„Čože? To vážne?!“ zhrozila sa 14-ročná Karolína z bratislavskej Dúbravky (kontakt máme v redakcii) pri otázke, čo by povedala na zákaz sociálnych sietí pre deti do 16 rokov. Pre jej generáciu sú siete prirodzenou súčasťou života – miestom, kde sa rozprávajú, zdieľajú zážitky. Karolína priznáva, že ich používa denne aj niekoľko hodín. Zverejňuje na nich fotky, sleduje kamarátov, zbiera „lajky“.
Používanie sociálnych sietí sa stalo na Slovensku témou. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) pripravuje návrh zákona, ktorý sa bude týkať ochrany detí v digitálnom priestore. Jeho súčasťou má byť vekový limit pri používaní sociálnych sietí. Tlačové oddelenie MIRRI pre Tému 21 uviedlo, že ministerstvo finalizuje prvú pracovnú verziu návrhu zákona a plánuje ju v najbližších dňoch otvoriť odbornej diskusii.
Zákon má ambíciu zaviesť technicky vymáhateľnú vekovú hranicu 16 rokov pre prístup na sociálne siete a k umelej inteligencii, presunúť zodpovednosť za rodičovskú kontrolu priamo na výrobcov zariadení. Plánuje zakázať hazardné mechanizmy (lootboxy) v detských hrách pri súčasnom nasadení inovatívnej ochrany obsahu, regulovať detskú prácu online („baby influenceri“) a zaviesť právo na vymazanie digitálnej stopy („sharenting“).
Hranica 16 rokov má podporu
O zákaze sociálnych sietí pre deti intenzívne hovorí Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), ktoré tiež prišlo s návrhom stanoviť vekovú hranicu pre vstup na sociálne siete na 16 rokov.
Expert KDH na školstvo a poslanec NR SR Ján Horecký upozorňuje, že už deti dnes trávia na mobile výraznú časť dňa, a to nielen pre zábavu, ale aj v rámci vzdelávania: „Technológie sa rýchlo vyvíjajú a deti budú potrebovať rozvíjať zmysluplné digitálne zručnosti, ako je práca s aplikáciami a umelou inteligenciou,“ hovorí Horecký.
Pripomína, že paralelne rastie online zábavný priemysel, ktorého sa deti nechcú a ani nevedia vzdať. „Otázka teda nie je, či budú na displejoch, ale či na nich majú tráviť 12 hodín denne,“ dodáva.
Mobil pred spaním
Podľa dostupných analýz, na ktoré sa Horecký odvoláva, je už v súčasnosti viac ako 40 percent detí minimálne 5 hodín denne online. Až tri štvrtiny 9- až 17-ročných používa mobil tesne pred spaním, v prípade 15- až 17-ročných tínedžerov je to až 84 percent.
„Je to vážny zásah do duševného zdravia. Sociálne siete šíria negatívne emócie, deti sa uzatvárajú do bublín,“ upozorňuje poslanec. Dodáva, že vyše polovica 12 až 18-ročných má profily na štyroch sociálnych sieťach.
Problémom je aj spôsob komunikácie. Horecký hovorí, že deti sa potrebujú naučiť rozprávať zoči-voči. Na sociálnych sieťach sa správajú inak než v reálnom svete. Sú izolované, vylučované zo skupín, stráca sa medzi nimi interaktivita a podľa Horeckého sú zatvorené vo svojich „virtuálnych škatuľkách“. Ľahko sa stávajú aj obeťou kyberšikany.
Rizikové osobné údaje
Myšlienku obmedzenia pre maloletých podporuje aj odborník na sociálne siete Peter Šebo z projektu Digitálni rodičia. Ten vzdeláva rodičov o najnovších trendoch v online prostredí a moderných technológiách, aby vedeli sprevádzať svoje deti v online svete.
Pripomína, že sociálne siete fungujú podobne ako hracie automaty. „Pracujú s dopamínom, lajkmi a okamžitou odmenou. Pre detský mozog je to extrémna záťaž,“ vysvetľuje.
Najväčším problémom však podľa Šeba nie je samotný zákaz, ale jeho realizácia. „Najťažšia otázka je overovanie veku,“ hovorí. Biometria tváre či selfie sa dajú ľahko oklamať – dieťa môže použiť fotku staršieho súrodenca alebo kamaráta. Jediným stopercentne istým spôsobom je podľa neho doklad totožnosti.
Šebo však upozorňuje, že v tom prípade by museli nahrávať občiansky preukaz všetci, ktorí sociálne siete používajú. „Chceme, aby tri, štyri firmy na svete, to znamená Meta, Google, Tik-Tok a Snapchat mali osobné údaje polovice zemegule? Ja si naozaj neprajem, aby mali údaje celej mojej rodiny,“ konštatuje Šebo.
Krajiny sa pridávajú
Ako prvá krajina na svete zaviedla koncom minulého roka zákaz sociálnych sietí pre deti do 16 rokov Austrália. Deti do tohto veku tam nesmú mať na sieťach vlastný účet. Podobné opatrenia pripravuje aj Veľká Británia, Nemecko, Dánsko či Nórsko. Česká republika zatiaľ o zákaze neuvažuje.
Nie všetci však veria, že plošný zákaz je správnou cestou. Humanitárna organizácia UNICEF v decembri upozornila, že samotné zákazy nemusia deti ochrániť – a môžu byť dokonca kontraproduktívne.
„Pre mnohé deti, najmä tie, ktoré sú izolované alebo marginalizované, sú sociálne siete zdrojom učenia, nadväzovania kontaktov a sebavyjadrenia,“ uvádza Detský fond OSN.
Debata tak pokračuje. Názory sa rôznia od potreby ochrany, kontroly, vyrovnania sa s realitou digitálneho sveta sa dostávajú až k otázkam, či zákaz naozaj vyrieši problém alebo len vytvorí ilúziu bezpečia. Ide však o veľa, o psychické zdravie budúcich generácií.
