Prezident Slovenskej republiky, generálny prokurátor, rada prokurátorov, Slovenská advokátska komora, zamestnávatelia, 30 medzinárodných organizácií, Európska komisia, desiatky popredných ústavných právnikov a sudcov a vysokoškolských pedagógov či advokátov, chránení oznamovatelia korupcie…
Všetci spomínaní prejavili v rôznej forme výhrady voči rušeniu Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Nebude to však podľa všetkého stačiť, Úrad a jeho nepohodlná šéfka Zuzana Dlugošová skončia.
Čo bolo spúšťačom?
Na mimoriadnom rokovaní 22. novembra rozhodla vláda o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov, má ho nahradiť nová inštitúcia s názvom Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Dá to rozum, že to znamená aj nové vedenie úradu. Kritici tohto kroku spomínajú podobný scenár pri nedávnom mocenskom ovládnutí telerozhlasu, ktorý sa z RTVS zmenil na STVR a dostal nové vedenie. Zabúda sa pritom, že za Radičovej vlády minister Daniel Krajcer zlúčil rozhlas a televíziu, aby sa podobným spôsobom zbavil vtedajšieho riaditeľa STV Štefana Nižňanského.
Motivácia ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka odstrániť vedenie úradu sa nedala poprieť – ÚOO totiž dal pokuty ministerstvu vnútra za viacero pochybení (napríklad za to, že postavil mimo službu tzv. čurillovcov v čase, keď už boli chránenými oznamovateľmi bez toho, aby to prerokoval s Úradom, čo je podľa zákona povinné).
To, že bol Eštokov postup nezákonný, potvrdil aj Správny súd v Bratislave, čím sa zrejme pohár prelial.Je síce trochu zvláštne, aby sa oznamovateľmi stali policajní vyšetrovatelia, ale o tom rozhodla prokuratúra, nie úrad, čiže Eštok plače na vedľajšom hrobe. Tu už len dodajme, že o ochranu oznamovateľov požiadali aj žilinskí prokurátori, ktorí sú v konflikte s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom.
Keďže títo prokurátori sa stavajú ku kauzám ľudí blízkych Ficovi oveľa miernejšie ako Žilinka, máme tu paradox ako vyšitý – ak nespochybníme ako oznamovateľov prokurátorov, malo by to platiť aj na policajných vyšetrovateľov. A vice versa, ako hovoríme v Petržalke.
Podobne ako Eštok sa záujmom odstrániť šéfku Úradu Zuzanu Dlugošovú netajili ani minister obrany Robert Kaliňák a podpredseda NR SR Tibor Gašpar. Tomu dokonca prekážalo, že Dlugošová je manželkou člena Progresívneho Slovenska. Keď to povie politik Smeru, ktorého syn je riaditeľom SIS, je každá argumentácia zbytočná.
Suma sumárum – úrad a jeho šéfka sa stali tŕňom v oku ministrovi vnútra Eštokovi a úrad teda musí skončiť.
Poslanie úradu
Podľa zákona, prijatého za vlády Petra Pellegriniho, je poslaním ÚOO chrániť oznamovateľov, ktorí upozornili na nekalé praktiky, ku ktorým dochádza v súvislosti s ich prácou.
ÚOO chráni oznamovateľov pred účelovými výpoveďami zo zamestnania a inými odvetnými opatreniami. Ponúka im právne poradenstvo, ako nezávislý orgán štátnej správy sa zodpovedá iba Národnej rade SR. Mapuje, analyzuje a popisuje súčasný stav korupčného správania na Slovensku prostredníctvom prieskumov verejnej mienky a iných analytických nástrojov.
Navrhuje legislatívne a systémové zmeny v boji proti korupcii. ÚOO je inštitúcia pre akékoľvek otázky týkajúce sa zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti (tzv. whistleblowerov). Toto uzákonili v roku 2019, za vlády Petra Pellegriniho.
Nový úrad a jeho kritika
V návrhu zákona o vzniku nového Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, presadzovanom v skrátenom legislatívnom konaní, prekážali jeho kritikom viaceré pochybenia.
Spomeňme predovšetkým Odborné stanovisko k návrhu na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov, v ktorom saprávnici a právničky zaoberajúci sa ústavným a európskym právom zhodli na niekoľkých návrhoch: „Návrh porušuje základné princípy právneho štátu.
Zrušenie inštitúcie úradu je neproporcionálne k deklarovaným cieľom, zasahuje do nezávislosti Úradu na ochranu oznamovateľov a je v rozpore s princípom všeobecnosti právnej úpravy obchádzajúc ustanovenia o odvolaní predsedu úradu.
Retroaktívne odobratie ochrany porušuje zákaz retroaktivity a princíp legitímneho očakávania. Obchádzanie štandardného legislatívneho procesu porušuje procedurálne záruky demokratického zákonodarstva.
Návrh zákona predstavuje znaky zneužitia moci spočívajúceho v zásahu do fungovania nezávislej inštitúcie. Sankcionovaný orgán výkonnej moci presadzuje zrušenie sankcionujúcej inštitúcie, čím porušuje princíp objektivity a férovosti verejnej moci.
Návrh negatívne zasahuje do jadra inštitucionálnej nezávislosti úradu ako kontrolného orgánu. Ide o zneužitie moci, konkrétne o zneužitie výkonnej a legislatívnej právomoci na odstránenie efektívnej kontroly orgánu, resp. orgánov výkonnej moci.
