„Strategické prebudenie. Viac jednoty a solidarity na zabezpečenie našej európskej nezávislosti. To bol zmysel nášho stretnutia v Paríži so slovenským predsedom vlády.
Náš európsky a bilaterálny program nám musí umožniť urýchliť pokrok v tom podstatnom – v oblasti energetiky, konkurencieschopnosti, obrany, ale aj ochrany našich demokracií, založenej na hodnotách Európskej únie.“
Napísal po stretnutí s Robertom Ficom francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Sú to určite nečakané slová jedného z lídrov EÚ a popredného člena „koalície ochotných“ na adresu politika, ktorý bol doteraz právom vnímaný ako problémový člen EÚ a neraz vystupoval ako promoskovský agent.
Nedôveryhodný
Fico sa pre väčšinu európskych lídrov stal nedôveryhodným partnerom odvtedy, ako začiatkom marca 2024 po samite v Paríži prezradil interné informácie o tejto debate lídrov.
Fico ešte počas letu domov vyzradil, že na samite sa rokovalo aj o ochote členských krajín poslať svojich vojakov na Ukrajinu. Kremeľ jeho informácie privítal, Macron o Ficovi konštatoval, že má blízko k Moskve a Fico už pozvánku na takéto stretnutia nedostal.
Takisto dodajme, že viacero kontroverzných stanovísk slovenského premiéra voči spoločnej politike a záujmom EÚ, či podkladanie sa Putinovi boli prejavom politiky, ktorú sám Fico pomenoval slovami, že „ak má EÚ skapať, tak nech skape“.
Znevažovanie EÚ sa dostalo do jeho slovníka aj po stretnutí s Donaldom Trumpom. Toto stretnutie Robert Fico označoval ešte počas letu domov ako veľmi pozitívne:„Cesta do Spojených štátov bola naším ďalším úspechom, tak ako to bolo s cestami do Ruska či Číny…
Americkí predstavitelia sa zaujímali o naše postoje, lebo vedeli, že nie sme bruselskí papagáji a na vojnu na Ukrajine vyjadrujeme vlastné suverénne názory… Nevyhli sme sa ani hodnoteniu Európskej únie. Bola úplná zhoda v nazeraní na Úniu ako inštitúciu v hlbokej politickej kríze.“
Vystrašený
Preto bolo priam šokom, keď predseda SNS Andrej Danko v diskusii Slovenského rozhlasu povedal, že Fico je po stretnutí s Trumpom vystrašený. Fico tieto Dankove slová popieral.
Jeho stretnutie s Trumpom sa však dostalo do úplne iných súvislostí, keď bruselský denník Politico zverejnil, čo Robert Fico počas neformálneho summitu viacerým politikom o Trumpovi povedal. Podľa neho americký prezident prišiel o rozum a je nebezpečný.
Samozrejme, Robert Fico neskôr popieral, že by sa takto na adresu amerického prezidenta vyjadril. Napokon, nič iné mu ani neostalo, lebo takéto výroky na adresu amerického prezidenta, keby hneď aj boli pravdivé, sa jednoducho nepoužívajú. Ani medzi oveľa dôveryhodnejším partnermi ako sú európski politici, ktorí nie sú Robertovi Ficovi priam naklonení.
Napokon, viete si predstaviť príčetného politika akejkoľvek krajiny, tobôž malej stredoeurópskej, ako verejne vyhlási, že počas hodinového rozhovoru s najmocnejším politikom sveta si uvedomil, aký nebezpečný pre svet je tento politik a viackrát sa dokonca pristihol pri podozrení, že americký prezident nie je celkom pri zmysloch?
Iste, podobné podozrenia má našinec pri viacerých verejných prejavoch Donalda Trumpa a vysvetľuje si ich ako prejavy vysokého veku, narcizmu a nekritického okolia. Ale to si ponechá pre seba, nanajvýš dá na status na facebooku. Ale povedať to v toxickom prostredí vrcholovej politiky?
Zrejme aj toto je podporným argumentom, že takéto niečo môže povedať len extrémne vydesený muž. Napokon, na to, aby ste boli vydesení z Trumpa, si niekedy stačí pustiť správy. Jasné je však aj to, že do Trumpovej blízkosti sa Fico tak skoro nedostane a jeho politika na všetky svetové strany dostala brutálnu trhlinu.
Usvedčený a prebudený?
Pravdivosť kontroverzných vyjadrení Roberta Fica o Trumpovi potvrdila pre denník N aj spoluautorka spomínaného článku denníka Politico Zoya Sheftalovich. Jej argumentácia vyzerá veľmi presvedčivo a ako dlhoročnému novinárovi sa mi zdá, že denník Politico urobil všetko ako mal, aby svoj článok vedel obhájiť.
Zdá sa teda, že práve nedávne rokovanie s Donaldom Trumpom na Floride stojí za „strategickým prebudením“ slovenského premiéra. Čo samozrejme bude potrebné dokazovať nielen verbálne zoči-voči francúzskemu prezidentovi, ale aj v dennej praxi.
Autor článku si dovolí zapochybovať, či toho bude Robert Fico dlhodobo schopný. Je možné, že Fico bude podporovať EÚ v jej kľúčových otázkach energetiky, konkurencieschopnosti a obrany a francúzske podniky dostanú šancu angažovať sa na Slovensku v jadrovom programe a obrannom priemysle.
Ak by sa však mal Robert Fico cítiť byť zaviazaný aj v otázkach „ochrany našich demokracií, založenej na hodnotách Európskej únie“, musel by zásadne preformulovať svoju politickú DNA.
A začať napríklad pri rokovacom poriadku slovenského parlamentu, etickom kódexe, prílepkoch Trestného zákona, ktoré má na stole Ústavný súd, zmene postoja k opozičným návrhom…
Malo by mu byť takisto jasné, že druhá šanca sa dáva iba raz. Ak by európski lídri a koalícia ochotných vzali Fica na milosť, boli voči nemu ústretoví a vnímali ho ako (konečne) stabilného partnera na východnom krídle NATO, Fico si už nemôže dovoliť ešte raz sklamať. Či je Robert Fico až taký vydesený, uvidíme vo veľmi krátkom čase.
