V tomto období každoročne ponúkajú stredné školy dni otvorených dverí a lákajú záujemcov, aby študovali práve u nich. Výnimkou nie sú ani bilingválne gymnáziá, na ktoré sa hlási násobne viac detí, ako škola môže prijať. Chvíľu o tom uvažovala aj deviatačka Hanka z bratislavskej Karlovky, ale jej nadanie ju posúva skôr umeleckým smerom. „Vlani som chcela ísť na bilingválne gymnázium, ale rozmyslela som si to. Nechcem ísť z deviatky na päťročnú školu, baví ma aj niečo iné,“ hovorí.
Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR pre Tému 21 uviedlo, že v školskom roku 2023/2024 sa hlásilo na bilingválne gymnáziá 11-tisíc žiakov. O rok neskôr ich bolo vyše 12-tisíc a v aktuálnom školskom roku sa na tomto type gymnázií chcelo učiť už 14,5-tisíc detí. Na štúdium sa hlásili ôsmaci aj deviataci.
Po novom už žiaci nebudú môcť ísť na bilingválne gymnázium z ôsmeho ročníka. Nedávno schválený balík školských zákonov zaviedol zmenu, podľa ktorej sa na tento typ školy môžu hlásiť len deviataci. Nové pravidlá sa podľa ministerstva školstva netýkajú stredných škôl s bilingválnym programom, ktoré fungujú podľa medzinárodných dohôd a majú v nich uvedené prijímanie žiakov z ôsmeho ročníka.
Vedomosti a zrelosť
Postoje k tejto zmene sa rôznia. Ministerstvo tvrdí, že ide o opatrenie založené na odporúčaniach Európskej komisie a OECD. Jedným z dôvodov je, aby základné školy neboli ochudobňované o najlepších žiakov.
Rezort upozorňuje, že deviaty ročník má svoj význam. Je súčasťou tretieho vzdelávacieho cyklu v rámci kurikulárnej reformy a deti by ho mali absolvovať, keďže sa pripravuje aj zavedenie jednotnej prijímacej skúšky na stredné školy. Podľa ministerstva pri prechode zo základnej na strednú školu je tiež potrebné brať do úvahy nielen talent a vedomosti dieťaťa, ale aj jeho zrelosť.
Lucia z Bratislavy, mama dvoch detí, ktoré už bilingválne gymnázium navštevujú, považuje za dobrú možnosť odchod detí na bilingválne gymnázium už z ôsmeho ročníka. Nemyslí si, že by im niečo chýbalo, keď išli na strednú školu skôr. Ak je dieťa pripravené, nevidí dôvod ho brzdiť.
Riaditeľ Združenia škôl C. S. Lewisa, ktoré na Slovensku prevádzkuje bilingválne gymnázium a niekoľko základných škôl, Roman Baranovič so zmenou zásadne nesúhlasí. „Osobne som nečítal žiadne výskumy o tom, že by deťom škodilo, keď odchádzajú na strednú školu z ôsmeho ročníka,“ myslí si.
Nejasné dôsledky
Baranovič dodáva, že sa často stretáva aj s názorom, že šikovnejšie deti majú na základnej škole „ťahať“ slabších: „Táto myšlienka môže fungovať v osemročných gymnáziách. No v deviatom ročníku už nikto nikoho nikam neťahá. Dynamika tried je úplne iná.“
Nové pravidlo sa podľa Baranoviča zaviedlo nenápadne: „V zákone sa slovo z „ôsmeho“ ročníka nahradilo slovom z „deviateho“. Zmenilo sa jediné slovo a ovplyvní to tisícky detí ročne. V množstve legislatívnych úprav v balíku školských zákonov to úplne zapadlo.“
Zároveň poukazuje na to, že neprebehla otvorená debata o finančných dosahoch. Deti totiž budú v škole o rok dlhšie a normatív, teda ročná platba štátu za študenta, sa v roku 2028/29, keď už bude zmena platiť, má zvýšiť na približne 3 000 eur. Baranovič predpokladá, že tento krok to bude štátny rozpočet pri zhruba 3 500 študentoch stáť približne desať miliónov eur. „Toto som nepočul nikoho riešiť,“ hovorí. V tejto súvislosti sme oslovili aj ministerstvo školstva, ktoré nám však na opakovanú otázku o finančných nákladoch do uzávierky článku neodpovedalo.
Miesto piatich štyri
Niektorí riaditelia základných škôl sa nechceli k zmene vyjadriť, iní ju zasa vítajú. Riaditeľ Cirkevnej základnej školy R. Zaymusa v Žiline Radoslav Kačur pre Tému 21 hovorí: „U nás to nejako zásadne neriešime. Ak nám však už po ôsmom ročníku neodídu výborní žiaci, budem len rád. Udržíme celistvosť kolektívov aj financie.“
Podobne to vidí aj riaditeľ základnej školy v Plavnici Pavol Chmeliar, ktorý bol 19 rokov riaditeľom gymnázia a zakladal jeho bilingválny odbor: „Nemyslím si, že ide o likvidáciu bilingválnych gymnázií. Jeden ročník bude ťažký, ministerstvo by malo poskytnúť finančné dorovnanie, ale systém sa stabilizuje.“
Diskusia o bilingválnych gymnáziách by sa však mala podľa Baranoviča nasmerovať inde – k dĺžke samotného programu, nie k tomu, z ktorého ročníka deti odchádzajú. Ak deti budú odchádzať na gymnázium z deviatky, vie si predstaviť skrátenie dĺžky štúdia na bilingválnych gymnáziách na štyri roky. „Deti sú dnes v angličtine omnoho ďalej, sledujú filmy, sociálne siete, žijú s jazykom dennodenne. Úroveň ich angličtiny stúpla prirodzene aj bez toho, aby sa zásadne zmenilo vyučovanie. Päťročný model už nemusí byť nevyhnutný,“ uzatvára.
