutia bola príprava podkladov k siedmej správe o stave právneho štátu, ktorú každoročne vypracováva Európska komisia. Premiér na stretnutí vyjadril nesúhlas so stanoviskom generálnej prokuratúry k hodnoteniu boja proti korupcii v SR.
„Premiér prišiel s tým, či to stanovisko vieme prehodnotiť, či sa prípadne dá v tejto súvislosti uskutočniť nejaké ďalšie kolo expertných rokovaní,“ povedal Žilinka. Odmietol túto žiadosť a trval na svojom kritickom stanovisku nielen k stavu boja proti korupcii´, ale aj k legislatívnemu konaniu pri viacerých zákonoch.
Opäť ich označil za paródiu na legislatívny proces. Predseda vlády na stretnutí podľa Žilinku prezentoval názor, že ich hodnotenie situácie boja s korupciou je zásadne odlišné.
Výrazný pokles stíhanej korupcie
Podľa Žilinku sú dôvodom katastrofálneho stavu zmeny v trestných zákonoch a zrušenie NAKA. Žilinka na tlačovke argumentoval aj výrazným znížením počtu korupčných prípadov i počtu obžalovaných za tieto trestné činy.
Podľa generálneho prokurátorabolov roku 2025 o 70 percent menej odstíhaných osôb než v roku 2024 a o 67 percent menej obžalovaných. V porovnaní s rokom 2023 nastal pokles o 56 percent pri odstíhaných a 40 percent pri obžalovaných.
„Táto štatistika nevyjadruje nejaký kontinuálny priebežný trend znižovania počtu korupčnej trestnej činnosti. To je jednoducho skok, ktorý musí mať svoje vysvetlenie a odmietam také vysvetlenie, že vymizla korupčná trestná činnosť,“ povedal Žilinka.
Dokonca vlani nebol na Slovensku odhalený ani jeden korupčný prípad na takzvaných najvyšších miestach, zdôraznil Žilinka.
Chybný je aj legislatívny proces
Jedným z dôvodov tohto stavu je podľa Žilinku aj skrátené legislatívne konanie pri trestných zákonoch a obchádzanie pripomienkového konania, kde by generálna prokuratúra a odborná verejnosť mohli upozorniť na chyby a riziká predkladanej legislatívy.
Poslednú novelu Trestného zákona poslanci dokonca ešte počas prerokovávania v skrátenom legislatívnom konaní doplnili o viacero prílepkov, čo vyústilo do podania viacerých podnetov na Ústavný súd – jeden z nich podal aj Žilinka.
Konflikt medzi Žilinkom a koalíciou vyvolal aj zákon, ktorým bol zrušený Úrad na ochranu oznamovateľov a nahradený novou inštitúciou. Účinnosť tohto zákona pozastavil Ústavný súd a Európska komisia preň v januári začala konanie proti Slovensku.
Diametrálne odlišné reakcie
Reakcie na vyhlásenia generálneho prokurátora boli prirodzene diametrálne odlišné. Policajný zbor zásadne odmietol „tvrdenia generálneho prokurátora o tom, že by systematicky zlyhával pri vyšetrovaní korupcie.
Za celý uplynulý rok nebolo ani vedenie Policajného zboru ani príslušné špecializované útvary zo strany generálnej prokuratúry oficiálne upozornené na systémové nedostatky, ktoré dnes verejne odprezentovali na tlačovej konferencii.
Generálna prokuratúra má zo zákona silné a priame nástroje dozoru nad vyšetrovaním. Má možnosť dávať záväzné pokyny, rušiť nezákonné rozhodnutia a vyžadovať nápravu.
Ak by skutočne dochádzalo k zlyhaniam v boji proti korupcii, prokuratúra mala nielen možnosť, ale aj povinnosť konať. To sa však nestalo“, tvrdí Polícia SR.
Podľa opozičných strán by primeranou reakciou na tieto slová generálneho prokurátora mala byť demisia prinajmenšom ministra spravodlivosti Borisa Suska a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka.
Naopak podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák vyhlásil, že ak generálny prokurátor kritizuje stav boja proti korupcii, tak kritizuje sám seba, pretože „otázku boja proti korupcii a trestného konania ako takého má predovšetkým na starosti generálna prokuratúra“.
Podľa Kaliňáka má generálny prokurátor možnosť kedykoľvek prísť na vládu a prebrať prípadné zmeny Trestného zákona.
Ak chce vláda Žilinkovi vyhovieť, mám pre ňu sarkastické odporúčanie. Vráťte do služby tzv. čurillovcov – je veľmi pravdepodobné, že počet stíhaných korupčných prípadov by v krátkom čase veľmi výrazne narástol.
