Približne v tretine obcí kandiduje na starostu iba jeden kandidát. Čím si vysvetľujete až taký veľký nezáujem o post starostu?
V mnohých obciach sú to pozície s polovičným či štvrtinovým úväzkom a minimálnym rozpočtom, ktorý nepokrýva ani základné potreby obce. To je rehoľa, do ktorej sa, pochopiteľne, nikomu veľmi ísť nechce.
Nehovoriac o tom, že máme množstvo obcí, kde občanov rátame už len na desiatky, navyše s vysokým vekovým priemerom. Aj z tohto pohľadu sa javí zanedbané zlučovanie obcí Slovenska ako časovaná bomba, ktorá škodí nám všetkým.
Regionálne a komunálne voľby sú do istej miery aj predohrou parlamentných volieb. Ako sa ovplyvňujú tieto dva volebné akty? Ide v nich okrem iného aj o otestovanie potenciálnych koalícií pre parlamentné voľby?
V rokoch 2017 a 2018 sme videli pomerne silný vplyv celospoločenského diania na regionálne voľby. V roku 2022 na počudovanie podstatne menej a som úprimne zvedavý, ako to bude o pár dní.
Trúfam si povedať, že najmä výsledky extrémistického hnutia Republika môžu prekvapiť. Koniec-koncov, dobrý príklad, prečo si to myslieť, vidíme v Nemecku.
V prieskume ste skúmali aj takzvané novotvary. Budú aj pre ne regionálne voľby testom? Mám na mysli najmä avizovanú „starostovskú stranu“ súčasného banskobystrického župana Ondreja Luntera.
Odhadujem, že Ondrej Lunter aj viacerí jeho súputníci v iniciatíve Stred budú v týchto voľbách úspešní, čo im dá dobrý mandát uvažovať nad expresným založením slovenskej verzie Starostov a nezávislých.
Mňa osobne by prekvapilo, ak by do toho nešli, hoci východisková pozícia v prieskume nebola ideálna. Treba ho však brať s veľkou rezervou, čo zdôrazňujeme aj v tlačovej správe agentúry SCIO.
Čoraz významnejšie zastúpenie medzi kandidátmi majú nezávislí. Prečo je tento odstup od politických strán taký obľúbený?
Keďže na Slovensku sa slovo politik stalo pomaly nadávkou a azda ešte horšie je to v prípade slova straník, je pochopiteľné, že vo voľbách, kde môžete kandidovať bez straníckej nálepky, mnohí volia práve túto stratégiu.
Nehovoriac o tom, že polarizovaná spoločnosť, v ktorej žijeme, paradoxne vytvára skôr nevýhodu ako výhodu z toho, ak má kandidát za svojím menom značku strany.
