Kosovo, balkánska krajina s približne 1,8 milióna obyvateľov medzi Srbskom, Albánskom a Severným Macedónskom sa opäť ocitlo v politickej kríze. Republika, ktorá vyhlásila nezávislosť v roku 2008 po dramatických udalostiach rozpadu Juhoslávie a vojne z konca 90. rokov, sa už roky snaží upevniť svoje demokratické inštitúcie.
Popri ambícii vstúpiť do EÚ a normalizovať vzťahy so Srbskom však kosovská politika často naráža na starý balkánsky problém – nedostatok vôle ku kompromisu.
Najnovšia epizóda tejto politickej drámy sa začala 6. marca, keď prezidentka Vjosa Osmaniová rozpustila parlament. Podľa agentúry Reuters k tomu došlo po tom, čo poslanci nedokázali v ústavnej lehote zvoliť novú hlavu štátu.
Opozícia hlasovanie bojkotovala a v rokovacej sále zostali iba poslanci vládneho hnutia Sebaurčenie premiéra Albina Kurtiho. Prezidentka preto parlament označila za nefunkčný a rozhodla sa ho rozpustiť.
Problémom je rozdrobenosť
Publicista, bývalý diplomat a odborník na západný Balkán Július Lörincz však pre Téma.21 upozorňuje, že podobné situácie nie sú v kosovskej politike ničím výnimočným. „V Kosove museli vlani v parlamente vyše 50-krát hlasovať, aby zvolili predsedu či predsedníčku parlamentu. Napokon sa ňou stala bývalá ministerka spravodlivosti Aljbuljena Hadžiu,“ pripomína.
Tento príklad podľa neho dobre ilustruje, aké náročné je dosiahnuť politickú dohodu v krajine s rozdrobenou straníckou scénou. Samotná kríza vznikla pri pokuse zvoliť nového prezidenta.
„Podľa ústavy má parlament zvoliť novú hlavu štátu najneskôr 30 dní pred skončením mandátu terajšej prezidentky Vjosi Osmani. A to je 4. apríla, čiže najvyšší čas,“ vysvetľuje Lörincz. Hoci sa premiér Kurti pokúsil nájsť kompromis s lídrami dvoch hlavných opozičných strán, rokovania sa skončili bez výsledku.
„V noci z 5. na 6. marca sa premiérovi Albinovi Kurtimu pri rokovaniach s lídrami dvoch najsilnejších opozičných strán nepodarilo nájsť dohodu na spoločnom kandidátovi,“ dodáva expert.
Hlava štátu reagovala rýchlo a razantne. „Prezidentka Vjosa Osmani takpovediac stratila nervy a hneď v ďalší deň vydala dekrét, ktorým rozpustila parlament. Označila ho za nefunkčný,“ opisuje Lörincz. Tento krok však okamžite spustil spor medzi hlavou štátu a vládou.
Zasiahol Ústavný súd
Premiér Kurti sa obrátil na Ústavný súd. Ten rozhodol pomerne rýchlo a dočasne pozastavil účinnosť prezidentkinho dekrétu. Prezidentke zároveň zakázal vyhlásiť termín predčasných volieb skôr než 31. marca, kým nerozhodne o ústavnosti celého postupu. Politická neistota sa tým však iba predĺžila.
Zaujímavé je, že rozhodnutie súdu prišlo napriek napätým vzťahom s vládou. „Vzťahy medzi Kurtiho vládou a Ústavným súdom boli v uplynulom roku dosť napäté. Až tak, že to vyvolalo dovtedy neobyčajne kritický vzťah Washingtonu voči Kurtimu,“ pripomína Lörincz.
Celý spor má aj osobný politický rozmer. Osmaniová sa totiž stala prezidentkou práve vďaka podpore Kurtiho hnutia Sebaurčenie. Tentoraz však jej politickí spojenci jej kandidatúru na druhý mandát nepodporili. „Nikto ju však nenavrhol ani z materskej strany,“ konštatuje Lörincz.
Citlivý región
Prípadné voľby pritom nemusia priniesť zásadný obrat. „Ani nové predčasné voľby by podľa znalcov nezmenili zloženie parlamentu,“ upozorňuje Lörincz. Kosovo by sa tak mohlo opäť ocitnúť v známom kruhu politických sporov, ktorý sa v posledných rokoch stal takmer pravidelnou súčasťou jeho politického života.
Táto balkánska republika je síce geograficky malá, no politicky citlivá. Stabilita Kosova je úzko spätá s bezpečnostnou rovnováhou na západnom Balkáne, kde sa dodnes prelínajú historické spory, etnické napätie aj geopolitické záujmy.
Ako dodáva Lörincz, „politické prekáračky v Kosove, ktoré sa už v posledných rokoch stali súčasťou tamojšieho folklóru, majú síce nie rozhodujúci, ale predsa len nezanedbateľný vplyv na pohyb a stabilitu situácie na západnom Balkáne.“
