Epos o Gilgamešovi
Medzi najstaršími zmienkami o športe dominovalo zápasenie. Ide o sumerskú bronzovú sošku dvoch zápasníkov z 26. storočia pred naším letopočtom alebo o starobabylonskú písomnú tabuľku z 18. storočia p. n. l., na ktorej sa nachádzal text eposu o Gilgamešovi.
Tento epos má sumerský pôvod v treťom tisícročí p. n. l. a spomína sa v ňom aj potopa sveta, taká známa zo starých biblických textov. Pre náš text je dôležitá pasáž o konflikte uruckého kráľa Gilgameša so stepným mužom Enkiduom:
„Enkidu zahatal bránu, zahatal bránu nohou, Gilgamešovi vstúpiť nedovolil! Chytili sa za pás ako zápasníci, v kolenách poklesli. Bránu vyrazili, pánty vyvalili a steny sa triasli.“ Zápasenie teda poznali už starí Sumeri.
Homérova Ílias
Jeden z najstarších opisov športového zápolenia sa nachádza v Homérovom epose Ílias:
„Vtom vybehol rýchlo Oileov syn a za ním hnal sa Odyseus božský tesne tak, ako je pri prsiach ženy s prekrásnym pásom palica tkáčska, čo zručne ju svojou pritiahne rukou, snažiac sa pretiahnuť osnovou nite a drží ju tesne pri samých prsiach.
Tak blízko Odyseus bežal a šliapal nohami do jeho stôp skôr, ako ich prach mohol zakryť.“ Je to aj jedna z najkrajších športových reportáží – zrejme nejestvuje športový redaktor, ktorý by nezávidel Homérovi ten skvelý obraz dramatickosti súboja:
„Odyseus šliapal nohami do jeho stôp skôr, ako ich prach mohol zakryť.“ Dnes taký vyrovnaný súboj zvyčajne rieši cieľová fotografia.
Antické a prvé moderné aténske
Podľa prevládajúceho a všeobecne akceptovaného názoru gréckych historikov sa prvé olympijské hry konali v roku 776 pred naším letopočtom. Tento rok sa stal aj východiskom gréckeho kalendára.
Tento dátum je hodnoverný najmä vďaka neprerušenému datovaniu olympiád, ktorých bolo v starovekom Grécku dokopy 293, posledná olympiáda sa konala v roku 393 nášho letopočtu.
Zrod moderných olympijských hier v roku 1896 v Aténach sa spája predovšetkým s úsilím baróna Pierra de Coubertina a obrovskou finančnou podporou gréckeho princa Konštantína, zakladateľa a prezidenta olympijského výboru hier.
Dve tretiny z 311 olympionikov pochádzali z Grécka, súťažilo sa v deviatich športoch. Vtedy sa aj prvýkrát objavilo Coubertinovo olympijské heslo – „Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa!“
Prvé zimné hry
Prvé olympijské hry v zimných športoch sa konali od 25. januára do 5. februára 1924 vo francúzskom mestečku Chamonix. Prebehli v nie celkom priaznivej atmosfére, najmä severské štáty ich vnímali ako nepríjemnú konkurenciu pre vlastné zimné športové hry.
Pôvodne ich zorganizovali ako Medzinárodný týždeň zimných športov, ale o rok neskôr ich na olympijskom kongrese v Prahe vyhlásili za prvé zimné olympijské hry. Zúčastnilo sa ich 258 športovcov, z toho 247 mužov a iba 11 žien zo 16 krajín. Bolo medzi nimi aj Československo.
Počas I. Zimných olympijských hier sa súťažilo v šiestich zimných športoch – v severskom lyžovaní, ktoré zahŕňalo beh a skoky na lyžiach, ako aj severskú kombináciu a vojenskú hliadku, čo bol predchodca dnešného biatlonu.
Ďalej sa súťažilo v krasokorčuľovaní, rýchlokorčuľovaní. boboch, curlingu a v ľadovom hokeji. Pre našich čitateľov bude zaujímavé, že krasokorčuliar Josef Slíva skončil štvrtý.
Menej sa darilo hokejistom, ktorí podľahli kanadskému tímu 0:30, prehrali aj so Švédmi 3:9 a porazili Švajčiarsko 11:2. Skončili tretí v skupine a do finálových bojov nepostúpili.
Posvätným princípom antických olympiád bolo prímerie medzi bojujúcimi gréckymi mestskými štátmi počas ich trvania. Tento hlavný princíp, ekecheiriu, dodržiavala grécka pospolitosť vyše tisíc rokov.
Zabezpečoval neutralitu a nedotknuteľnosť Olympie, na ktorej pôdu nesmeli vstupovať vojenské jednotky ani jednotlivci so zbraňami. Súčasne to zaručilo slobodnú a nerušenú cestu do Olympie a späť všetkým účastníkom hier, divákom aj delegáciám, a to aj cez územie znepriatelených štátov.
