V takzvanom Údolí smrti v obci Kružlová v Duklianskom priesmyku odhalili 3. októbra sochu maršala Ivana Koneva. Na odhalení sa zúčastnili minister pôdohospodárstva Richard Takáč, europoslanec Ľuboš Blaha (obaja Smer-SSD), ale aj ruský veľvyslanec na Slovensku Sergej Andrejev. Ako vnímate odhalenie sochy v kontexte dejín?
Má to niekoľko dimenzií. Pokiaľ si chcel niekto uctiť maršala Koneva a jeho angažovanie sa v Karpatsko-duklianskej operácii, nepotreboval na to novú sochu. V lokalite už totiž busta maršala Koneva stojí.
Lenže má to aj dimenziu morálnu a geopolitickú. Morálna spočíva v tom, že sovietsky maršal Ivan Stepanovič Konev bol protagonistom ruského imperializmu a genocídneho boľševizmu. Táto ideológia má na svedomí tisíce až státisíce vlastných vojakov, nevraviac o tom, čo robil za celú svoju boľševickú kariéru.
Áno. Presadzoval bezohľadnú taktiku za cenu masívnych strát vlastných vojakov a počas oslobodzovania v rokoch 1944 – 1945 sa podieľal na krytí deportácií tisícov československých občanov do sovietskych gulagov orgánmi NKVD (Ľudový komisariát vnútra – sovietska tajná polícia a inštitúcia spravujúca sieť pracovných táborov, zodpovedná za stalinské čistky a masové deportácie) a SMERŠ (z ruskej skratky „Smrť špiónom!“ – vojenská kontrarozviedka Červenej armády, ktorá na oslobodených územiach zatýkala a odvážala do gulagov odbojárov, exulantov a osoby nepohodlné pre Moskvu).
Ako hlavný veliteľ ozbrojených síl Varšavskej zmluvy viedol v roku 1956 operáciu „Víchor“. Sovietske tanky na jeho pokyn krvavo potlačili protikomunistickú revolúciu v Budapešti a ďalších mestách, čo si vyžiadalo vyše 2 500 maďarských obetí, prevažne civilistov. V máji 1968 mal na starosti spravodajský prieskum v ČSSR, ktorý predchádzal augustovej invázii vojsk Varšavskej zmluvy.
Paradoxne Robert Fico ako premiér Slovenskej republiky sľúbil Moskve, že keď sme my v Česku odstránili Koneva z Prahy-Bubenča, tak on si hrdinu Sovietskeho zväzu a ČSSR uctí.
Takže máte tú sochu na Slovensku. Je však trápna. Trápna je v tom, že dnes sa už takéto realistické sochy nestavajú. A dvojnásobne trápna je tým, že sa na nej asi tak šetrilo, že je vyhotovená v podživotnej veľkosti. Komentovať autora, ktorý je skôr tvorcom nejakých divných odliatkov, je ďalšia vec.
Sochu zhotovil slovenský sochár Slavomír Gibej, ktorý okrem Koneva vytvoril aj symbolický pomník maršala Malinovského v obci Starý Tekov. Autor je však známy aj umeleckými odliatkami ženských tiel či intímnych partií. Čo si myslíte o tom, že premiér Fico sľúbil Putinovi, že socha bude na Slovensku stáť?
Pre Slovensko je tragédia, že obnovuje vojensko-diplomatické vzťahy s Ruskou federáciou. Ruská federácia je agresor. Bojuje proti Ukrajine, nenávidí Európu. Nie Putin, ale Rusko prevádzkuje tradične koloniálny imperializmus voči strednej a východnej Európe.
Pokiaľ sa nielen Ficova vláda, ale Slováci – občania Slovenska, nech už hovoria akýmkoľvek jazykom a sú akejkoľvek národnosti – neprebudia, môžu sa raz prebudiť v ruskej gubernii. A to by sme my v Česku neradi, pretože sme susedia a zlomilo by sa to len kúsok od nás.
Čo si myslíte o politike na všetky štyri svetové strany, ktorú presadzuje Ficova vláda?
To je nezmysel. Čo to je? Je to vlastne zase len taký zvláštny „blábol“. Slovensko, aj keď na to možno Slováci už zabudli, bolo súčasťou Uhorského kráľovstva. Spoluvytvárali ho slovenské elity a vďaka nemu bolo Slovensko súčasťou Západu už tisíc rokov.
