Letecké a raketové útoky, drony lietajúce nad ropnými tankermi a ťažnými zariadeniami. Hormuzský prieliv a celý Perzský záliv sa v posledných dňoch opäť stali miestom ozbrojených útokov.
Potom čo Irán zaútočil na niektoré lode plaviace sa úžinou, prišli odvetné údery stíhačiek a rakiet americkej armády. Nasledovali útoky Iránu na americké základne, ale aj civilné ciele v Bahrajne, Katare či dokonca v Jordánsku. Napätie opäť rastie, lodná doprava sa ochromila a ceny ropy znova vyskočili.
Monitorovacia spoločnosť MarineTraffic podľa agentúry Reuters hlási, že Hormuzským prielivom prešlo cez víkend o polovicu menej lodí ako v predchádzajúcich dňoch. Kým po uzavretí prímeria to bolo 10 až 20 veľkých oceánskych lodí denne, počas víkendu by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky.
Voľná plavba Hormuzský prieliv v Perzskom zálive je pre svetovú ekonomiku životne dôležitá, veď cez prechádza približne pätina dodávok ropy a tretina skvapalneného zemného plynu. Počas vojny medzi USA, Izraelom a Iránom museli rafinérie čerpať zo zásob, ktoré už minuli, a sú odkázané na nové dodávky surovín.
Ak by sa zásoby neobnovili, ceny ropy by opäť vyskočili nad sto dolárov za barel (159 litrov), výrazne by zdražel aj plyn. A drahšie by boli následne aj pohonné hmoty, hnojivá, plasty, ďalšie chemické produkty, potraviny a postupne všetky tovary.
Lákavý prieliv
Hormuzská úžina a plavba cez ňu sa stala kľúčovým bodom dosiahnutia trvalej dohody medzi USA a Iránom. Irán od začiatku tvrdí, že bude plavbu lodí kontrolovať a vyberať za ňu poplatky spolu s Ománom na druhom brehu úžiny.
Spojené štáty to, naopak, rozhodne odmietajú a presadzujú, aby bola plavba neobmedzená a bez poplatkov, rovnako ako inde v medzinárodných vodách. Inak by sa túžba ovládať prielivy a ťažiť z nich rozmohla po celom svete a skúšali by to aj iné krajiny – napríklad Španielsko, Maroko, Francúzsko či Spojené kráľovstvo – v Gibraltárskom či Lamanšskom prielive.
Poplatky sa zatiaľ vyberajú iba v umelo vybudovaných prieplavoch ako Suez v Egypte či Panamský prieplav.
Pred uzavretím prímeria niektoré krajiny Iránu zjavne platili za to, že ich lodiam dovolil prejazd Hormuzom, hoci oficiálne to nepriznávali. Potom však platby zastavili, Irán sa začal vyhrážať a neskôr aj útočiť na niektoré lode pod zámienkou, že „neposlúchli pokyny“.
Strážni anjeli
Spojené štáty okamžite zareagovali údermi na iránske pozície a prezident Donald Trump vyhlásil, že preberú kontrolu: „Ponecháme si ten prieliv a zrejme budeme riadiť prevádzku v ňom. Staneme sa jeho ochrancom, budeme anjelom strážcom prielivu. A za to by nám mali platiť,“ cituje ho agentúra Reuters.
„Zaplatia nám veľa peňazí. Budú platiť, pretože sú to bohaté krajiny. Sú to naši spojenci a nemôžu od nás očakávať, že to budeme robiť zadarmo,“ vysvetľuje ďalej Trump. Neskôr dokonca ohlásil, že USA obnovujú blokádu iránskych lodí v Hormuzskom prielive.
Irán reagoval, že prieliv ostane uzavretý, až kým USA neprestanú zasahovať do riadenia prevádzky v Hormuzskej úžine a neprenechajú ju na dohodu tamojších krajín. V skutočnosti ide iba o dohodu medzi Iránom a jeho spojencom Ománom.
„Každý pokus americkej armády o tranzit cez prieliv bez koordinácie s ozbrojenými silami Iránu vyvolá silný odpor,“ cituje Reuters vyjadrenie Chatáma al-Anbiju, ktorý je súčasťou velenia iránskej armády. Akúkoľvek spoluprácu iného štátu v regióne s USA bude podľa neho krajina považovať za vojnu voči Iránu. Ak by sa boje rozšírili do celého regiónu, vinu za to ponesú USA a ich spojenci. Irán bude vyžadovať autoritu a kontrolu nad Hormuzským prielivom.
Ostré vyjadrenia a ozbrojené údery z oboch strán sú len kulisou rokovaní o ďalšom usporiadaní plavby strategickou úžinou. Irán dokonca jej blokádu považuje za silnejšiu kartu ako svoj jadrový program. Poplatky za tovar, ktorý Hormuzom prechádza, by boli masívnym prínosom pre financovanie islamistického štátu a jeho teroristických aktivít v zahraničí.
Drahé palivá
Ceny ropy zareagovali na obnovenie bojov najprv len mierne. Po víkendovej výmene útočných vyjadrení z oboch strán však vyleteli prudko nahor. Európska ropa Brent sa v pondelok večer predávala už za 83 amerických dolárov za barel, hoci minulý týždeň bola len tesne nad 70 dolármi.
Posledný týždeň zdražovania na burze sa už odrazil vo vyšších cenách pohonných hmôt na čerpacích staniciach v Európe. Najmä nafta, ktorá rýchlo reaguje na zmenu cien ropy, zdražela o zhruba desať centov na liter a v západnej Európe sa tak ceny palív opäť priblížili k dvom eurám za liter.
Ceny bude tlačiť hore aj rozbiehajúca sa turistická sezóna či vyššie marže rafinérií. Tie sa snažia nepredávať pohonné hmoty za každú cenu, ale vytvoriť si zásoby na horšie časy, keď ich budú môcť predať drahšie. Celá situácia napokon povedie k väčšiemu príklonu zákazníkov k elektrickým a hybridným modelom áut, ktoré sú nezávislé od výkyvov na trhu s ropou.