Rovnako boli počas olympijských hier zakázané všetky vojny a násilné činy, čo zahŕňalo aj popravy zločincov. V moderných dejinách olympiád sa žiaľ presadila obrátená verzia ekecheirie – keď hovorili zbrane, mlčali múzy, v tomto prípade športové.
Kvôli svetovým vojnovým konfliktom sa nekonali olympiády v rokoch 1916, 1940 a 1944, viaceré olympiády politika zásadne poznamenala – najvýraznejšie v roku 1936 v Berlíne, v roku 1980 v Moskve a v roku 1984 v Los Angeles.
Podľa zdrojov amerických tajných služieb čínski predstavitelia žiadali ruských politikov, aby útok na Ukrajinu v roku 2022 odložili až po zimných olympijských hrách v Pekingu.
ZOH v Pekingu ceremoniálne ukončili 20. februára. O štyri dni sa 24. februára začala „ruská špeciálna operácia“, brutálny útok agresora na východné oblasti Ukrajiny a na hlavné mesto Kyjev.
Toto podozrenie o čínsko-ruskej dohode priniesol The New York Timesna základe správy západných spravodajských služieb.
Víťazné krajiny
Najúspešnejšou krajinou v histórii zimných olympijských hier je Nórsko (148 zlatých, 133 strieborných a 124 bronzových medailí) pred Spojenými štátmi americkými (113 – 122 – 95) a Nemeckom (112 – 104 – 70).
V prvej desiatke nasledujú Rakúsko, Kanada, Sovietsky zväz, Švédsko, Fínsko, Švajčiarsko, Holandsko a Taliansko. Česko je v tejto tabuľke na 20. mieste (10 – 11 – 12), Československo je 22. (2 – 8 – 15) a Slovensko drží 29. miesto (4 – 4 – 2).
Nórsko má aj najúspešnejších športovcov: v prvej trojke je bežkyňa na lyžiach Marit Björgenová (8 – 4 – 3), biatlonista Ole Einar Björndalen (8 – 4 – 1) a bežec na lyžiach Björn Dählie (8 – 4 – 0).
Najdrahšie zimné olympijské hry
Organizácia olympijských hier nie je vôbec lacnou záležitosťou a priam axiómou je, že pôvodné odhady nákladov sa výrazne predražujú. Niekedy aj dvojnásobne (napríklad v Paríži alebo Soči).
Niet divu, že sa občas uvažuje o určení stálych usporiadateľských krajín, čo by znížilo náklady na výstavbu infraštruktúry. Na druhej strane by to nabúralo celosvetový charakter tejto najvýznamnejšej športovej udalosti.
Za najdrahšie olympijské hry vôbec sa považuje zimná olympiáda v Soči v roku 2014. Aj podľa vtedajšieho vicepremiéra Dmitrija Kozaka sa náklady mali vyšplhať na sumu približne 50 miliárd dolárov.
Polovicu týchto financií tvorili súkromné investície, vláda na olympiádu vyčlenila až 23,3 miliardy dolárov, z toho 6,7 mld. USD na budovanie olympijských zariadení a 16,7 mld. USD na rozvoj infraštruktúry.
Podieľal sa na tom aj nie veľmi šťastný výber miesta hier medzi pobrežím Čierneho mora a úpätím Kaukazu. Ďalšími vysokými položkami boli náklady na bezpečnosť a takisto marketing a propagácia. Olympiáda sa mala stať prestížou pre Vladimira Putina.
Po ZOH v Soči nasleduje letná olympiáda v Pekingu v roku 2008, na ktorú sa minulo asi 40 miliárd dolárov. Najviac z nich pohltili gigantické stavby ako Vtáčie hniezdo (Národný štadión) a Vodná kocka (Národné vodné centrum).
Čínski vodcovia investovali veľké sumy aj do dopravy a zlepšenia životného prostredia v meste, ktoré je typické svojimi smogovými situáciami. Podobne ako v Soči aj v Pekingu išlo o demonštráciu politickej a ekonomickej sily Číny, čo má význam najmä pre autokratických vodcov.
Najväčší dopingový škandál
So zimnou olympiádou v Soči sa spája aj najväčšia dopingová aféra v dejinách svetového športu. O tom, ako sa ruské politické a športové špičky zapojili do najväčšieho dopingového škandálu, vypovedal neskôr Grigorij Rodčenkov.
V čase olympiády bol riaditeľom moskovského antidopingového laboratória. Opísal ju v knihe Rodčenkovova aféra. Ako som odhalil Putinovo tajné dopingové impérium (presnejší názov by asi bol „ako som ho vybudoval a potom prezradil“).
Rodčenkov stál totiž nielen za prípravou zmesi steroidov, známej aj pod názvom „koktail Vojvodkyňa“, ale aj za manipuláciami so vzorkami moču a prepracovaným plánom na zahalenie stôp.