Preto sa v slovenčine slovo Západ píše aj s veľkým písmenom. Je to totiž aj názov civilizácie, nielen svetovej strany. Ale nie je to vec trvalá – ak Slovensko chce odplávať na Východ, do eurázijských močiarov, nech vystúpi z EÚ a NATO.
Aktuálne je však Slovensko ich súčasťou, užíva si spojenectvo a samozrejme aj určité ekonomické výhody. Myslím si, že o dotačný biznis práve tejto Ficovej vláde ide, ešte keby to chcela robiť viac v prospech Slovenskej republiky. Ale je to otázka voľby. Ak dnešní Slováci túžia po ruskej náruči len preto, že majú strach z vojny, kde je potom ich česť? A národná hrdosť?!
Robert Fico často prízvukuje, že je proti vojne a zabíjaniu Slovanov, hoci presadzuje zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine a mierové rokovania. Pomohlo by Ukrajine prímerie?
Vždy svojim študentom hovorím, že „honor“ nie je len názov čínskeho mobilu, ale aj latinský výraz pre česť. A znamená určitú kvalitu v prístupe k sebe navzájom.
Česť je dokonca viac než nejaký pofidérny, odročený mier. Ukrajinci nám to predsa ukazujú. Keby sa vzdali, kapitulovali a nechali sa znásilniť Ruskom, mier by tam síce bol, ale nie taký, aký ľudia chcú.
Je Robert Fico so svojím nastavením v stredoeurópskom priestore po odchode Viktora Orbána osamotený?
Orbán nám ukazoval takzvanú politiku azimutu – hru s Rusmi aj s Číňanmi, pričom si zároveň nechcel nechať ujsť výhody západného spoločenstva. Lenže to dlhodobo nejde. Na druhej strane, nikto Slovensko v EÚ a NATO nedrží, rovnako ako ani Česko.
Ale Slovensko je jednoducho západná krajina. Stredná Európa je malý región v rámci Západu, ktorý bol vždy jeho východným okrajom. Je to vlastne aj čestná rola byť pohraničným národom. Pobalťania to vedia, hoci sú ešte viac na východe – ide o Lotyšsko, Estónsko a Litvu.
Máte pocit, že Slováci inklinujú k Rusku viac ako napríklad Česi? Prečo sa na Slovensku vyťahuje napríklad panslavistická karta?
A brutálne. Citovať Husáka? To môže len zradca. Napríklad keď Robert Fico pri príležitosti SNP vo svojom príhovore cituje Gustáva Husáka – človeka, ktorý chcel kedysi Slovensko pripojiť k Sovietskemu zväzu a v rokoch 1944 a 1945 po tom doslova túžil.
Človeka, ktorý po auguste 1968 robil v dobe sovietsko-ruskej okupácie gubernátora Československa. To je hanba. Gustáv Husák je zločinec a pre československé a slovenské dejiny je to jednoducho hanebná postava. Kto ho vzýva, ten len ukazuje, aké politické dedičstvo má rád.
Je politika Roberta Fica rizikom pre Európu?
Riziko je slabé slovo. Predovšetkým je to riziko pre Slovensko. To, ako funguje Ficov gang, je drancovanie a znehodnocovanie Slovenska.
Pravidlá v Európskej únii stále fungujú tak, že o niektorých agendách musia členské štáty rozhodovať jednomyseľne. Potom je samostatný postoj rizikom. Ale takýchto problémov máme v Európe viac. Kto vie, ako sa budúci rok skončia voľby vo Francúzsku.
Vieme, ako v Nemecku stúpa AfD a ani my Česi nemáme veľmi čo vyskakovať. Som presvedčený o tom, že súčasný premiér Andrej Babiš totálne ničí renomé Česka, ktoré minulá vláda posledné štyri roky budovala– a to som bol k minulej vláde tiež kritický. Musíme si uvedomiť, že možno stojíme na prahu väčšej vojny.
Blíži sa summit V4. Slovensko je predsedníckou krajinou. Aké signály vysiela svojim partnerom?
Ako sa to vezme. Ak totiž niekto dnes vníma globálne problémy, chápe, že formát V4 je vlastne maličký a už bezvýznamný. Poliaci k nemu vždy pristupovali pragmaticky – keď sa im v niečom hodil, pracovali s ním a keď nie, rozvíjali svoju spoluprácu s Nemeckom či Francúzskom.
