Na doživotné väzenie odsúdil súd v Soule bývalého juhokórejského prezidenta Juna Sok-jola za „vedenie vzbury“ po tom, čo v decembri 2024 vyhlásil stanné právo. Sudca podľa agentúry ČTK zdôraznil, že exprezident „zásadným spôsobom poškodil demokraciu“ a zaslúži si prísny trest. Prokuratúra pritom pôvodne žiadala až trest smrti.
V juhokórejskom trestnom práve patrí vzbura medzi najťažšie zločiny proti štátu a ústavnému poriadku, za ktoré zákon formálne pripúšťa aj hrdelný trest. Za tým je historická skúsenosť krajiny s vojenskými pučmi a autoritárskymi režimami druhej polovice 20. storočia. Legislatíva považuje pokus o ochromenie demokratických inštitúcií za existenčné ohrozenie štátu.
Súd zároveň konštatoval, že samotné vyhlásenie mimoriadneho stavu nemusí byť vzburou. No v tomto prípade ňou podľa sudcov bolo, pretože prezident sa pokúsil paralyzovať parlament a zabrániť zákonodarcom hlasovať o zrušení mimoriadneho stavu.
Téme sme sa v Téma 21 v minulosti venovali, prečítajte si tu:
Kórejský prezident dostal päť rokov basy. Hrozí mu trest smrti
Ospravedlnenie s výhradou
Deň po rozsudku sa exprezident síce verejnosti ospravedlnil, no verdikt odmietol. „Moje rozhodnutie vyhlásiť stanné právo bolo výlučne v prospech krajiny a ľudu,“ povedal podľa denníka The Korea Times a dodal, že sa „hlboko ospravedlňuje za utrpenie spôsobené vlastnými nedostatkami“.
Spochybnil zároveň samotnú právnu logiku rozsudku a tvrdí, že je „ťažké prijať“, že vyslanie vojakov do parlamentu predstavovalo vzburu. Prípad podľa agentúrnych zdrojov patrí k najvážnejším verdiktom v moderných dejinách Južnej Kórey. Pripomína procesy z roku 1996, keď boli za vzburu odsúdení aj dvaja bývalí prezidenti.
Kríza sa začala 3. decembra 2024, keď Jun šokoval krajinu aj zahraničie vyhlásením stanného práva s tvrdením, že chce odstrániť „protištátne sily“ a údajné sympatie opozície k Severnej Kórei. Ako spresňuje portál China Daily, parlament reagoval ešte v tú noc a mimoriadny režim po šiestich hodinách zrušil.
Prvý prezident odsúdený v úrade
Poslanci ho už 14. decembra zbavili právomocí a ústavný súd ho následne 4. apríla 2025 odvolal z funkcie. V januári 2025 bol zatknutý a obžalovaný ako organizátor vzbury, čím sa stal prvým prezidentom krajiny, ktorý bol zadržaný a stíhaný ešte počas výkonu mandátu.
Rozsudok sa opiera najmä o nasadenie armády v budove parlamentu. Súd konštatoval, že jadrom prípadu bola snaha znemožniť fungovanie ústavného orgánu. Vtedajší prezident dokonca uvažoval aj o zatknutí politických lídrov vrátane vtedajšieho opozičného šéfa I Če-mjonga, ktorý je dnes prezidentom.
Tresty dostali aj ďalší predstavitelia – bývalý minister obrany 30 rokov, šéf rozviedky 18 rokov a policajní velitelia dvojciferné tresty, pričom samotný Jun už skôr dostal päť rokov za marenie výkonu úradnej moci, keď bránil polícii vykonať zatykač.
Verdikt zároveň vysiela signál aj ďaleko za hranice polostrova – Južná Kórea ukazuje, že právny štát môže fungovať aj voči najvyšším predstaviteľom moci, ak prekročia zákon, a že vymožiteľnosť práva nemusí končiť na prahu prezidentského úradu.
