Poskytovanie sociálnych služieb pre odkázaných sa po takmer 20 rokoch improvizácie pre nedostatočné financovanie koncom novembra 2025 dočkalo novely zákona. Ani po dvoch rokoch práce však nie sú vychytané chyby a doriešené systémové financovanie.
Do zmeny štát dotlačila neúnosná situácia v nastavení a financovaní sociálnej sféry, ako aj záväzky Slovenska v Pláne obnovy. „Bez prijatia novely zákona by štát mohol prísť o týchto 450 miliónov eur z Európskej únie, čo bola silná motivácia,“ hovorí Lýdia Brichtová, hovorkyňa platformy SocioFórum.
Novela má svoje klady: príspevok na pomoc pri odkázanosti sa bude priznávať priamo dotknutej osobe, čo jej umožní vybrať si tú najvhodnejšiu starostlivosť. Finančná pomoc sa dostane aj ľuďom s nižším stupňom postihnutia.
Rovnako sa otvára priestor pre opatrovanie doma, po čom túži drvivá väčšina ľudí, novela pritom umožní vznik komunitných služieb. Zapojenie samospráv a ich paušálneho príspevku na sociálne služby zjednoduší súčasné výpočty, pomôže aj hospicom či domom ošetrovateľskej starostlivosti.
Novinku víta aj Zuzana Bilková z ADOS-u (Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti) v Šenkviciach: „Plusom je, že tieto služby sa budú hradiť cez štátny rozpočet. Doteraz sme na to písali každé dva roky projekt, potom nás nechali 5-6 mesiacov bez peňazí, takže januárové výplaty videli ľudia až v júli.“
Rastúce sociálne výzvy
Novela sa týka odkázaných na opatrovanie: teda zdravotne ťažko znevýhodnených ľudí a seniorov. Na Slovensku je takmer 870 000 ľudí so zdravotným postihnutím, ročne sa narodí cca 3 000 takýchto detí. Príspevky na opatrovanie a osobnú asistenciu poberalo v roku 2025 približne 90 000 ľudí mesačne.
Celkové verejné výdavky na sociálnu ochranu tvorili vlani na Slovensku podľa Správy o sociálnej situácii obyvateľstva SR až 18,18% HDP. V Českej republike to bolo o niečo viac – 19,94 % HDP. Tam štatistiky hovoria o vyše milióne ťažko zdravotne znevýhodnených, počet seniorov sa vyšplhal do úrovne pätiny obyvateľstva, čo predstavuje 2 255 887 ľudí.
Obrovskou výzvou pre obe krajiny sa stáva najmä nárast počtu seniorov, mnohí z nich pre zhoršené zdravie či stratu síl potrebujú celodennú starostlivosť. Podľa dát Štatistického úradu SR ich k 1. 10. 2025 bolo na Slovensku 1 190 000, ich počet bude pribúdať aj vďaka vlne z radov tzv. Husákových detí.
Pre opatrovanie je však kľúčový počet ľudí nad 80 rokov, ktorí tvoria viac ako tretinu klientov. Práve do tohto veku sa posúvajú silné povojnové ročníky narodenia v oboch krajinách.
Problémom je už teraz nedostatok miest v pobytových zariadeniach, podľa Brichtovej na ne čakajú v poradovníkoch tisíce ľudí. Chýba však hlavne obsluha: „Odborníci odhadujú, že len v zariadeniach sociálnych služieb chýba 25 % zamestnancov, čo predstavuje tisíce ľudí.“
To si podľa nej vyžaduje iné nastavenie pracovných podmienok, ale aj platu. Len tak je možné vrátiť zo zahraničia opatrovateľky, ktoré kúsok za hranicami dostávajú lepšie odmeňovanie.
Slovensko má podľa štatistík 1 400 zariadení sociálnych služieb, zúfalo však chýba personál – na trhu by sa hneď umiestnilo 4 000 opatrovateliek. Vďaka nedostatku pracovných síl sú niektoré zariadenia nútené zatvárať a vracať klientov do rodín.
Česká republika má vyše 1 000 zariadení sociálnych služieb. V roku 2023 však v tejto sfére tiež chýbalo 3 000 zamestnancov, ich deficit nepokryl ani vstup Ukrajincov na pracovný trh.
Na budúci rok plánuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR uvoľniť len na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia 993 miliónov eur, oproti tomuto roku konsolidácia zníži celkové výdavky na sociálnu sféru o 7,65 %.
Spor o peniaze a pravidlá hry
Sociálna sféra nie je priestorom na zbohatnutie, služby poskytujú tí, ktorým na ľuďoch záleží. Inak by to mnoho opatrovateľských služieb, ADOS-ov či denných stacionárov dávno vzdalo – podmienky fungovania, hlavne financovania boli pre tie neverejné doteraz veľmi nespravodlivé.