Neočakávam, že tento summit bude mať práve vďaka tomu, že mu predsedá Slovensko, nejaký osobitný význam. Prial by som si len, aby Fico a jeho družina nezničili Medzinárodný vyšehradský fond so sídlom v Bratislave, ktorý podporuje rôzne kultúrne aktivity. S ním by totiž komunikácia v tomto malom spoločenstve V4 mohla prežiť aspoň na kultúrno-politickej úrovni.
Inak si od toho nesľubujem vôbec nič. Aj celá Európa ako formát je dnes pri všetkých globálnych problémoch malá. Našou úlohou má byť akcieschopná Európska únia a nie hra na nejaký stredoeurópsky formát, ktorý je dnes už viac-menej pasé.
Môžeme sa kamarátiť a rozprávať sa o niektorých problémoch ale myslím si, že podľa vzoru Poľska je na mieste hľadať si spojencov aj inde.
Keby mala Česká republika normálnu reprezentáciu, oveľa viac by spolupracovala – tak ako za Fialu – s Poliakmi, Pobalťanmi či so Švédmi a Fínmi, ktorí si veľmi dobre uvedomujú, čo je to ruské nebezpečenstvo. Slovensko je žiaľ s touto reprezentáciou skôr trójskym koňom Ruska.
Vráťme sa ešte ku Konevovi, aby sme sa vrátili tam, kde sme začali. Keď to porovnáme s Českou republikou, v Prahe odstránili sochu Koneva tiež pomerne neskoro – až v roku 2020. Aj vtedy prebiehala diskusia, či je to správny krok.
Súviselo to s tým, čo najmä Československo dlho vôbec nechápalo. Ale pozor, Slováci boli predsa poučení. To, že na Slovensku v roku 1946 v našom invalidnom demokratickom režime tretieho Československa nevyhrali komunisti, malo svoj dôvod.
Skúsenosť s Červenou armádou bola strašná – na nútené práce do Sovietskeho zväzu deportovali desiatky tisícov Slovákov, bez ohľadu na to, či išlo o hlinkovcov, katolíkov alebo evanjelikov.
Mnohí Čechoslováci si nevšimli, že takzvané oslobodenie v rokoch 1944 a 1945 bolo síce oslobodením od slovenského fašizmu a nemeckého nacionálneho socializmu, ale nebolo oslobodením vedúcim k slobode.
Poliakom a ďalším národom sme to nemuseli hovoriť – pre nich skutočné oslobodenie nastalo až v roku 1989. Vedeli, že Poľsko nie je suverénny štát.
My Česi a Slováci sme si mysleli niečo iné a potom sa mnohí v roku 1968 čudovali, čo tu tá sovietska armáda robí. Rovnako sme uvažovali v roku 1945 – že musíme byť vďační, lebo hoci bol komunizmus zlý, zachránili nás.
Vôbec sme si neuvedomovali, že Sovietsky zväz bol len akronymom pre Ruské impérium, akurát v boľševickom prezlečení. A že išlo o koloniálny, imperiálny výboj. Jednoducho to tak bolo.
Ako nás môže oslobodzovať krajina, ktorá mala v tej dobe milióny vlastných ľudí v gulagu? Ako nás môže oslobodzovať režim, ktorý si nevážil ani vlastných vojakov a bol genocídny? Aký je to osloboditeľ, keď kradne celé priemyselné podniky?
Pozrime sa na to, ako sa správali v Prahe – žilo tu veľa Čechoslovákov ruského, ukrajinského či bieloruského pôvodu. Boli to exulanti, ktorí v Sovietskom zväze nikdy nežili, ale utiekli zo starého Ruského impéria. A my sme zavierali oči, keď ich u nás vraždili alebo odvliekli do gulagov.
To, že socha Koneva stála v Prahe až do roku 2020, bola naša slepota. A Slováci, teraz máte nový film o generálovi Golianovi – ten ešte sochu nemá, však?
Nie, samostatnú reprezentatívnu sochu zatiaľ nemá…
Tak prečo ju má potom Konev?! Len pevne dúfam, že skôr než Golian ju nebude mať Augustín Husák – ktorý sa neskôr premenoval na Gustáva, pretože mu asi prekážalo, že jeho pôvodné meno znelo cirkevne.
