Situácia na Kube sa v posledných týždňoch dramaticky zhoršuje a podľa viacerých správ ide o jednu z najvážnejších kríz na ostrove za posledné desaťročia. Hlavným spúšťačom je energetický kolaps, ktorý súvisí so zastavením dodávok ropy, ale aj s dlhodobými ekonomickými problémami krajiny.
Výpadky elektriny, napätie vo vzťahoch s Washingtonom a bezpečnostné incidenty v kubánskych vodách ukazujú, že ostrov sa nachádza v mimoriadne citlivom období. Najaktuálnejším prejavom krízy sú rozsiahle výpadky elektrickej energie. Ako informovala agentúra ČTK, Kuba začiatkom marca zažila takmer dvadsaťhodinový kolaps dodávok, ktorý zasiahol veľkú časť krajiny vrátane hlavného mesta Havany.
Dodávky sa obnovovali veľmi pomaly a ešte popoludní mala elektrinu menej než polovica mesta. Úrady museli zrušiť školské vyučovanie. Podľa oficiálnych miest výpadok spôsobilo odstavenie jednej z najväčších tepelných elektrární Antonio Guiteras. No zásadným problémom je nedostatok paliva, ktorý oslabil celý energetický systém ostrova.
Ostrov bez paliva
Energetická kríza má pritom jasný geopolitický kontext. Kuba prišla o dvoch hlavných dodávateľov ropy – Venezuelu a Mexiko. Washington zároveň zaviedol tvrdé opatrenia, ktoré majú obmedziť dodávky paliva na komunistický ostrov. Americká administratíva zároveň podľa Reuters oznámila, že umožní predaj venezuelskej ropy na Kubu len v prípade, že z nej nebude profitovať vláda alebo armáda, ale obyvatelia a súkromný sektor.
Podľa amerického ministerstva financií majú licencie smerovať výhradne na transakcie, ktoré „podporujú kubánsky ľud“. Zároveň platí zákaz predaja ropy subjektom spojeným s armádou alebo bezpečnostnými službami.
Cieľom tejto politiky je podľa Washingtonu zvýšiť tlak na kubánske vedenie. Americký prezident Donald Trump otvorene vyhlásil, že ekonomické problémy krajiny môžu viesť k pádu tamojšej vlády bez potreby vojenského zásahu.
„Nemajú peniaze, nemajú teraz nič,“ povedal novinárom. Zároveň podľa portálu ABC News naznačil možnosť „mierového prevzatia“ Kuby, pričom americká diplomacia podľa dostupných informácií rokuje s niektorými predstaviteľmi kubánskej elity.
Napätie medzi Kubou a Spojenými štátmi sa prejavilo aj v bezpečnostnej oblasti. Koncom februára kubánska pohraničná stráž zastrelila štyroch ľudí na motorovom člne, ktorý do kubánskych vôd priplával z Floridy. Podľa kubánskeho ministerstva vnútra posádka člna bola vyzbrojená útočnými puškami, pištoľami a výbušninami, pričom začala strieľať ako prvá.
Je v hre stabilita Karibiku?
Úrady tvrdia, že išlo o skupinu protivládne orientovaných Kubáncov plánujúcich infiltrovať sa na ostrov. Americkí predstavitelia podľa servera Axios uviedli, že čln ukradli na Floride a na palube sa nachádzali aj občania USA. Incident vyšetrujú americké úrady, keďže okolnosti prípadu zostávajú nejasné.
Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel reagoval vyhlásením, že krajina sa bude brániť proti akejkoľvek „teroristickej a žoldnierskej agresii“. Rusko naopak incident označilo za provokáciu Spojených štátov s cieľom vyvolať konflikt. Zároveň však ide o veľmi nezvyčajnú prestrelku na otvorenom mori, aké sa v posledných rokoch prakticky nevyskytovali.
Kríza na Kube má aj širší regionálny rozmer. Na summite karibských štátov viacerí lídri varovali, že ďalšie zhoršenie situácie by mohlo destabilizovať celý Karibik. Jamajský premiér Andrew Holness vyzval na humanitárnu pomoc a podobne sa vyjadril aj premiér ostrovného štátu Svätý Kryštof a Nevis Terrance Drew. Mexiko už poslalo potravinovú pomoc a Kanada pripravuje humanitárny balík v hodnote približne osem miliónov kanadských dolárov.
Perspektíva vývoja na Kube je preto mimoriadne neistá. Ostrov čelí kombinácii energetickej krízy, ekonomického kolapsu a rastúceho geopolitického tlaku. Ak sa nepodarí stabilizovať dodávky paliva a obnoviť fungovanie základnej infraštruktúry, môže sa hospodárska situácia ešte výraznejšie zhoršiť.
Zároveň rastie medzinárodný tlak na politické zmeny. Výsledok tohto napätia – či už v podobe postupnej transformácie režimu alebo ďalšej destabilizácie – bude mať dopad nielen na samotnú Kubu, ale aj na bezpečnosť celého karibského regiónu.