Návrh je v rozpore s právom Európskej únie, konkrétne so Smernicou 2019/1937. Porušuje princíp dôvernosti informácií a zákazu zníženia úrovne ochrany. Ochrana oznamovateľov je kľúčovou súčasťou boja proti korupcii a zneužívaniu európskych fondov. Porušenie tejto ochrany priamo ohrozuje finančné záujmy EÚ, a preto bude Slovenská republika s najväčšou pravdepodobnosťou čeliť infringement konaniu“.
Aj podľa stanoviska úradu je nezávislý úrad podmienkou na čerpanie prostriedkov z Plánu obnovy a Slovensku tak hrozí strata peňazí. Lapidárne povedané, ide o politické ovládnutie nezávislej inštitúcie.
Povedali to aj sudcovské celebrity ako Daniel Šváby, bývalý sudca Súdneho dvora EÚ, Ján Mazák, emeritný predseda Ústavného súdu SR, Ladislav Orosz, emeritný sudca Ústavného súdu SR, Juraj Babjak, bývalý sudca Ústavného súdu, Peter Kresák, ústavný právnik.
Ako sa Žilinka zaťal
Prekvapujúcim kritikom toho návrhu zákona sa stal aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorému prekážalo spočiatku najmä skrátené legislatívne konanie. Počas svojho vystúpenia v NR SR to konkretizoval slovami: „Zákon jasne stanovuje, aké sú podmienky pre vykonanie skráteného legislatívneho konania – za mimoriadnych okolností, ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody.
Navrhovateľ prakticky neuviedol jediný konkrétny dôvod, aby bolo vykonané skrátené legislatívne konanie, neuviedol ani to, aké slobody, aké základné ľudské práva mohli byť ohrozené respektíve alebo porušované, že si to vyžaduje bezprostredný mimoriadny zásah zákonodarcu…
Napriek tomu, že podľa vyjadrení politikov bola príprava dlhodobá, čo sa zmenilo za niekoľko dní, týždňov, mesiacov a dovolím si povedať aj rokov, pretože zásadné porušenie ľudských…“ V tomto momente, presne v tomto momente, uprostred vety, prerušil Žilinkov prejav podpredseda NR SR Tibor Gašpar s odôvodnením, že je čas na vystúpenie predsedu Ústavného súdu a vypoklonkoval generálneho prokurátora spoza rečníckeho pultu.
Zdá sa, že ak by mal Smer záujem o zmierenie s generálnym prokurátorom, mal by konať inak. Dá sa totiž očakávať, že ješitný a pomstychtivý Žilinka to Gašparovi nikdy nezabudne.
Nečakaný zvrat
V podobných konfrontačných situáciách by sa dalo dlho pokračovať. Šéfke úradu nedovolili vystúpiť ani v pléne, ani na ústavnoprávnom výbore, minister vnútra Eštok sa zľakol a na rokovanie výboru ani neprišiel.
Vo štvrtok podvečer však nastal zvrat, ktorý nikto nečakal. Dvaja poslanci za Hlas predložili pozmeňovací návrh, ktorý de facto odstránil takmer všetky výhrady kritikov návrhu zákona –najmä možnosť spätne odobrať niektorým oznamovateľom ochranu úradu (týka sa zrejme najmä tzv. čurillovcov).
Vznik nového úradu a koniec Dlugošovej vo funkcii však v návrhu ostali. Ako povedal jeden z predkladateľov zákona poslanec Richard Eliáš, reagovali návrhom na potrebné legislatívno-technické zmeny ako aj na diskusiu s Európskou komisiou (čo bol zrejme hlavný dôvod tejto zmeny).
Podľa Via Iuris pozmeňovací návrh poslancov Hlasu „opravuje presne tie problémy, na ktoré sme upozorňovali – škrtá nápad prehodnocovať pridelenú ochranu oznamovateľom (nielen) korupcie každých 6 mesiacov, ak by o to zamestnávateľ požiadal.
Z návrhu vypadáva úprava, podľa ktorej musí oznamovateľ oznámiť len protispoločenskú činnosť firmy alebo inštitúcie, pre ktorú pracuje. Tým sa odstraňuje jedna z našich výhrad, že úradníci by pravdepodobne prišli o ochranu, lebo ministerstvo nemôže páchať trestnú činnosť“.
Podľa vyhlásenia občianskeho združenia Právny inštitút však aj po tomto pozmeňovacom návrhu právne problémy ostávajú vážne a spomínajú najmä porušenie princípov právneho štátu, zneužitie moci, rozpor s právom Európskej únie, finančné riziká… Právny inštitút preto odkazuje na závery odborného stanoviska, ktoré platia aj po pozmeňovacom návrhu.
Čo bude ďalej?
Zákon zrejme prejde v tejto menej nebezpečnej verzii, pochybnosti o novom úrade však ostanú. Nedá sa totiž očakávať, že na novom predsedovi sa zhodne koalícia s opozíciou.
Naopak, zatrpknutý Žilinka nepôjde po ruke Smeru a predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok opätovne potvrdí, že vo vrcholovej politike je omylom a stáva sa zárukou ďalšieho úpadku Hlasu.
