Ak by si nezávislý pozorovateľ začal všímať, čo sa udialo na slovenskej politickej scéne iba za posledných osem týždňov, zrejme by sa neubránil dojmu, že opozícia dominuje v jednoznačnom ťahu na bránku a koalícia je v troskách.
Opozičné úspechy
Koncom septembra opozícia spolu so Slovenskou národnou stranou (SNS) odvolala ministra životného prostredia Tomáša Tarabu a spolu s ním potom zablokovala prijatie zákona o kajúcnikoch.
Obžalovaný podpredseda Národnej rady SR (NR SR) a súčasne podpredseda vládnej strany Smer-SSD Tibor Gašpar naďalej chodí vypovedať na Špecializovaný trestný súd v kauze Očistec. Dezorientovaní koaliční poslanci zabudli prísť na rokovanie o zákone o zrušení voľby poštou zo zahraničia. Ak by sa na Slovensku dodržiavali základné pravidlá rokovacieho poriadku NR SR, zákon o kajúcnikoch aj zákon o voľbe poštou by prišli na rad až o šesť mesiacov.
Opozícia slávi úspech aj s podaniami na Ústavný súd SR, či už išlo o záchranu Úradu na ochranu oznamovateľov, alebo o vlaňajšiu novelu Trestného zákona, ktorej časť venovaná kajúcnikom bola vyhlásená za protiústavnú.
Opozičné strany Progresívne Slovensko (PS) a Demokrati sa dohodli, že pôjdu spolu do volieb ako koalícia, a podľa väčšiny prieskumov verejnej mienky by mali opozičné strany získať väčšinu v NR SR, podľa niektorých dokonca aj ústavnú.
Ak by spomínaný nezávislý pozorovateľ dospel k dojmu, že sa na tom už nemôže nič pokaziť, nedalo by sa mu čudovať. Na prvý či povrchný pohľad to tak naozaj vyzerá.
Lacný optimizmus
Druhý či sústredenejší pohľad na to, čo sa deje na slovenskej politickej scéne za posledné mesiace, však vyvracia už spomínaný lacný či naivný optimizmus a prikladá do celistvejšej mozaiky aj temnejšie farby.
Vládnej koalícii sa podarilo schváliť azda najhorší štátny rozpočet v dejinách samostatného Slovenska a zvýšiť zadlženie Slovenska až na sto miliárd eur.
Premiér Robert Fico naďalej pokračuje v deštruovaní pozície Slovenska v EÚ a v NATO, čoraz viditeľnejšie podlieha záujmom Kremľa a uvažuje o budúcej koalícii súčasných vládnych strán (Smer-SSD, Hlas-SD a SNS) s extrémistickou Republikou, ak to umožnia volebné výsledky.
Aktuálny parlamentný pat 75 : 75 zrejme nebude stálym pomerom pri hlasovaniach a koalícii sa určite podarí schváliť dosť zákonov na to, aby mohla tvrdiť, že vládne, hoci s problémami, a na predčasné voľby nie je dôvod.
A opoziční lídri nevynechajú takmer žiadnu príležitosť, aby si nakreslili ďalšiu červenú čiaru, ktorá ich odlišuje, či už je to účasť na novembrových tribúnach(predseda Slobody a Solidarity Branislav Gröhling), alebo dokonca aj vznik volebnej koalície PS a Demokratov (predseda Hnutia Slovensko Igor Matovič).
Kým sa v opozícii nepresadí väčšinová dohoda o tom, čo je kľúčové a čo treba odsunúť nabok, bude demokratická a prozápadná budúcnosť Slovenska stále ohrozená.
Sľubná dohoda liberálov a konzervatívcov
Pritom práve dohoda o koalícii PS – Demokrati je rozhodnutím, ktoré posúva opozíciu od krátkodobých a taktických akcií typu hlasovania o odvolaní Tomáša Tarabu či o zákone o kajúcnikoch k strategickému procesu, ktorý má šancu esenciálne determinovať politický život do parlamentných volieb v roku 2027.
Koalícia liberálneho PS a konzervatívnejších Demokratov pripomína úspešné projekty z minulosti, keď práve spolupráca liberálov a konzervatívcov dokázala od moci odstaviť Vladimíra Mečiara aj Roberta Fica. Tieto dve strany síce pôjdu do volieb spoločne, ale žiadna nezaniká, zachovajú si odlišnú politickú identitu. Napokon, na väčšinu kľúčových otázok, ako je právny štát či smerovanie krajiny, majú rovnaký názor, sú si však vedomé aj odlišností.
Lídri tejto koalície netaja, že ich cieľom je zabrániť prepadnutiu hlasov opozičných voličov, presvedčivo vyhrať voľby a zostaviť vládu, ktorej prioritami budú ekonomický rast, zvyšovanie životnej úrovne, obnova právneho štátu, proeurópske smerovanie Slovenska a boj proti korupcii. Kandidátska listina bude postavená na pomere 4 : 1 v prospech PS, lídrom má byť Michal Šimečka a po voľbách by mala mať každá strana svoj samostatný poslanecký klub v NR SR.
Lídri sa nebránia ani tomu, že by sa do koalície pridali aj iné opozičné strany, sú ochotní s nimi aj rokovať, ale Šimečka je voči tejto možnosti skeptický.
Napokon, nič nebráni ostatným konzervatívnym stranám, aby vytvorili podobný blok s podobnými cieľmi – zabrániť prepadnutiu hlasov opozičných voličov, vyhrať voľby a zostaviť vládu.













