Podnikanie na Slovensku mnohí opisujú ako prekážkovú dráhu. Veľa prekvapení, stresu, adrenalínu a nevyhnutných nápadov na prekonanie nástrah byrokracie. Sused, ktorý podnikateľovi závidí pekný dom a drahé auto, si nevie predstaviť, akými zákrutami si musel po ceste za úspechom prejsť.
So svojimi skúsenosťami sa s nami podelil podnikateľ Andrej z Bratislavy, ktorý prevádzkuje čerpacie stanice pohonných hmôt. Každá z nich znamená roky bojov a trápenia sa s úradmi. Podobne ako pred časom, keď sa pustil do výstavby ďalšej „benzínky“ na okraji mesta.
Postav a daruj
Kúpil pozemok a vypracoval projektovú dokumentáciu, ale tým sa všetko iba začalo. Nato, aby získal stavebné povolenie, potreboval aj súhlas od Slovenskej správy ciest (SSC) na vybudovanie nového výjazdu z cesty k svojmu pozemku.
SSC je štátna inštitúcia, ktorá má na starosti cesty 1. triedy na celom Slovensku, ktoré pre štát spravuje, udržiava a opravuje. Keď Andrej správe ciest predložil návrh projektu, dostal zamietavé stanovisko.
„Komunikácia s nimi je veľmi nepružná, nevyspytateľná a ťažko predvídateľná. Chýba im oddelenie pre kontakt s klientmi,“ rozpráva podnikateľ. V stanoviskách podľa neho často jasne nezdôvodnia, prečo nesúhlasia alebo ako by to chceli mať, len sa vyjadria, že „takto to nemôže byť“.
„Keď sme sa snažili dozvedieť, ako by sme to mali urobiť, aby im to vyhovovalo, odpovede boli veľmi neurčité, vágne, že je to na nás,“ opisuje Andrej. Museli teda ísť metódou „pokus-omyl“ a výsledkom bolo, že ich návrhy viackrát odmietli.
Nakoniec prišli na to, že jednou z požiadaviek SSC je, aby vybudované napojenie ich prevádzky na cestu bezodplatne previedli do majetku SSC aj s pozemkami pod ním. „Trvali na tom a bez takejto zmluvy neboli ochotní dať nám kladné vyjadrenie k stavebnému povoleniu,“ vysvetľuje Andrej.
Išlo o niekoľko sto štvorcových metrov, ktoré museli štátnej firme bezplatne odovzdať. Celkové náklady vrátane stavebných prác na odbočovacom pruhu a znaleckého posudku sa vyšplhali na niekoľko stotisíc eur. Na otázku, prečo im nestačí dať pozemok do správy, ale im to majú odovzdať zadarmo, prišla od SSC suverénna odpoveď: „Lebo zákon nám to umožňuje požadovať!“
Gumený paragraf
Téma.21 oslovila SSC s otázkou, či je pravidlom, že štátna organizácia takto postupuje. Hovorkyňa SSC Jana Kováčová odpovedala, že pri vyvolaných investíciách sa riadia zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách.
Ten hovorí, že pri výstavbe alebo zmene pozemnej komunikácie je investor stavby povinný vybudovať na vlastné náklady pre jej vlastníka vyvolané úpravy priamo dotknutého úseku cesty. Požiadavka, aby investor vybudoval odbočovací pruh, je teda v poriadku.
Zákon ďalej upravuje, že investor stavby je zároveň povinný na vlastné náklady majetkovoprávne usporiadať pozemky dotknuté vyvolanými úpravami v prospech vlastníka pozemnej komunikácie. Dáva mu však možnosť, aby tak urobil buď „na základe kúpnej zmluvy, alebo zmluvy o zriadení vecného bremena“.
Ak teda SSC žiada výhradne o bezplatný prevod pozemkov, prekračuje a zneužíva zákon. Naťahovanie s ňou trvalo viac ako päť rokov, až kým Andrejova firma nezapracovala všetky jej požiadavky a nezaviazala sa darovať jej pozemky.
