Ukrajina vyslala Bielorusku odkaz, ktorý by bol ešte pred dvoma rokmi nemysliteľný. Prezident Volodymyr Zelenskyj dal Alexandrovi Lukašenkovi týždeň na odstránenie zariadení, ktoré ruská armáda podľa Kyjeva využíva pri útokoch na Ukrajinu. Ak sa tak nestane, Ukrajina ich zničí sama.
Nejde pritom len o ďalšiu epizódu vojny. Ide o signál zásadnej zmeny ukrajinskej stratégie. Krajina, ktorá od februára 2022 bojovala o vlastné prežitie, sa dnes správa ako štát, ktorý si uvedomuje svoju silu a je pripravený aktívne formovať bezpečnostné prostredie vo svojom okolí.
Zelenskyj podľa agentúry ČTK uviedol, že v dvoch bieloruských regiónoch pri hraniciach s Ukrajinou sa nachádzajú komunikačné stanice, ktoré Rusko využíva na útoky na ukrajinských civilistov.
Zároveň vyzval Minsk, aby prestal zásobovať ruskú armádu palivami a produktmi z bieloruských rafinérií.
Koniec ilúzie o neutralite
Lukašenko sa už roky snaží vytvárať dojem, že Bielorusko nie je priamym účastníkom vojny. Fakty hovoria niečo iné.
Práve z bieloruského územia viedli ruské jednotky vo februári 2022 hlavný útok na Kyjev. Cez Bielorusko prúdila technika, munícia aj rakety. Ruská armáda dodnes využíva bieloruskú infraštruktúru a logistické zázemie.
Podrobne to zdokumentovala britská televízia BBC vo svojej analýze prvých dní invázie. Podľa nej ruské jednotky prekročili ukrajinskú severnú hranicu práve z bieloruského územia a postupovali smerom na Kyjev.
Zelenskyj navyše zverejnil zaujímavý detail. Tvrdí, že keď Rusko na začiatku invázie odpaľovalo rakety z bieloruského územia, Lukašenko mu telefonoval a ospravedlňoval sa, že tomu nedokázal zabrániť. Ukrajinský prezident dodal, že tomuto vysvetleniu neverí.
Alexander Lukašenko vládne Bielorusku od roku 1994 a po sfalšovaných prezidentských voľbách v roku 2020 sa stal prakticky úplne závislým od podpory Kremľa.
Práve po masových protestoch, ktoré režim potlačil zatknutím tisícov ľudí, sa Bielorusko ešte viac dostalo do ruského mocenského priestoru.
Odkaz nielen do Minska
Pozoruhodná bola aj reakcia Kremľa na komunikáciu medzi Zelenským a Lukašenkom. Hovorca Dmitrij Peskov obvinil Ukrajinu zo zasahovania do suverenity Bieloruska.
K tomu sa dá v ľudovom tóne dodať: „Trafená hus zagágala!“ Práve táto výčitka však odhaľuje paradox celej situácie.
Rusko už štvrtý rok využíva bieloruské územie na vojenské operácie proti susednému štátu. Za porušenie suverenity však považuje až varovanie zo strany Ukrajiny, že sa bude brániť.
Ešte zaujímavejšia bola reakcia líderky bieloruskej opozície Sviatlany Cichanovskej. Podľa nej Ukrajina ukazuje, ako sa má s diktátormi zaobchádzať – z pozície sily. Vyzvala Lukašenka, aby prepustil politických väzňov, zastavil podporu ruskej agresie a začal skutočný dialóg s občanmi.
Suverénna Ukrajina
Najdôležitejšie na celej udalosti nie je, či Minsk ustúpi. Dôležité je, že Kyjev už nevystupuje iba ako obeť ruskej agresie.
Ukrajina dnes disponuje skúsenou armádou, modernými technológiami, vlastnou výrobou dronov a schopnosťou zasahovať ciele stovky kilometrov za frontovou líniou. Opakovane útočí na ruské letiská, sklady munície, rafinérie aj vojenskú infraštruktúru.
To je obrat vo vojne, ktorú Rusko odštartovalo vo februári 2022. Štát, ktorý sa vtedy snažil zastaviť ruské tanky pred Kyjevom, dnes otvorene dáva najavo susednej krajine, že ak nebude schopná zabrániť útokom zo svojho územia, Ukrajina to urobí sama.
Riešenie je pritom jednoduché. Ak chce Bielorusko presvedčiť svet, že nechce byť súčasťou vojny, musí prestať poskytovať svoje územie, infraštruktúru a priemysel na podporu ruskej agresie. Neutralita sa totiž nedokazuje slovami, ale skutkami.
