Štát žije zvyčajne na dlh a požičať mu je lákavé. Nielen banky, poisťovne a investičné fondy zarábajú na úrokoch, ktoré im krajiny platia. Štáty si čoraz častejšie požičiavajú aj od svojich občanov.
Slovensko už druhý rok po sebe vydáva dlhopisy, ktoré si môže kúpiť bežný človek a nepotrebuje na to viac ako tisíc eur. Je to výhodnejšie, ako uložiť peniaze do banky? Je to bezpečnejšie, ako investovať na burze? Pre koho sú zaujímavé štátne dlhopisy pre občanov?
O tom, že by štátu mohli požičať jeho obyvatelia, sa na Slovensku hovorilo už roky. Prvý raz sa to však zrealizovalo až vlani. V marci 2025 sa otvorilo historicky prvé kolo ponuky, v ktorej si ľudia mohli kúpiť dvojročný dlhopis Investor s úrokom tri percentá ročne a štvorročný Patriot, ktorý vynáša 3,3 percenta ročne. Hodnota každého z nich bola tisíc eur.
Pôvodná ponuka cenných papierov za 400 miliónov eur sa v priebehu upisovania zvýšila na 500 miliónov, aj tak sa však vypredala za tri dni. Najväčší záujem bol medzi seniormi nad 65 rokov, najstarší záujemca mal 95 rokov.
Veľký záujem podporila aj pomerne jednoduchá forma, ako sa k dlhopisu dalo dostať – v pobočke niektorej z piatich najväčších bánk. Celkovo si aspoň jeden kus kúpilo zhruba 20-tisíc ľudí, tisícka z nich dokonca oba. Najväčšie zastúpenie mali investori, ktorí do dlhopisov vložili od 4- do 10-tisíc eur.
Nižší úrok
Predaj dlhopisov občanom tvoril iba štyri percentá z 12 miliárd eur, ktoré si štát vlani požičal. Bol to prvý pokus, veľký záujem však štát povzbudil, takže v tom plánuje pokračovať.
Ministerstvo financií preto tento rok pripravilo emisiu dlhopisov s podobným objemom, úrok je však o niečo nižší. Pri dvojročnom dlhopise je to 2,7 percenta a pri štvorročnom tri percentá ročne. Stále je to však viac, ako ponúkajú banky na termínovaných vkladoch. Navyše, vyplácané úroky z týchto dlhopisov sa už nezdaňujú.
Napriek tomu to môže byť pre občanov menej atraktívne, pretože ponúkané úroky sú výrazne nižšie ako inflácia. Tá bola vlani na Slovensku na úrovni 4 percent a patrila medzi najvyššie v Európskej únii. Tento rok má ešte ďalej rásť – na 4,4 percenta. Okrem iného aj preto, že vláda zvýšila dane a odvody firmám aj ľuďom.
Už minulý rok občania časť nakúpených dlhopisov počas najbližších mesiacov predávali na sekundárnom trhu, ako uvádza portál peniaze.sk. Dôvodom mohla byť špekulácia, ale aj sklamanie, že výnosy nepokrývajú infláciu.
Preto bude zaujímavé, ako občania na ešte nižšie úroky v porovnaní s tými vlaňajšími zareagujú. Štát však nemá dôvod ponúkať vyšší úrok. Aj tak je to viac oproti tomu, za koľko si požičiava na finančných trhoch. V januári napríklad predal dvojročné dlhopisy s úrokom 2,26 percenta.
Zahraničná tradícia
Na Slovensku sú štátne dlhopisy pre občanov novinkou, no v iných krajinách majú dlhoročnú tradíciu. Napríklad v USA, Spojenom kráľovstve či Japonsku tvoria výrazný podiel úspor obyvateľstva. Silný dlhopisový program má aj Taliansko. V Nemecku však špeciálne emisie pre občanov v roku 2013 zrušili.
Ľudové dlhopisy sú populárne v strednej Európe, najmä v Maďarsku a Poľsku, v roku 2011 ich začala vydávať aj Česká republika. Maďarsko sa pustilo týmto smerom o rok neskôr so zámerom, aby bolo menej závislé od finančných investorov a dokázalo si ľahšie požičať bez ohľadu na politické tlaky.
V roku 2019 tam napríklad prišiel na trh super dlhopis MÁP Plus s každoročným zvyšovaním úrokovej miery, takže za päť rokov držania vyniesol ľuďom v priemere 5 percent ročne bez zdanenia. Neskôr prišla vláda s protiinflačnými dlhopismi. Čím vyššia je inflácia, tým vyšší je aj ich úrok.
V roku 2023 už domácnosti vlastnili 22 percent verejného dlhu Maďarska, čo je podľa Eurostatu spolu s Maltou najviac v EÚ. Štátne dlhopisy má zhruba 1,2 milióna Maďarov. Úroky sú lákavé. Pri dlhopisoch vydávaných tento rok (vo forintoch) sa pohybujú od 6 do 7 percent ročne, uvádza web tamojšej štátnej pokladnice.
V Českej republike začali vydávať takzvané „Spořící státní dluhopisy“ v roku 2011, od roku 2019 ich nahradili Dluhopisy Republiky. Najnižšia investícia bola tisíc českých korún. Vydávali sa do roku 2022, ich úroky v českých korunách však nedosahovali výnosy v Maďarsku.
Reinvestičný 6-ročný dlhopis vydaný v roku 2019 mal napríklad prvý rok úrok len 0,5 percenta a do roku 2025 vystúpil na 4,5 percenta. Oveľa vyššie úroky priniesli podľa Ministerstva financií ČR protiinflačné dlhopisy, ktorých výnosy sa v čase vysokej inflácie v roku 2022 vyšplhali na 15 percent, o rok neskôr na 8,5 percenta. Po poklese inflácie však vlani vyniesli už iba 2,5 percenta.
Výhodnejšie? Bezpečnejšie?
Slovensko zatiaľ takúto možnosť neponúka, občanom predáva iba dlhopisy s fixným, teda pevným úročením. Ich výhodou je, že na investovanie stačí už tisíc eur, kým pri podnikových dlhopisoch treba zvyčajne aspoň 10-tisíc.
Okrem toho, že úroky zo štátnych dlhopisov sa nezdaňujú, majú aj istejšiu návratnosť, keďže firmy môžu skrachovať a nesplatiť dlhy, ako sa v minulosti stalo napríklad v prípade skupín Arca Capital alebo Helske. V prípade štátov sa tak stáva veľmi zriedkavo.
Pre najmä starších ľudí, ktorí často nedôverujú rizikovejším formám zhodnotenia peňazí, ako sú napríklad podielové fondy, je určite lepšie investovať do štátneho dlhopisu, ako držať peniaze doma v hotovosti alebo na bežnom neúročenom účte.
Výhodou je to aj pre štát, keďže v čase otrasov na finančných trhoch bývajú finanční investori často nervózni a zdráhajú sa požičiavať krajinám s vysokými dlhmi, ako sa to pred takmer dvoma dekádami stalo napríklad Grécku.
V ťažkých časoch sa teda štát môže obrátiť na občanov a získať potrebné peniaze od nich podobne, ako to urobilo napríklad Taliansko alebo Maďarsko. Práve preto je dôležité, aby si vláda udržala ich dôveru. Ak začnú občania podozrievať štát, že verejné financie nespravuje dobre, že sa stále zadlžuje a mohol by skrachovať, nebudú mu ochotní zveriť svoje peniaze.
