Podobne ako vo voľbách do vyšších územných celkov, o ktorých sme už písali, aj v obecných voľbách ide miestami o konfrontáciu hlavných politických strán.
Obecné voľby sa budú konať v 2 923 slovenských obciach a mestách či mestských častiach. Za kľúčové pre celkové politické trendy sa však považujú najmä výsledky vo väčších krajských a okresných sídlach, kde má výnimočnú pozíciu súboj o Bratislavu.
Vo vyše tisícke, a teda zhruba jednej tretine obcí, má záujem o post starostu iba jeden kandidát. Voľby do orgánov samosprávy obcí sa nevykonajú v troch obciach (Lipovec, Michalková a Girovce), lebo sa v nich nik o funkciu starostu ani poslanca neuchádzal.
V ďalších troch obciach (Ondrašová, Lažany a Detrík) sa budú voliť len poslanci obecného zastupiteľstva. Kandidáti na starostu tam chýbajú.
Tesný súboj Valla s Rážom?
V hlavnom meste v Bratislave sa črtá vyrovnanejší súboj ako v minulosti, keď Matúš Vallo, ktorého podporujú Team Bratislava, Progresívne Slovensko, SaS a Demokrati, zvíťazil s výrazným náskokom. V roku 2018 mal o 14 percentuálnych bodov viac ako Václav Mika, v roku 2022 porazil Rudolfa Kusého o 33 bodov.
Súčasný Vallov vyzývateľ, minister dopravy Jozef Ráž, sa síce snaží vystupovať ako nezávislý kandidát, nemôže však zo seba zmazať nálepku Smeru-SSD. Najmä ak hlasoval za všetky doterajšie zvrhlosti vlády Roberta Fica.
Napriek tomu Ráž nie je úplne bez šance a podľa dvoch riaditeľov výskumných agentúr AKO a Focus, ktorých cituje denník SME, môže byť súboj medzi Vallom a Rážom tesnejší, ako sa čakalo.
Po dvoch funkčných obdobiach má už aj Vallo medzi Bratislavčanmi dosť kritikov. Posledný prieskum agentúry AKO pre televíziu JOJ priniesol tieto čísla: Súčasný primátor získal medzi rozhodnutými voličmi podporu 49,3 percenta, jeho vyzývateľ Ráž 42,3 percenta.
Štyria v Košiciach
Mimoriadne vyrovnaný súboj avizujú prieskumy viacerých agentúr aj v Košiciach. Tam majú šance dokonca až štyria kandidáti – súčasný primátor Jaroslav Polaček (KDH, SaS, Maďarská aliancia, SRK, Nova a DS-ODS), starosta mestskej časti Sídlisko KVP Ladislav Lörinc (Košická strana), Martin Mudrák (s podporou Progresívneho Slovenska, Demokratov a Za ľudí) a mestská poslankyňa Lenka Kovačevičová (Tím Košice, STANK, Právo na pravdu).
V Banskej Bystrici okrem súčasného primátora Jána Noska (nezávislý) kandidujú i Diana Javorčíková (Demokrati, SaS, PS, OKS a Hnutie Slovensko) a Marián Kotleba za ĽS Naše Slovensko. V Trenčíne už nekandiduje viacnásobný primátor Richard Rybníček, a tak mesto bude mať po 16 rokoch nového šéfa.
O tom, že vysoká politika zasahuje aj do regionálnych poschodí, sme písali už v predchádzajúcom článku, kde sme naznačovali aj dohody medzi Smerom a Republikou na príklade europoslankyne Judity Laššákovej.
Opodstatnenosť podozrení, že sa vzdala kandidatúry v prospech kandidáta Republiky Milana Mazureka, však potvrdila priamo bývalá poslankyňa Smeru a exprimátorka Humenného Jana Vaľová, v súčasnosti riaditeľka Slovenského inštitútu v Prahe.
To sú dohody!
„To sú dohody. Tu odstúpila Judita Laššáková a v Žilinskom kraji odstúpila kandidátka Republiky. Nikto nemôže vyhrať sám v poli, musíte mať spojencov. My sme potrebovali tú Žilinu, tak si to medzi sebou museli nejako dohodnúť,“ povedala Vaľová reportérke Denníka N Ivane Svobodovej.
Podozrenie z bartera Laššáková pre Mazureka a Anna Belousovová (Republika) pre Igora Chomu (Smer-SD) sa teda potvrdilo. Je to predzvesťou spolupráce Smeru a Republiky aj pred parlamentnými voľbami v budúcom roku a najmä po nich. Smeru ostala Republika prakticky ako jediný partner, ktorý je s ním ešte ochotný spolupracovať, ak sa Hlas nedostane do parlamentu.