„Nebolo to vyjednávanie, ako je v biznise bežné, ale ultimátum,“ konštatuje podnikateľ. „Človek s menšou vytrvalosťou by sa už možno dal znechutiť, predal pozemok a nechal to tak. Ani by som sa mu nedivil.“
Andrej opisuje prístup štátnej inštitúcie ako nepartnerský, riadiaci sa princípom „vy musíte, ale my môžeme, ak chceme“. „Nikdy to tak vyslovene nezaznelo, ale počas všetkých stretnutí to vyzeralo, že našimi novými návrhmi im len vyrábame na ceste ďalší problém s novou križovatkou, ktorú tam dovtedy nemali,“ spomína podnikateľ na rokovania.
„Súhlasím, že ak chceme podnikať, musíme vybaviť všetky povolenia, na vlastné náklady postaviť nové napojenie na cestu. Štát by však mal mať ústretový postoj a pomáhať podnikateľom vytvárať nové hodnoty. To potom generuje ekonomickú aktivitu a z nej vyplývajúce dane, odvody a ďalšie príjmy štátu,“ hovorí podnikateľ.
Ako vysvetľuje, keď príde do banky, vníma, že je tam partnerom. Človek, ktorý s ním komunikuje, je motivovaný prípad dotiahnuť, lebo vie, že to prinesie osoh aj jemu. Pri inštitúciách ako SSC však podnikateľ nie je partnerom, len stránkou.
Bez ohľadu na to, či ju vybavia kladne alebo záporne, za mesiac alebo rok, na zamestnancov a ich výplatu to nemá žiaden vplyv. „To je kameň úrazu a veľká chyba, to by sa malo zmeniť, lebo sú platení z daní, ktoré podnikatelia štátu posielajú,“ zdôrazňuje Andrej.
„Moja predstava je, že keď tu niečo budujeme, vytvárame hodnoty, tak by nám štát ako férový partner pri tom mal pomáhať alebo aspoň poskytnúť nejaký stimul. Napríklad že by sme si investíciu prevedenú na štát alebo jej časť v priebehu ďalších rokov započítali ako daňovú úľavu,“ navrhuje podnikateľ.
Zanedbávanie malých
To však na Slovensku daňové zákony nedovoľujú. Malé firmy sa často sťažujú na prístup štátnych inštitúcií, ktoré spravujú cesty alebo diaľnice, železnice, povodia riek či energetické siete. Ich postoj býva byrokratický a neváhajú využiť zákonné páky, aby si vynútili presadenie svojich predstáv alebo dokonca majetkový prospech.
Po týchto skúsenostiach Andrej súhlasí s názorom podnikateľských združení, že Slovensko podporuje hlavne podnikanie pár veľkých podnikov, pre ktoré buduje príjazdové cesty či energetické vedenia. Opakuje pritom po desaťročia rovnakú chybu – zabúda na malé a stredné firmy, ktoré sú chrbticou ekonomiky. Ich prosperita a nové investície prinášajú zamestnanosť a ekonomický rast, ktorý sa nesústreďuje iba na jeden región.
Malé a stredné podniky tvoria na Slovensku podľa údajov Slovak Business Agency (SBA) až 99,9 percenta všetkých firiem a vytvárajú tri štvrtiny všetkých pracovných miest v ekonomike. Tento podiel na celkovej zamestnanosti sa v posledných rokoch zvyšoval. V roku 2022 vytvárali už 1,4 milióna pracovných miest.
Ich podiel na pridanej hodnote a hrubom domácom produkte sa na Slovensku pohybuje nad 50 percentami, priemer krajín OECD je podľa údajov Medzinárodnej organizácie práce (ILO) zvyčajne medzi 50 až 60 percentami. Vo vyspelých ekonomikách ako Nemecko je to dokonca až okolo 80 percent. Naopak, v menej vyspelých ekonomikách podiel malých a stredných podnikov na ekonomickom výkone klesá až pod 30 percent.
Slovensko má v podpore podnikania ešte čo dobiehať napríklad aj v porovnaní s Českom alebo Nemeckom, najmä pri pohľade na posledné roky, keď sa podnikateľské prostredie výrazne zhoršuje. Pokiaľ ide o štát a jeho inštitúcie, často by stačil aspoň prístup, že keď už podnikaniu nepomáhajú, nech mu aspoň neškodia.
