Ropa cez Ukrajinu netečie už viac ako mesiac a ani tak skoro nebude. Prezident Volodymyr Zelenskyj sa vyjadril, že ropovod Družba by mohol byť „technicky pripravený“ tak o mesiac a pol.
Slovensku a Česku to v zásobovaní benzínom a naftou zatiaľ akútny problém nespôsobuje. Po prvé, obe krajiny majú núdzové rezervy ropy na tri mesiace plus vlastné zásoby rafinérií, z ktorých zatiaľ neminuli ešte ani polovicu. Po druhé, hore ropovodom Adria už od Jadranu tečie prvá zásielka ropy z tankerov a ďalšie sú na ceste.
Konečná stopka?
O to však nejde. Správanie ukrajinského prezidenta svedčí o tom, že nefunkčný ropovod Družba cez Ukrajinu po zásahu ruskej rakety je pre neho dobrou príležitosťou, ako ruskej rope odpískať záverečnú. Podobne ako pred vyše rokom ruskému plynu.
Ukrajinci sa jednoducho radšej vzdajú tranzitných poplatkov za plyn aj ropu, ako by mali vyrábať zisky agresorovi, ktorý ničí ich krajinu. Možno to vidieť aj z toho, že nechcú dovoliť prehliadky poškodeného ropovodu ani zástupcom Európskej únie (EÚ).
Možno tak urobia až pod hrozbou zrušenia 90-miliardovej pôžičky od EÚ, na ktorú sú odkázaní. Slovenský premiér Robert Fico a jeho maďarský kolega Viktor Orbán, ktorým sa podarilo pôžičku pozastaviť, nevynechajú príležitosť, aby sa Ukrajincom povyhrážali, poobviňovali ich z klamstiev a tlačili na nich, aby ropovod okamžite spustili.
Ukrajinský prezident odpovedá rovnakou mincou, keď sa vyhráža, že „odovzdá adresu tej osoby (Orbána) našej (ukrajinskej) armáde, nech sa s ním porozprávajú po svojom“, čo je už ďaleko za hranicou diplomatickej slušnosti.
Kopanec k riešeniu
Panika z nedostatku benzínu i silné slová sú zbytočné, je čas premýšľať strategicky. Vyschnutie Družby môže byť kopancom, ktorý Slovnaft a jeho maďarská matka MOL, ako aj vlády oboch štátov potrebujú, lebo ich prinúti poobzerať sa po inom riešení.
Aj keď zastavenie toku ropy cez Ukrajinu nie je práve ideálnou rokovacou pozíciou na dohodnutie nižších poplatkov za tranzit chorvátskym ropovodom JANAF od Jadranu. Je však zároveň čas porozmýšľať, či by nestálo za to investovať do úpravy potrubia z Česka, aby ním prúdila ropa do Slovnaftu.
Prečo sa to však rieši až teraz? Prečo vlastne vôbec uvažujeme nad tým, či hľadať alternatívu, keď ju už celá Európa dávno našla? Prečo vlastne Fico a Orbán tak obhajujú, aby Slovnaft a MOL kupovali ruskú ropu?
Napriek tomu, že má údajne nižšiu cenu, nie sú benzín a nafta na Slovensku a v Maďarsku lacnejšie ako v Rakúsku, Česku alebo Poľsku. Ten, kto trochu cestuje po strednej Európe, vie, že je to práve naopak. Aj po odpočítaní daní.
Na večné časy a nikdy inak?
Obyvatelia Slovenska a Maďarska teda nemajú z lacnej ruskej ropy nič. Výhodná je len pre majiteľov skupiny MOL, lebo im zvyšuje zisky. Práve toto bolo impulzom pre zdanenie mimoriadnych ziskov Slovnaftu za vlády Eduarda Hegera.
Za rok 2022 musel štátu odviesť 55 percent zo zvýšeného zisku zo spracovania lacnej ruskej ropy, za rok 2023 to malo byť až 70 percent. Po nástupe Ficovej vlády však rafinéria odvod z mimoriadneho zisku odmietla zaplatiť a daniari sa ani neobťažovali ho od nej vymáhať.
Prečo teda Fico tak bojuje za ruskú ropu v slovenskej rafinérii? Ak by sme neverili, že ide o osobný prospech, ostáva už len priateľstvo s ruským medveďom na večné časy a nikdy inak, ako sa premiér kedysi dávno zaviazal pri preberaní červenej knižky člena Komunistickej strany Československa.
Akokoľvek to je, nastal čas obrátiť sa na všetky svetové strany a hľadať strategické riešenie, ktoré Slovensku prinesie ropnú bezpečnosť. Česku trvalo roky, kým sa napojilo na ropovod z Nemecka a Talianska, podobne Poľsku alebo Slovinsku. Je najvyšší čas začať. Kým nepríde naozaj vážna kríza.
