Slovenské zdravotníctvo opäť bojuje s vysokými teplotami a chýbajúcimi klimatizáciami. Počas júnovej vlny horúčav sa teploty v niektorých nemocniciach vyšplhali nad 40 stupňov.
V jednej z pacientskych izieb Univerzitnej nemocnice Ružinov v Bratislave namerali 42,7 stupňa Celzia. Na operačnej sále maxilofaciálnej chirurgie skolabovala inštrumentárka, informoval denník SME.
Pre pacienta, ktorý sa zotavuje po operácii alebo podstupuje náročnú liečbu, je takáto teplota ďalšou záťažou. Pre zdravotníka, ktorý musí v horúčave niekoľko hodín operovať alebo asistovať pri zákroku, zase znamená vyčerpanie a zhoršené pracovné podmienky.
Horúčavy sa ešte neskončili. Ako slovenské nemocnice zvládnu ďalšie extrémne dni s nedostatočným vybavením?
Otázka pohodlia?
Práve tu sa však rozchádzajú pohľady na to, čo vlastne klimatizácia v nemocnici znamená. Kým v súkromnej sfére je to skôr otázkou komfortu, lekári upozorňujú, že v zdravotníckom zariadení ide o oveľa viac.
Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský pre televíziu STVR upozornil, že v niektorých nemocničných budovách je centrálna klimatizácia výnimkou. Chladenie sa preto často rieši individuálne a podľa dostupných možností, neraz aj vďaka sponzorským darom.
„Nechcel by som byť operovaný lekárom, ktorému kvapká z čela pot do rany. To nie je nejaký nadštandard ani nejaký extra komfort. Optimálna teplota je normálne prostredie na to, aby sme pacienta vyliečili,“ hovorí Visolajský pre portál aktuality.sk.
Jeho slová vystihujú podstatu problému. Pacient nejde do nemocnice za pohodlím. Ide tam preto, aby dostal bezpečnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť. A tú treba poskytovať aj vtedy, keď vonku teplota atakuje rekordy.
Podobne sa na problém pozerá aj Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP). Upozorňuje, že extrémne teploty môžu byť rizikové najmä pre seniorov, deti, chronicky chorých a pacientov po operáciách.
Vysoké teploty môžu podľa asociácie viesť k dehydratácii, zhoršeniu zdravotného stavu či kolapsom. Problém sa však týka aj zdravotníkov. Dlhodobá práca v horúčave môže spôsobiť vyčerpanie, zníženú koncentráciu alebo kolaps.
V prieskume AOPP označilo 67 percent respondentov zvládanie horúčav a vysokých teplôt za najväčšiu zdravotnú výzvu počas leta.
Podľa asociácie by nemocnice mali mať pripravené konkrétne krízové plány. Nie až vtedy, keď teplota prekročí kritickú hranicu, ale ešte pred príchodom horúčav.
Z vyjadrenia ministerstva zdravotníctva pre Téma21 vyplýva, že jednotné odporúčanie pre nemocnice nemá.
Minister hovorí o miliardách
Minister zdravotníctva Kamil Šaško problém nespochybňuje. Upozorňuje však na realitu slovenských nemocníc. Podľa neho zápasia s historickým investičným dlhom v miliardách eur.
„Pri obmedzených zdrojoch mám ako minister povinnosť uprednostniť to, čo zachraňuje životy každý deň v roku: tomografy, magnetické rezonancie a skríningové zariadenia, ktoré slúžia pacientom. To nie je nezáujem o komfort pacientov, to je zodpovednosť za ich životy,“ uviedol Šaško.
Minister hovorí, že potreby nemocníc rieši s riaditeľmi. Nechce sľubovať rýchle riešenia, ktoré by technicky nefungovali a vysvetľuje, prečo nie je možné namontovať klimatizáciu do každej starej nemocnice.
„Klimatizácia dnes, žiaľ, nie je štandardom a v starších nemocničných budovách ju ani nemožno jednoducho doinštalovať, pretože si vyžaduje kompletnú výmenu elektroinštalácie a vzduchotechniky,“ tvrdí pre Téma21.
Riešenie preto vidí najmä v modernizácii. Pri rekonštrukciách a výstavbe nových nemocníc má byť klimatizácia samozrejmosťou. Ako príklad uvádza nemocnicu v Kráľovskom Chlmci a ďalšie zariadenia financované z Plánu obnovy.
To je však riešenie, ktoré sa týka predovšetkým budúcnosti. Pacientov, ktorí počas vlny horúčav ležia v starých budovách zaujíma, čo sa dá urobiť teraz. Práve tu začína príbeh akčných občanov.
Riešenie prichádza zdola
Tri aktivistky z Bratislavy – režisérka Zuzana Marianková, podnikateľka Milena Bobeková a jej dcéra Simona rozbehli na platforme Donio zbierku na klimatizácie pre štátne nemocnice.
Jej iniciátorky už majú skúsenosti so zbierkou pre zdravotníctvo. V roku 2024 vyzbierali približne 330-tisíc eur na rekonštrukciu oddelenia neonatológie v Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach.
Cieľom je vyzbierať 380-tisíc eur a zabezpečiť tak približne 200 klimatizačných jednotiek. Peniaze majú pokryť nákup zariadení, ich montáž a potrebné technické úpravy.
Klimatizácie majú smerovať predovšetkým do priestorov, kde sú hospitalizovaní najzraniteľnejší pacienti a kde vysoké teploty môžu predstavovať najväčšie riziko. Montovať sa budú tam, kde to dovolia technický stav budovy a dostatočný výkon elektrickej siete.
Zatiaľ sa vyzbieralo vyše 14-tisíc eur. Organizátorky zbierky symbolicky nastavili cieľovú sumu na 380-tisíc eur, čo boli približné náklady na tohtoročnú uzavretú Cyrilometodskú oslavu vládnych politikov na Devíne.
