Slovensko včera zastavilo dodávky elektriny na Ukrajinu. Ultimátum, ktorým sa premiér Robert Fico už niekoľko hodín vyhrážal, vstúpilo do platnosti. Je to odveta za zastavenie dodávok ruskej ropy ropovodom Družba, ktorý pred takmer mesiacom zasiahli a poškodili ruské drony.
Milosrdenstvo a presvedčenie
Znepokojujúci krok. Ukrajina trpí hrôzami agresívnej vojny Ruska, ktoré zaberá jej územie, zabíja jej obyvateľov a ničí jej energetickú infraštruktúru. Výpadky elektriny sú v krajine bežné a ťažko predvídateľné. Niekoľko elektrární je zničených, ďalšie fungujú iba čiastočne.
Dodávky zo susedných krajín núdzovo pomáhajú stabilizovať a obnovovať fungovanie elektrickej siete. Bez nej nejde voda, plyn, mobilný signál, nič. Ľudia mrznú, sú bez svetla, tepla, informácií a spojenia.
Od tejto pomoci teraz Slovensko odskočilo. Spravilo tak presne na štvrté výročie ruskej agresie. Premiér Fico dôvodí zastavenými dodávkami ropy, na Slovensku však nikto nemá núdzu o benzín a naftu, na čerpacích staniciach sa netvoria rady. Palivá sa dajú doviezť z Rakúska, Poľska i Česka, ropa z chorvátskych prístavov.
Slovensko netrpí nedostatkom, elektriny má prebytok, napriek tomu je pre premiéra Fica silácke gesto dôležitejšie než pomoc susedovi v núdzi. Ťažko povedať, či Ukrajinci naozaj nevedia Družbu sprevádzkovať alebo len nechcú ďalej posielať agresorovu ropu do Európy a zarábať mu tak na nové zbrane.
V každom prípade Slovensko nie je na ruskú ropu odkázané, malo roky na to, aby vyriešilo jej náhradu z iných zdrojov, podobne ako Poľsko alebo Česko. Ficovo horlenie za Putinove suroviny preto budí dojem, že to robí z presvedčenia, nie z núdze.
Prečítajte si aj:
Ropnú krízu môže slovenský premiér vyriešiť v Moskve
Keď budeme v núdzi
To, že Slovensko zastavilo dodávky na Ukrajinu, by bola hrozná správa, ak by to tak bolo naozaj. Zastavila sa však len núdzová pomoc štátnej firmy SEPS, čo je len zlomok dodávok. Veľkú časť elektriny, ktorá zo Slovenska na Ukrajinu prúdi, si totiž Ukrajinci kupujú na trhu a poctivo za ňu platia.
Veľa z toho, čo cez slovensko-ukrajinské hranice prejde, kúpi Ukrajina od českých či nemeckých výrobcov, cez Slovensko to len pretečie. Ďalšiu časť kupuje od súkromných producentov na Slovensku, napríklad od Slovenských elektrární.
Ficovo vyhrážanie sa „zastavením dodávok elektriny na Ukrajinu“ má teda rovnako populistickú hodnotu ako jeho predvolebné „ani náboj na Ukrajinu“. Munícia sa k susedom ďalej vyváža, lebo súkromným výrobcom štát nerozkáže a premiér nad tým môže len pokrčiť plecami.
Presne tak to bude aj s elektrinou. Núdzové dodávky nahradia Poľsko a Rumunsko, slovenskí producenti záložných služieb zarobia o niečo menej a Ukrajina bude žiť ďalej.
Elektrina tam zo Slovenska bude tiecť v takmer rovnakých množstvách, len premiér sa bude chváliť, ako s tými Ukrajincami zatočil. A jeho voliči to budú vnímať ako razantný krok.
Tak si tu žijeme. Len dúfajme, že keď raz bude v núdzi Slovensko, Ukrajina a jeho ďalší susedia sa nezachovajú podobne chrapúnsky.
