Hizballáh útočí na Izrael a vťahuje Libanon do ďalšej nechcenej vojny

Moslimské proiránske teroristické hnutie Hizballáh v noci na pondelok zaútočilo na Izrael raketami a dronmi. Otvorene sa tak pridalo k Iránu, ktorý je od soboty terčom spoločnej operácie Izraela a Spojených štátov. Išlo o prvé ostreľovanie Izraela zo strany Hizballáhu od Američanmi sprostredkovaného prímeria v decembri 2024. 

Teroristické hnutie bolo pravdepodobne aj za dronovými útokmi na britskú vojenskú základňu Akrotiri neďaleko cyperského mesta Limassol. Drony iránskej výroby vypustili práve z neďalekého Libanonu, uviedol pre agentúru AFP zdroj z prostredia vlády v Nikózii, píše portál teraz.sk.

Razantná odveta

Izrael podľa agentúry ČTK ešte pred svitaním reagoval rozsiahlymi údermi na ciele Hizballáhu po celom Libanone vrátane južného Bejrútu. Terčom bolo približne 70 skladov zbraní a odpaľovacích miest. Zlikvidovali pritom šéfa spravodajstva Hizballáhu Husajna Makleda. 

Pri ďalšom údere zahynul aj veliteľ Palestínskeho islamského džihádu Adham al-Othman. Medzi 52 obeťami bolo podľa bezpečnostných zdrojov najmenej 31 príslušníkov Hizballáhu.

K samotným bojom v Iráne sa prezident USA Donald Trump nechal v utorok podľa Iran International počuť, že iránska protivzdušná obrana, letectvo, námorníctvo aj vedenie režimu sú po úderoch „preč“.

Na zákulisné informácie o tom, že Irán je ochotný rokovať odpovedal na svojej sociálnej sieti Truth Social len stroho: „Príliš neskoro.“ Dodal, že zásoby americkej munície sú na historickom maxime a sú prakticky neobmedzené. Izrael zároveň potvrdil súbežné nálety na vojenské ciele v Teheráne a na pozície Hizballáhu v Bejrúte.

Hizballáh nie je Libanon

Prezident Libanonu Joseph Aoun aj premiér Nawaf Salam sa v pondelok ostro ohradili proti útoku Hizballáhu na Izrael. Vláda v Bejrúte podľa agentúry ČTK vyhlásila, že „rozhodnutie o vojne a mieri patrí výlučne do kompetencií štátu“ a žiada zákaz vojenských aktivít Hizballáhu. Libanon tak začal otvorene pomenúvať to, čo roky obchádzal. Hizballáh nie je „ochranca“, ale paralelná armáda, ktorá si uzurpuje právo rozhodovať o osude krajiny. 

Premiér Nawaf Salam zdôraznil, že vláda požaduje okamžité zastavenie všetkých vojenských aktivít Hizballáhu a žiadal odovzdanie zbraní v súlade s prímerím z konca roka 2024. Ide o jasný signál, že milícia Hizballáhu koná mimo zákona a svojím „odbojom“ opakovane vťahuje Libanon do konfliktov, ktoré si krajina cédrov nevybrala.

Podľa štátnej tlačovej agentúry Libanonu National News Agency minister spravodlivosti Adel Nassar nariadil zadržanie osôb zodpovedných za raketové útoky. Ešte priamočiarejšie to podľa portálu The National povedal v polovici januára minister zahraničných vecí Youssef Raggi: „Izrael má právo pokračovať v útokoch na Libanon dovtedy, kým Hizballáh zostáva ozbrojený“. Štát teda prestáva tolerovať situáciu, v ktorej je Libanon štítom a rukojemníkom iránskej agendy.

Kto porušoval prímerie?

Hizballáh útok zdôvodnil tým, že bol reakciou na likvidáciu iránskeho duchovného vodcu Alího Chameneího. Zároveň obvinil Izrael z „porušovania prímeria“ z roku 2024. Tvrdí, že izraelské zásahy na juhu Libanonu boli „provokáciou“ a že paľba ozbrojencov Hizballáhu bola odpoveďou na pokračujúce operácie izraelskej armády IDF. 

Tá opakovane hovorí, že počas trvania prímeria reagovala na pokusy Hizballáhu obnovovať vojenskú infraštruktúru, presúvať zbrane do zakázaného pásma k severnej hranici židovského štátu a pripravovať nové odpaľovacie pozície. Podľa IDF išlo o nevyhnutné obranné zásahy proti opakovaniu scenára z obdobia po 7. októbri 2023.

Tento vývoj sa neobjavil z ničoho nič. Už deň po útoku Hamasu zo 7. októbra 2023 sa práve Hizballáh zapojil do bojov a celé mesiace ostreľoval sever Izraela až do prímeria sprostredkovaného Spojenými štátmi koncom roku 2024. Izraelské operácie od jesene 2023 výrazne oslabili velenie aj logistiku Hizballáhu, čo zmenilo aj vnútropolitickú rovnováhu v Libanone.

Nová laserová ochrana

Útok Hizballáhu z úvodu týždňa je pokračovaním ignorovania 20 rokov starej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1701 z 11. augusta 2006. Tá po druhej libanonskej vojne stanovila, že pásmo medzi riekou Litani a Izraelom má byť bez ozbrojených zložiek mimo libanonskej armády a jednotiek OSN UNIFIL.

Hizballáh však po odchode IDF vybudoval rozsiahlu vojenskú infraštruktúru a pred rokom 2023 disponoval asi 150 000 raketami prevažne iránskeho pôvodu.

Pri pondelkovom ostreľovaní Izrael prvýkrát v ostrej prevádzke nasadil aj laserový systém Iron Beam, ktorý dopĺňa Iron Dome, či systém Arrow 3, ktorý je schopný realizovať tzv. exo-atmosferické (počas dráhy letu nad atmosférou) zostrely balistických rakiet.

Iron Beam ničí hrozby v krátkom dosahu s nákladmi vo výške niekoľkých dolárov na „výstrel“. Predstavuje veľký technologický posun v obrane proti raketovým útokom.