Ich súčasťou bola výmena vzoriek moču ruských športovcov za staré vzorky odobraté ešte pred začatím užívania tohto steroidu. Neskôr odišiel do USA a podľa denníka SME sa stal sa chráneným svedkom výmenou za informácie o afére.
Českí a slovenskí medailisti v spoločnom štáte
Česko-slovenský šport mal od vzniku republiky vcelku dôstojné miesto medzi ostatnými štátmi a viacero mien znamenalo veľa vo svetovom športe.
Kým neprišli na svetovú scénu aj hokejoví profesionáli z NHL, bol československý tím jedným z mála rovnocenných protivníkov sovietskeho mužstva.
Celkovo od roku 1924 do ZOH 1992 v Albertville získali olympionici v česko-slovenských dresoch dve zlaté, 8 strieborných a 5 bronzových medailí. Prvým československým medailistom bol na ZOH v St. Moritzi skokan na lyžiach Rudof Burkert (bronz).
Zlaté medaily získali skokan na lyžiach Jiři Raška (Grenoble 1968) a krasokorčuliar Ondrej Nepela (Sapporo 1972). Česko-slovenskí hokejisti boli štyrikrát strieborní a trikrát bronzoví.
Českí a slovenskí medailisti samostatne
Českí športovci od roku 1994 (olympiáda v Lillehammeri) získali spolu 34 medailí, z toho 10 zlatých, 11 strieborných a 13 bronzových. Medzi zlatom najviac svieti to hokejové z Nagana 1998.
Vtedy sa na olympiáde zúčastnili aj hokejisti z NHL a generácia Dominika Hašeka a Jaromíra Jágra zaskočila najväčšie kanadské a americké hviezdy.
Zlaté medaily získali aj rýchlokorčuliarka Martina Sábliková, lyžiarka a snowboardistka Ester Ledecká, bežkyňa na lyžiach Kateřina Neumannová, snowboardistka Eva Samková a akrobatický lyžiar Aleš Valenta. Na poslednej olympiáde v Pekingu uspeli zlatá Ester Ledecká a bronzová Martina Sábliková.
Slovenskí športovci za obdobie samostatnosti získali desať medailí – štyri zlaté, päť strieborných a jednu bronzovú. Najúspešnejšou medailistkou je pôvodom ruská biatlonistka Anastasia Kuzminová, ktorá získala tri zlaté a tri strieborné.
Zlato získala (v Pekingu 2022) aj slalomárka Petra Vlhová, striebornú medailu majú aj biatlonista Pavol Hurajt a snowboardista Radoslav Židek. Bronz získali na poslednej olympiáde v Pekingu slovenskí hokejisti. Treba však dodať, že táto olympiáda bola bez hráčov z NHL.
Bol to však jednoznačný úspech slovenského hokeja, ktorý sa zrejme v Miláne nezopakuje. Konkurencia najlepších svetových hokejistov bude pre slovenský tím priveľká.
Miláno a Cortina d´Ampezzo 2026
Na zimné olympijské hry v Miláne a Cortine d´Ampezzo (6. -22. februára) posielajú obe krajiny silné výpravy najmä vďaka hokejovým tímom (idú aj české hokejistky).
Česká výprava je najpočetnejšia v histórii zimných olympiád – bude mať 114 účastníkov. Medzi nimi je aj štvorica olympijských medailistov – rýchlokorčuliarka Martina Sáblíková, lyžiarka a snowboardistka Ester Ledecká, snowboardkrosárka Eva Adamczyková a biatlonista Michal Krčmář.
Šéf výpravy a športový riaditeľ Českého olympijského výboru Martin Doktor nechce podľa vyjadrenia pre portál seznamspravy.cz odhadovať šance na medaily:
„Podľa rady môjho predchodcu Františka Dvořáka som si spočítal, koľko by sme mohli mať teoreticky nádejí na medaily a potom som si to vydelil troma. A povedal som si, že by to mohlo byť niekde medzi tým výsledkom z Pekingu a piatimi medailami. Tak uvidíme.“
V slovenskej výprave bude 53 športovcov (36 mužov + 16 žien), v nominácii je aj zlatá medailistka z Pekingu Petra Vlhová, trojnásobná zlatá Anastasia Kuzminová a viacero bronzových hokejistov.
Ani s jedným zo spomínaných športovcov však nemožno spájať mimoriadne veľké nádeje. Petra Vlhová už dva roky po zranení nesúťažila, Kuzminová sa vrátila po dlhej prestávke a hokejisti budú mať neporovnateľne silnejšiu konkurenciu.
Aj podľa vyjadrenia prezidenta Slovenského olympijského a športového výboru Antona Siekela podľa televízie TA3 „ambície výpravy zodpovedajú postaveniu slovenských športovcov vo svetových rebríčkoch, takže si nemôžeme zakrývať oči, vravieť, že táto výprava je plná favoritov a ideme na medailovú žatvu.“
Čo samozrejme neznamená, že olympiáda neprinesie obrovské množstvo športových zážitkov a toho správneho adrenalínu.
