Pre Slovensko, závislé od dovozu plynu, sú kľúčové dostatočné zásoby. Nielen pre domácnosti, ale najmä pre podniky, pre ktoré slúži nielen ako surovina na výrobu hnojív, plastov, rozpúšťadiel či farieb, ale aj na výrobu tepla, potrebného pri produkcii akýchkoľvek tovarov, či elektriny.
Ak je plynu málo, prípadne je drahý, odrazí sa to na cenách prakticky všetkých tovarov, od nábytku cez oceľ až po potraviny. Krajiny si preto vytvárajú zásoby v podzemných zásobníkoch.
Ide o dutiny v zemi, z ktorých sa predtým vyčerpala ropa alebo zemný plyn, prípadne vznikli ťažbou soli. Tieto podzemné komory sa hermeticky uzatvoria a napumpuje sa do nich plyn ako do veľkej nádrže.
Skladovanie plynu je dôležité, lebo v zime sa ho na kúrenie a ohrievanie teplej vody míňa násobne viac a plynovodmi nestíha pritekať. Preto si ho dodávatelia v lete nakupujú do zásoby a odkladajú ho do zásobníkov. Na Slovensku sú takéto zásobníky na Záhorí v okolí Lábu a Gbiel.
Slovensko vie takto uskladniť približne tri štvrtiny svojej ročnej spotreby zemného plynu, ktorá býva zhruba 50 terawatthodín (TWh). Štátny podnik Slovenský plynárenský priemysel (SPP) má navyše svoj zásobník Dolní Bojanovice pri Hodoníne tesne za slovensko-českou hranicou. Má objem 7 TWh a používa ho na uloženie zásob plynu pre domácnosti.
Zaostávanie
Koniec júna je obdobím, keď zásobníky plynu bývajú plné aspoň do polovice, aby boli pripravené na zimu. Ich naplnenosť v jednotlivých krajinách je však tento rok odlišná. Kým Rakúsko ju má v súčasnosti podľa plynárenského portálu AGSI jasne nad 50-percentnou hranicou a Maďarsko tesne nad ňou, Česká republika je tesne pod polovicou.
Poľsko má dokonca zásobníky naplnené na vyše 70 percent, Nemecko, naopak, výrazne menej, iba tesne nad 40 percentami. Keď sa však pozrieme na Slovensko, je to iba zhruba 38 percent, teda najmenej z okolitých krajín. Len zhruba 13,8 TWh v zásobníkoch na konci júna je veľmi málo, keďže krajina potrebuje na prežitie tuhej zimy 30 TWh zemného plynu.
Na druhej strane je pochopiteľné, že počas jarných mesiacov ho plynárenské firmy príliš nenakupovali. Ceny sa po vypuknutí vojny proti Iránu skokovo zvýšili. Kým dovtedy sa na holandskej komoditnej burze TTF pohybovali okolo 30 eur za megawatthodinu (MWh), počas vojny vystrelili podľa portálu barchart.com k 70 eurám za MWh.
Potom sa stabilizovali na úrovni okolo 45 eur a po uzavretí prímeria o niečo klesli k hranici 40 eur/MWh. Stále je to však o tretinu viac ako pred iránskou vojnou alebo vlani v lete. Ak by teda plynári naraz dokúpili chýbajúcich 15 TWh, stálo by to vyše 600 miliónov eur.
Naplnenosť zásobníkov plynu
Stav v percentách k 30. 6. 2026
Ruský štandard
Slovensko stále nakupuje veľkú časť svojej spotreby plynu od ruského Gazpromu. Po zastavení tranzitu cez Ukrajinu prúdi zemný plyn z Ruska cez Turecko, Balkán a Maďarsko. Na Slovensko prichádza uzlom Veľké Zlievce pri Veľkom Krtíši.
V posledných mesiacoch tade pritečie denne zhruba 0,1 TWh, za mesiac sú to približne tri terawatthodiny. Ak by teda všetok tento plyn skončil v zásobníkoch, doplnenie potrebných 15 TWh by trvalo ešte päť mesiacov. To, samozrejme, nie je možné, pretože 60 až 70 percent dovážaného ruského plynu sa okamžite dodáva domácnostiam a firmám či plynovým elektrárňam.
Viac ako desatinu dovozu z Ruska SPP pravidelne posiela do svojho zásobníka pri Hodoníne, ktorý má zatiaľ naplnený na dve tretiny. Menšie objemy na Slovensko pritekajú aj z rakúskeho uzla Baumgarten a nepravidelne aj z Českej republiky.
V súčasnosti dovážané objemy však určite nepostačia na vytvorenie dostatočných zásob na zimu. Plynári zrejme čakajú na pokles cien na burze, aby nakúpili väčšie objemy. Do Európy sa po embargu na ruský plyn dodáva najmä plyn z Nórska či skvapalnený z USA, Alžírska alebo Perzského zálivu.
Dovozu väčšieho objemu plynu z Ruska na Slovensko bráni nízka kapacita plynovodov v Turecku a na Balkáne. Využíva ich nielen Maďarsko a Rakúsko, ale aj Grécko, Taliansko a balkánske krajiny.
Skúsenosti šikovných
Slovensko sa preto musí vážne zaoberať otázkou, odkiaľ si zabezpečí dostatok zemného plynu, na ktorý sú firmy i domácnosti odkázané. Dobrým príkladom môžu byť Česko alebo Poľsko. Do Česka už od vlani prúdi zemný plyn iba zo Západu, pričom prichádza najmä z Nórska, ale dováža sa aj skvapalnený zemný plyn (LNG) z holandských prístavov.
Poľsko dokonca prestalo dovážať ruský plyn už v apríli 2022, keď zaň odmietlo platiť ruskými rubľami. Ešte v tom istom roku dokončili Poliaci plynovod Baltic Pipe, ktorým sa napojili na Nórsko, a tiež terminál na LNG Swinoujscie v Baltskom mori.
Poľsko cez námorné terminály každý rok dovezie 65 až 85 TWh skvapalneného zemného plynu, informuje logistický portál Hansa News. Vďaka prepojeniu poľských tranzitných plynovodov so slovenskými by časť tohto objemu mohla prúdiť aj na Slovensko.
Plynárenským firmám ostávajú posledné tri mesiace do zimy, ktorá sa ich opäť opýta, čo robili v lete. Ak budú dlho váhať a čakať na lepšiu cenu, môže sa stať, že neušetria, ale, naopak, budú musieť nakupovať ešte drahšie.