Napriek tomu, že zákon im ukladá takúto povinnosť, drvivá väčšina obcí im pre nedostatok financií príspevok na opatrovanie ich občana nevyplácala. Aj tie obce, ktoré príspevok dali, ho často podľa svojich možností krátili.
Ešte horšie boli na tom tí, ktorí opatrovali svojich blízkych doma: keď odišli zo zamestnania a ich jediným príjmom sa stal opatrovateľský príspevok, znamenalo to pre mnohé rodiny prepad do chudoby.
Aj to bol dôvod, pre ktorý sa novela dočkala množstva pripomienok zo strany organizácií, samotných prevádzkovateľov, ale aj zo strany komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím či opozície.
Najväčším problémom bolo financovanie: podľa Lýdie Brichtovej z platformy SocioFórum, ale aj podľa poslankyne Andrey Turčanovej z KDH boli odhady potrebných zdrojov na sociálne služby, vypracované ministerstvom, na úrovni 1 miliardy eur. V dôsledku konsolidácie však ministerstvo výšku zdrojov skresalo na 300 miliónov.
Táto suma nie je v žiadnom prípade schopná pokryť príspevok na odkázanosť všetkých občanov vo všetkých druhoch služieb. Ministerstvo hovorí o financovaní cez nárazové dotácie, tie sú však neisté a nesystémové.
Ešte vyššie doplatky
Novela má však „háčikov“ viac: napríklad doplatky klientov v pobytových a ambulantných službách neklesnú, hrozí, že budú ešte vyššie. Financovanie vybraných sociálnych služieb sa má ešte viac presunúť na samosprávne kraje.
Preberú aj doterajšie kompetencie obcí a budú prispievať na zariadenia opatrovateľskej služby a zariadení pre seniorov, prevádzkovaných neverejnými poskytovateľmi.
Lenže doteraz prispievalo na sociálne služby svojich občanov iba 8,8 % obcí, hoci ich k tomu zaväzoval zákon. Problémom boli financie: tie však nemajú ani samosprávne kraje.
Rokovania už po prijatí novely zákona priniesli kompromis v podobe dodatočných peňazí pre samosprávne kraje na najbližšie dva roky. Na financovaní sa majú rovnakou mierou podieľať spolu s ministerstvami práce, sociálnych vecí a rodiny a financií.
Výhrady mal aj najväčší poskytovateľ sociálnych služieb, Slovenská katolícka charita: „Najväčšie riziko sme identifikovali pri ambulantných službách, ktoré využíva približne 3 000 rodín kombinujúcich formálnu a neformálnu starostlivosť. Navrhovaný zákon by spôsobil pokles štátnej podpory. Rodiny by museli doplácať, čo by ohrozilo to udržateľnosť služieb.“
O rovnakom probléme hovorí aj Lýdia Brichtová: pri kombinácii starostlivosti doma s ambulantnou a terénnou sociálnou službou by hrozilo, že to rodiny nebudú vládať finančne utiahnuť, čím by boli ohrození tak odkázaní, ako aj ambulantné služby. Charita však prijala navrhnuté riešenie cez príspevok na pokrytie výpadkov a bude pozorne sledovať aplikáciu zákona v kritických miestach.
Chaos a byrokracia
Zuzana Bilková z ADOS-u Šenkvice upozorňuje, že napriek zvýšeným platbám štátu na opatrovanie a osobnú asistenciu to klientom nepomôže: „Náklady na jedného sú okolo 3 000 eur na mesiac, len práca opatrovateliek stojí 2 000 eur mesačne. Ak sa zrátajú ešte aj náklady na stravu, energiu, pranie či výjazdy, ktoré budú zas po konsolidácii vyššie, budú doplatky zo strany klienta či jeho rodiny minimálne vo výške 1200-1400 mesačne, ak nie viac.“
Štátne peniaze nestačili na financovanie nákladov ich služby doteraz, nebudú stačiť ani teraz. Podľa Bilkovej si prilepšia opatrovatelia doma, opatrovanie ich stojí v nákladoch menej ako pri formálnom opatrovaní cez organizácie.
Nedotiahnuté zásadné veci týkajúce sa financovania a nejasných pravidiel si budú vyžadovať nekonečnú byrokraciu s otáznym výsledkom. „Dva roky, čo to chystali, bolo ticho, pritom sľubovali ročný pilotný projekt, aby sa vychytali muchy,“ pripomína sklamane Bilková. Štart sociálnej sféry v novom roku nebude až taký hladký, ako mohol byť.
Čierny Peter v podobe starostlivosti o zháňanie peňazí na financovanie sociálnych služieb sa štát pokúša presunúť z obcí na samosprávne kraje. Dlhoročné zaostávanie v oblasti chýbajúcich pracovných síl, zariadení, platových podmienok a plynulého financovania však ostáva na konte štátu.
