Koncom júla pricestovala do Bratislavy početná delegácia zo Spojených arabských emirátov (SAE) na čele s prezidentom šejkom Muhammadom bin Zájid Ál Nahjánom. Srdečné prijatie slovenským predsedom vlády Robertom Ficom (predseda Smeru-SD) na Bratislavskom hrade arabských hostí viditeľne ohúrilo.
Okrem ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer-SD), ktorý sa so šejkom zvítal ako starý známy, ho na hrade privítal aj slovenský eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič. Keď premiér Fico šejkovi z hradného balkóna nad Dunajom ukazoval nábrežie pri nákupnom centre Eurovea, nebola to náhoda.
Lietanie do zálivu
Vedenie najväčšej vládnej strany Smer-SD už mesiace presadzuje spoluprácu s arabskými investormi na obrovskom developerskom projekte – prestavbe Zimného prístavu v centre Bratislavy na lukratívnu multifunkčnú obytno-obchodnú zónu.
Územie v majetku štátu zaberá približne 30 hektárov na ľavom brehu Dunaja medzi mostom Apollo a Prístavným mostom. Kedysi išlo o územie ďaleko za Bratislavou. Po pár stáročiach sa však stalo okrajom nového centra hneď za štvrťou okolo nábrežnej zóny Eurovea a lesom nových vežiakov v zóne Nivy.
Kto si všimol, ako na týchto miestach za posledných dvadsať rokov vyrašili desiatky lukratívnych projektov, pri pohľade na Zimný prístav vidí budúcnosť. Vybaví sa mu obrovský priestor pre novú výstavbu na ďalších dvadsať rokov.
Drahé byty, luxusné obchody, kancelárie v mrakodrapoch a bulváre plné kabrioletov – Dubaj na Dunaji. Zrejme takto uvažuje slovenská vláda, ktorá už vlani v októbri podpísala so Spojenými arabskými emirátmi medzivládnu dohodu.
Arabi podľa nej zainvestujú do prístavnej zóny približne jeden a štvrť miliardy eur. Presun prístavných aktivít do časti Pálenisko za bratislavským Prístavným mostom, kde má vzniknúť „moderné multimodálne prekladisko“, vyjde na štvrť miliardy.
Zvyšná miliarda z Perzského zálivu má potom pritiecť do výstavby novej štvrte. Štát by mal do spoločných podnikov vložiť pozemky a arabský investor peniaze, ktorými bude dlhoročný development na ľavom brehu Dunaja financovať.
Od vlani sa potom na linke Bratislava – Abú Zabí čulo komunikovalo. V máji sa do SAE vybral minister dopravy Jozef Ráž (Smer-SD) so šéfmi štátnych prístavov, aby dohodol podmienky spolupráce. Priznal, že od vlády SAE dostali na to „určeného partnera“, firmu Eagle Hills z Abú Zabí. Dokonca by mala v Zimnom prístave postaviť aj „vážnu ikonickú stavbu“, ktorá Bratislavu preslávi vo svete.
Maďarská stopka
Eagle Hills je developerská firma podnikateľa Mohameda Alabbara, ktorá sa v Spojených arabských emirátoch podieľala napríklad na projektoch ako štvrť Dubai Marina alebo luxusné nákupno-zábavné centrum Dubai Mall. V Európe pripravuje výstavbu štvrtí Riga Waterfront v Lotyšsku alebo Belgrade Waterfront v Srbsku.
Vlani sa chcela firma Eagle Hills pustiť aj do výstavby novej štvrte na 85 hektároch pri Dunaji v Budapešti, nazvanej Mini-Dubaj. Spoluprácu presadzoval bývalý maďarský premiér Viktor Orbán, proti sa však postavilo mestské zastupiteľstvo.
Eagle Hills napokon od investície za 12 miliárd eur odstúpila. Podľa portálu EnterpriseAM mala na nábreží postaviť luxusnú štvrť s 500-metrovými mrakodrapmi.
Budapeštiansky primátor Gergely Karácsony vyhlásil, že mesto odkúpi pozemky v rámci predkupného práva, pretože „namiesto luxusu pre niekoľko boháčov tu potrebujeme prístupné bývanie a zeleň pre mnohých“.
O niekoľko mesiacov nato sa Eagle Hills objavila v Bratislave a už v októbri vznikla medzivládna dohoda s SAE o investícii do prístavu. Ešte v ten istý mesiac premiér Fico spolu s ministrami Kaliňákom, Rážom a Takáčom (Smer-SD) navštívili Abú Zabí a opäť tam leteli aj tesne pred Vianocami.
V máji sa potom do Perzského zálivu vybral minister Ráž a v júli na Slovensko priletela delegácia z SAE vrátane prezidenta bin Zájida Ál Nahjána. A tak je pravdepodobne už ruka v rukáve.
Slovenská zelená
Ficova vláda sa na prestavbu prístavov v Bratislave pripravuje dlhodobo. Vlani v lete štátna firma Verejné prístavy odkúpila od logistickej firmy Budamar prístavnú infraštruktúru v Bratislave a Komárne vrátane žeriavov a stovky lodí za 170 miliónov eur. Štát totiž vlastnil pozemky pod prístavmi, avšak budovy, cesty či železnice mu nepatrili.
Vtedy ešte vláda hovorila o zámere, že štát zrekonštruuje prístav Pálenisko za Prístavným mostom a presťahuje doň prevádzku prístavných služieb. Pozemky v Zimnom prístave plánovala vláda predať developerom, čím by sa investícia vrátila.
Opozičná poslankyňa Veronika Remišová (Za ľudí) však upozornila, že to bol podozrivý obchod. Budamaru totiž zmluva o prenájme štátnych pozemkov na 25 rokov mala končiť už budúci rok a po jej vypršaní by sa musel z prístavu odsťahovať.
Po skončení nájmu by mal štát oveľa silnejšiu rokovaciu pozíciu a mohol zariadenie získať za zlomok hodnoty. Teraz si na kúpu musel požičať, pričom za úrok zaplatí štát podľa Remišovej osem miliónov eur ročne. Zariadenie však vzápätí spätne prenajal Budamaru, ktorý mu zaň bude platiť 6,5 milióna eur za rok.
Kam sa tak ponáhľali?
Čo bolo dôvodom tohto náhlivého postupu? Možno tlak arabského investora, ktorý chce dotiahnuť vstup do projektu a vytvorenie spoločnej firmy so štátom ešte pred parlamentnými voľbami na jeseň 2027.
Príchod bohatého investora, ktorý premení málo využívaný prístav na lukratívnu štvrť, je určite lákavá predstava. Čosi podobné sa podarilo zrealizovať napríklad v londýnskej štvrti Canary Wharf alebo v Hamburgu.
V civilizovaných demokratických krajinách sa však investori do takýchto megaprojektov na štátnych pozemkoch vyberajú cez verejnú súťaž, aby to bolo pre daňových poplatníkov čo najvýhodnejšie a predišlo sa podozreniam z korupcie.
Tým možno okrem iného dosiahnuť, aby sa z novej štvrte nestala rezervácia pre pár zbohatlíkov, ale príjemné miesto na život, ktoré si budú môcť dovoliť aj bežní ľudia.
